Foto: Pravda - Ivan Majerský
Jedna moja babička bývala v Prahe, v malom byte. Bola kuchárka, takže u nej to naozaj voňalo a v lete zvlášť. Ako deti sme asistovali pri všetkých letných zaváracích a marmeládových akciách. Chodili sme zbierať jahody, aby sme mali jahodové gule. Rovnako aj marhule, aby boli „knedliky“ s kúskom marcipánu namiesto kôstky.
Ešte som nepočul niekoho tvrdiť, že jeho babka nevedela variť. Dnes majú všetky staré mamy široký arzenál zbraní, varenie nie je nevyhnutne jednou z nich. Jedno im však dnes nezávidím. Chvíľu trvá, kým presne zvládnu všetky možné intolerancie, nelásky a odpor svojich vnúčeniec k určitým surovinám. Potom ešte neklapne istá značka raňajších müsli a pokazený týždeň je na svete.
Milé babky, staré mamy, ómy, naďmamy, nenechajte si leto pokaziť malými nejedákmi. Nech už uvaríte čokoľvek, vôňa leta stráveného vo vašej prítomnosti ostane v človeku navždy.
Diskusia k článku