Fedor Malík:
Jankova fisksoppa

Fedor Malík, 9. júna 2015     2 minúty čítania

Vraciam sa do detstva a rozmýšľam o rybách. Pod Malými Karpatmi ich nebolo veľa a tak i na tanieri boli vzácnosťou. Vari s výnimkou vianočného kapra alebo pytliakom uloveného pstruha.


Foto: Pravda - Ivan Majerský
Rybacie odóry mi nevoňali a kostičky ryby pichali. Nuž a rybie filé bolo na stole tiež len sem–tam. O rybacej polievke ani nehovoriac. Tú sme jednoducho nepoznali. Po prvý raz mi ju ponúkli na družobnom zájazde v ruskom Saratove. Rybacia „ucha“ bola plná zemiakov, koreňovej zeleniny a chlebového kvasu. Ryba i voda boli z Volgy. Polievka páchla ako latrína Lavrentija Beriu a jedla sa studená. Ani sto gramov vodky to nevylepšilo...

Na dlhý čas som na polievky tohto typu zanevrel. Až koncom minulého tisícročia som sa plavil po Tise. Na palube plavidla pripravovala halászlé fešná maďarská kuchárka. Bola to láska na prvý pohľad. Ľady sa prelomili. Chodiac potom po svete som rybacie polievky vyhľadával. Chutili mi na západe, na juhu i na východe.

Tú najlepšiu som však mal na tanieri na severe. Vo švédskom Štokholme. V reštaurácii Lilla Parkkaféet v štvrti Djurgården ju dodnes podáva dolnozemský Slovák Janko Hanjik. Pripravuje ju z troch druhov rýb, koreňovej zeleniny, lúpaných paradajok a červeného vína. Jeho fisksoppa sa však podáva s vínom bielym. Francúzskym. Slovenské do švédskej metropoly dosiaľ nenašlo cestu...



Diskusia k článku

venusa
je veĺmi fajn sa občas preniesť do detstva a zaspomínať na krásne časy. Mne sa podarilo v našej riečke nabrať do hrotku vodu aj s prúžikom, veľkým cca do 20 cm a ani som nevedela, to mi ho až mama ukázala, aký skvost som jej priniesla aj keď potom padol za obeť a mi ho upiekla. T tom čase boli rieky priam priezračné, och.






 



TOPlist