Foto: Pravda - Jozef Sedlák
Neskorý zber z posledného Scharzhofbergu. Je to naozaj nápoj bohov.
Dolu pod kopcom je vinársky zámoček, Francúzi by ho určite nazvali chateau. Hrdý Nemec však nestojí o francúzsky prídomok – jeho vína nesú označenie Egon Müller Scharzhofberger Riesling s typicky nemeckými prívlastkami – Kabinett, Spätlese či Auslese Goldkapsel (kabinet, neskorý zber výber z hrozna – zlatá kapsuľa). Mimoriadna príloha Pravdy VÍNO A HUSACINA vychádza už v stredu 28. októbra! Aj s kupónom, vďaka ktorému môžete vyhrať 72 fliaš najlepších slovenských vín. Nemec, ktorý má blízko k Francúzom
Müller je už na pohľad typický Nemec. Vysoký, štíhly chlapík, ktorý rozpráva potichu, slová váži a dôkladne vyberá, občas si pomôže posunkom. K Francúzom z druhej strany hranice má veľmi blízko. Vinárskym zmýšľaním i neobvyklým rodinným putom. Vinársky majetok vybojovali jeho rodine napoleónovské dekréty. Podľa nich prišiel trevírsky biskup v roku 1795 o veľkú časť svojich vinohradov a získali ich predkovia Egona Müllera. Na úsvite müllerovskej dynastie bola Veľká francúzska revolúcia – odnímajúca a nadeľujúca majetky.
Foto: Pravda - Jozef Sedlák
Skôr než Egon Müller prevzal otcovské žezlo, pracoval vo Francúzsku, Kalifornii a v Japonsku.
Ako mačka, striehnúca na myš
A už sme vo vinici, najväčšej Egonovej hrdosti. Scharzhofberg začína hneď za zámkom a rastie rovno do neba. Slnečný svah je dlhý 800 – možno 1 000 metrov a človek po ňom kráča ako po rebríku. Domáci pán v šortkách a tričku si vykračuje ako himalájsky šerpa. Viničné kry sú vedené na hlavu, čo na Slovensku už takmer nevidno. „Sadil ich ešte môj pradedo medzi rokmi 1890 až 1895,“ prehodí medzi rečou Egon Müller. V dynastii je štvrtý nositeľ mena Egon. „Ak si Egon, musíš robiť špičkové víno,“ odkázal kedysi prapradedo svojmu synovi.
Foto: Pravda - Jozef Sedlák
Na strmom svahu so zvetranou bridlicou sa rodí jeden z najlepších rizlingov sveta
Šesť razy do roka necháva Egon Müller prekopať chudobnú kamenistú zem, ktorá v jeseni zohrieva vinič od prehriatej bridlice. Mohutný koreňový systém obdarúva hrozno kyselinami, slnko zasa cukrom. Vinár je ako mačka, striehnuca na myš, v októbri číha na moment, kedy je pomer kyselín a cukrov optimálny. Úroda na kroch je nízka – keď dolu poznášajú koše s hroznom a jemne z neho vylisujú mušt, nebýva ho viac ako 6 000 litrov a na špeciálne výbery len 1 500 až 3 000 litrov. Egon presne vie, ktoré kry čo dávajú. Úroda z každej časti vinice ide do svojho suda.
O Müllerovi vravia, že je kráľ rizlingov. Nadšený Vladimír Mrva ho nazýva vinohradníckym aristokratom. V skutočnosti je to robotník, vinohradnícky plebejec, inak by nepoznal každú piaď pôdy vo vinohrade. Niet rýdzejšieho nemeckého priezviska ako Müller, ale vinár Egon, francúzsky Eugen, nie je Germán, skôr Román. Nie rodom a potomkami, ale zmýšľaním. „Poloha, terroir vinohradu je určite kľúčový,“ vraví a priznáva, že v tom je súzvučný s Francúzmi. Neverí na supertechnológie, skôr na prírodu. „Moja vinica takmer nepozná chémiu – nijaké hnojivo ani herbicíd či pesticíd, nanajvýš fungicídny postrek, ak si už neviem poradiť s hmyzími škodcami.“
Müller verí konceptu a filozofii prírodných vín. „V Nemecku sme ju opustili v roku 1971, keď sme prijali moderný vinársky zákon. Určil puntičkársky takmer všetko, čo možno a nemožno. Ale jedno v ňom chýba a síce, že najväčšiu hodnotu má prírodne zrelé víno,“ povie na vrchole kopca Egon Müller. Spokojný sa pozrie na viničnú horu, ktorá mu v tej chvíli leží pri nohách a vysloví vetu, ktorú radi opakujú všetci vinohradníci sveta: „Kvalita vína sa robí na sto percent vo vinohrade.“ A potom veľký Egon potmehúdsky dodá: „V pivnici už nemožno pridať vínu ani jedno jediné percento kvality. Ale povedzte, nie je malý úspech aj to, ak vinár dostane plný potenciál hrozna, všetko jeho bohatstvo do fľaše?“ A vzápätí si odpovie. „Neusilujem o nič iné, len o to, aby som tento potenciál zvýšil.“
Pomohol slovenskému rizlingu do sveta
Veľké víno spieva. Na päťdesiatku otvoril Egon Müller päťdesiatročné víno, ktoré urobil jeho otec, Egon tretí. „Keď som sa napil tohto vína, pochopil som, že terroir naozaj robí zázraky,“ spomína Miroslav Petrech, slovenská rizlingová hviezda, ktorú objavil Egon Müller. „Polstoročné víno bolo stále živé a chutilo ako najzrelšia kráska. A to preto, že obsahovalo sedem percent alkoholu, 250 gramov zvyškového cukru a 11 gramov kyselín. Takú kompozíciu nemá tuším ani tokajské víno. Bolo to niečo absolútne exkluzívne,“ tvrdí Petrech slastne prižmurujúc oči.
Začiatkom leta navštívil Egona Müllera trnavský vinársky mág Vladimír Mrva. „Zdalo sa mi, že tomuto chlapíkovi skúpemu na slovo je všetko jedno, len nie jeho vlastný vinohrad. Keď hovoril o ňom, rozsvietili sa mu oči. O víne sa takmer nebavil. Dal nám fľaše, poháre a vyzval: Chutnajte! Vôbec nepoložil na stôl džbán na odlievanie. Akoby si bol istý, že každý hlt, čo položíme na jazyk, už nikdy nedáme von z úst,“ vydáva svedectvo o Müllerovi Mrva. V pamäti mu utkvel tridsaťročný ľadový rizling. „ Bola to absolútna bomba, predstavte si víno, ktoré má 300 gramov zvyškového cukru a 14 gramov kyselín. Egon nám povedal, že to víno sa dožije 50 rokov. Verím, že na to má, ochutnal som ho,“ hovorí Mrva.
Müller je veľký vinár, ale skromný, nesmierne vyrovnaný muž. „Nevidel som na ňom žiaden stres, vie presne čo chce, a zdá sa, že všetko, čo chcel, dosiahol,“ tak utkvel v pamäti Mrvovi. Miroslav Petrech sa s Müllerom spoznal pred desiatimi rokmi. Spočiatku sa mu zdal Nemec odmeraný. „V pivnici ma skúšal, ochutnávajúc všetky moje experimentálne vína. Nájsť cestu k nemu nie je ľahké, len málokedy niekomu otvorí svoje srdce, ale ak sa stanete jeho priateľom, niet ústretovejšieho človeka.“
Müller pomohol slovenskému rizlingu do sveta. Dostal ho do New Yorku, kde ho ochutnal Robert Parker a tak sa začala slávna Petrechova éra – éra Chataeau Belá. Bol doposiaľ prvý Slovák, o víne ktorého sa zmienil svetovo rešpektovaný Wine Spectator. Pred štyrmi rokmi si Müller, konateľ spoločnosti Chateau Belá, pýtal od Petrecha 200 fliaš parkerovského Rieslingu ročník 2001. „Egon, neblázni, z celej série zostalo už len 300 fliaš,“ bránil sa Petrech. Na chvíľu zostalo v telefóne ticho a potom sa z druhého konca ozvalo. „Chápem. Prosím ťa, pošli mi len šesť fliaš,“ spomína Petrech a dodáva: ,,Takéto gesto urobí len veľký človek. Iba veľký človek môže byť veľký vinár.“
Müller je vinárska hviezda prvej veľkosti. Jeho najobyčajnejšie vína štartujú pri cene 40 eur, obvyklá výkričná cena na aukciách, kde sa predáva väčšina jeho vín, je 2 500 až 4 000 eur. A špičkové produkty dosahujú cenu až 9 500 eur. V tých vínach žije terroir Scharzhofbergu, prihovára sa z nich celá dynastia Müllerovcov. Z tých vín žiari história a kultúra, ktoré hrajú vo víne obrovskú rolu. Ovplyvňujú totiž spôsob, akým človek rozmýšľa o víne.
Diskusia k článku