Gurmánske cesty:
Ako chutí Lotyšsko

Jarmila Horváthová, 15. júna 2024     10 minút čítania

Pobaltské krajiny sú síce rozlohou malé, ale svojou históriou a prírodou gigantické. Tak ako napríklad Lotyšsko.



Foto: Shutterstock

Na pobaltské krajiny sa často pozeráme s istou dávkou dešpektu a s predsudkami ako na bývalé ruské satelity. Opak je však pravdou. Už dávno to nie sú schátrané socialistické štáty, kde zastal čas, ale moderné, dynamicky sa rozvíjajúce krajiny, ktoré majú čo ponúknuť.

Všade samá rovina a lesy. Také je Lotyšsko. Čo nám ponúkne jeho hlavné mesto? Dejiny Rigy, ktorá sa nachádza na východnom brehu rieky Daugava, sa začali písať už v 2. storočí. Vtedy sa tam nachádzal veľký prístav. Neskôr jeho výhodnú polohu objavili aj Vikingovia, ktorí toto miesto premenili na jedno z centier obchodu.

Mesto bolo zaujímavé, lebo sa oň odjakživa bojovalo. Počas éry Sovietskeho zväzu bola Riga známa ako „najzápadnejšie“ mesto ZSSR. Rusi tu boli dlho väčšinovým obyvateľstvom, dodnes tu cítiť výrazný ruský vplyv a kto ešte ovláda ruštinu, v pohode sa tu dohovorí.

Historické centrum mesta je zapísané na zozname UNESCO. Nečudo, veď autorom viacerých budov je guru architektúry Mikhail Eisenstein, ktorý je známy ako lotyšský Gaudí.

V meste je vraj viac ako 800 budov, ktoré pochádzajú zo začiatku 20. storočia, a ide o najväčšiu ukážku secesnej architektúry na svete. Nám sa ich všetky hľadať nechcelo, a tak sme si zašli do Ulice Albert. Jeden dom je tu krajší ako druhý. Reliéfy a sochy na fasádach, ktoré zobrazujú romantické motívy a mytologické postavy, vyrážajú dych. Hovorí sa, že je to vonkajšie múzeum alebo galéria secesnej architektúry. A prečo práve Ulica Albert? Podľa legendy Rigu založil biskup Albert, preto je táto nádherná ulica pomenovaná po ňom.



Foto: Shutterstock

Slovenská hymna v Rige

Aby sme ale stihli všetko, čo sme chceli vidieť, musíme sa posunúť ďalej. Google nás naviguje k Trom bratom. Ide o tri domy s číslami 17, 19 a 21, o ktorých legenda hovorí, že ich dali postaviť potomkovia tej istej rodiny, čím získali svoje zaujímavé meno.

Prvý z nich, pod číslom 17, predstavuje holandský a gotický štýl. Bol postavený v 15. storočí, údajne tu žil pekár so svojimi učňami a je to najstaršia obytná budova v Rige z kameňa. Stredný – číslo 19, je zo 17. storočia. A v 18. storočí pribudol ten s číslom 21, ktorý je z nich najtenší. Údajne ho namaľovali na zeleno preto, aby odvrátili zlých duchov.

Zlé jazyky hovoria, že Traja bratia sú vtipnou odpoveďou na podobnú stavbu Troch sestier v Tallinne. Ich obdivovanie nám spríjemnili pouliční muzikanti, ktorí keď počuli, že hovoríme po slovensky, zahrali nám slovenskú hymnu.

Mačky ako symbol vzdoru

Ďalšou zaujímavosťou, ktorú by sme podľa bedekrov mali vidieť, je dom s mačkami. Vykrúcame krky k oblohe, aby sme našli mačky na streche a zistili, či sú k nám otočené zadkom, alebo tvárou. Prečo? Na prvý pohľad nenápadná žltá budova má totiž tiež svoj príbeh, aj keď sa vraj takto vôbec nestal.

Príbeh hovorí, že majiteľom budovy bol istý živnostník, ktorý sa chcel stať členom rižského cechu. Ten mu ale členstvo zamietol, pretože bol Lotyš a členmi mohli byť len Nemci. To ho nahnevalo a dal na strechu budovy postaviť sochy dvoch mačiek tak, že vytŕčali svoje zadky priamo do okien spolku. Urazená spoločnosť sa pustila so živnostníkom do sporu. Vyhral Lotyš, ktorého do spolku napokon prijali pod podmienkou, že mačky otočí o 180 stupňov.

Hudobníci pre šťastie

Našou ďalšou zastávkou je Kostol sv. Petra. Kým sa k nemu dostaneme, obdivujeme obchodíky plné jantáru a šperkov z neho od výmyslu sveta. Kostol sv. Petra je najvyššou stredovekou budovou v Rige. Prvá zmienka o červenom tehlovom kostole pochádza z roku 1209. Veža je vysoká 120 metrov, vo výške 72 metrov je vyhliadková plošina, na ktorú sa dostanete výťahom, ktorý je však za poplatok.

Hneď pri kostole je aj zábavná socha Hudobníci z Brém, ktorá odkazuje na rozprávky bratov Grimmovcov. Príbeh je o štyroch starnúcich domácich zvieratách – somárovi, psovi, mačke a kohútovi, ktoré sa boja, že ich zabijú, preto utečú do Brém, aby sa stali hudobníkmi. Vraj prináša šťastie, ak sa postupne dotknete tváre každého zvieraťa. Miesta s ošúchaným bronzom jasne svedčia, že ľudia si sem po svoje šťastie prichádzajú radi. A my sme neboli výnimkou.

Najväčší trh v Európe

Ale to už na nás čaká ďalšia nádherná stavba – Dom čiernych hláv, ktorý dominuje Radničnému námestiu. Pôvodne bol postavený v roku 1334 ako konferenčná a slávnostná sieň mestských cechov. Cech pozostával väčšinou z nezosobášených nemeckých obchodníkov, ženáči boli v tomto prípade diskriminovaní. A prečo ten názov? Preto, že obchodníci vtedy nosili na hlave čierne pokrývky.

A čo je na tomto námestí ešte zaujímavé? Legendy hovoria, že vôbec prvý vianočný stromček na svete bol postavený a vyzdobený v starom meste Riga už v roku 1510. Táto tradícia pokračuje v plnej sláve každé Vianoce v tejto pobaltskej krajine, kde je neodmysliteľnou súčasťou vianočných osláv. Každý rok je vianočný stromček stále postavený a vyzdobený na mieste, o ktorom hovorí legenda.



Foto: Shutterstock

Je ešte veľa vecí, ktoré by sa v Rige dali obdivovať, my sa však musíme posunúť ďalej. Čo ale ešte treba pripomenúť, sú úžasné staré dláždené ulice v celom starom centre. Ak máte dostatok času, neobíďte miestny trh, ktorý je najväčším v celej Európe. Nájdete tu pestrú ponuku syrov, mäsa, čerstvej zeleniny, a najmä tradičných miestnych špecialít. Napríklad v príprave syrov sú Lotyši naozaj špecialisti, dávajú ich takmer do všetkého, dezerty nevynímajúc.

Letovisko pre pohlavárov

Presúvame sa pár kilometrov za mesto. Mierime na piesočnú pláž Jurmala a do národného parku Kemeri. Hoci väčšinu krajiny pokrývajú lesy alebo úrodné nížiny, my smerujeme k močiaru. Celý park má takmer 43-tisíc hektárov a sú tu vybudované kilometre chodníkov.

Prehliadka vedie dvomi trasami – kratšou a dlhšou. Vybrali sme sa tou dlhšou, na ktorej je aj vyhliadková veža, z ktorej je nádherný výhľad na močariská. V parku sa nachádza mnoho chránených rastlín aj mikroorganizmov, ktoré sú typické pre toto klimatické pásmo. Objavili sme aj chránenú orchideu.

Pláž v Jurmale je dlhokánska – má 33 kilometrov, je tu množstvo ihrísk pre detí i dospelých a môžete si tu zahrať basketbal či volejbal. Voda síce vôbec nie je hlboká, ale keďže je to Baltické more, napriek horúčave, keďže sme boli pri Balte v lete, bola riadne studená. To však vôbec neprekážalo množstvu dovolenkárov, ktorí sa v nej kúpali.

Videli sme tu hádam najviac drevených domov na malom priestore. Údajne ich je až 4 000, z nich je 414 chránených. Tunajšiu oblasť si voľakedy zamilovali aj komunistickí pohlavári – Nikita Chruščov a Leonid Brežnev. Dokonca bola považovaná za „svetovejšiu“, ako letoviská pri Čiernom mori.



Foto: Shutterstock

Čo na tanier a do pohára?

Samozrejme, nielen poznávaním histórie a prírody je človek živý, treba sa aj posilňovať. Lotyšská kuchyňa je v prvom rade výdatná a chuťovo výrazná. Je asi pochopiteľné, že je ovplyvnená aj susednými kuchyňami, ruskou aj poľskou, a, samozrejme, aj blízkosťou mora.

Lotyši obľubujú ryby v každej forme a podobe, ale aj poriadny kus mäsa, ktoré sa podáva so zemiakmi či so strukovinami a s kyslou kapustou. Lotyšským národným jedlom je ligsdinas, druh mäsových guľôčok s prekvapením, plnených natvrdo uvarenými vajcami, hubami alebo inými vysokokalorickými pochúťkami.

Ak máte radi múčne jedlá, tak určite vyskúšajte bliny, ktoré sa robia z pohánkovej múky na slano alebo na sladko, a piragy, čo sú šúľky alebo, ak chcete, pečivo plnené mletým mäsom, hubami či kapustou a posypané rascou. Sú ideálnym snackom na cesty, lebo ich dostať v každom supermarkete.

V lete je veľmi osviežujúcim jedlom boršč, ktorý sa však nepodáva teplý, ale nastudeno, rozhodne ho odporúčame. A ku každému jedlu v Lotyšsku patrí riadna dávka hustej kyslej smotany.


Ak by ste sa do Lotyšska vybrali na jar, môžete vyskúšať ešte jednu miestnu špecialitu – brezovú šťavu. Získava sa z briez skoro na jar a na jej získanie sa do dreva vyvŕta malá dierka, z ktorej kvapká šťava.

Môže sa piť čerstvá alebo sa stáča do fliaš, aby sa z nej pripravil osviežujúci šumivý nápoj. Kvasením sa z brezovej šťavy vyrába brezové šumivé víno. Toto víno je jedinečným nápojom a nikde inde ako v Lotyšsku ho nedostanete.



ANKETA: Navštívili ste už Lotyšsko?

77,8%



22,2%







Diskusia k článku







 



TOPlist