Foto: Pravda - Ivan Majerský
Egyptská figa (sykomora) je zase statný strom, poskytujúci drobné plody. Z jej dreva sa zhotovovali rakvy pre múmie. Ázijské druhy, ktorých latinské názvy asi nikomu nič nehovoria, sú posvätné stromy, mnohé z nich poskytujú kaučuk. Zapúšťajú vzdušné korene, ktoré sa menia v druhotné kmene. (Pozor, poskytujú úkryt jedovaným hadom!).
Vďaka globálnemu otepľovaniu sa kultúrna figa stala dnes našim „domácim“ stromom. Kde sú tie časy keď „Příruční slovník naučný (ČSAV Praha 1962)“ uvádzal, že „u nás roste smokvoň pouze ve sklenícich, např. v záhradě na Hradčanech a na Dobříši.“
Nevzdelaní akademici, už v tom čase rástla figa v desiatkach modranských záhrad. Nuž a dnes je skoro v každej. A divte sa, dáva úrodu dva razy za rok. Tá prvá je chudobnejšia, no plody sú väčšie, šťavnatejšie a sladšie. Dozrievajú na prelome júla a augusta. Druhá, septembrovo-októbrová úroda je bohatšia, avšak na vzhľad a chuť chudobnejšia...
Ľudia figy milujú a kupujú si ich aj v supermarketoch. Kus za pol eura. Figy zelené, červenkasté, žlté. Bucľavé aj hruškovité. Figy turecké, grécke, talianske. Národ ich hltá v čerstvej aj kulinársky spracovanej podobe. A potom sú tu ešte figy sušené. Dlhšie vydržia a do kuchyne sú akosi vhodnejšie...
V minulosti som niekoľkokrát navštívil Turecko. Tamojšie figové dezerty som vyhľadával. I keď boli prisladké. Tu je jeden z nich. Plnené figy (turecky incir dolmasi). Potrebujete 10-12 plodov sušených fíg, 60 g cukru, šálku mletých orechov, tri deci vody a 80 g šľahačkovej smotany. Odstráňte stopky fíg a urobte do nich otvor. Figy naplňte orechovou zmesou. Potom ich naklaďte do plytkej panvice, pridajte vodu, prikryte ich a varte pol hodinu. Dezert nechajte vychladnúť, ozdobte ho smotanou. Podávajte studené.
Bude vám to chutiť a bude to aj zdravé. Figy liečia chudokrvnosť, funkciu obličiek, ciev aj srdca... Otázka na záver. Viete ako chutná Figa hotentotska (Karpobrot jedlý)?
Diskusia k článku