Fedor Malík:
Divé čerešne

Fedor Malík, 13. augusta 2013     2 minúty čítania

Úzka asfaltová cesta do našej vinice na Fertáloch je lemovaná kríkmi. Plané hrušky, kyslé jabĺčka, voňajúca baza, pichľavé šípky i trnky, dozrievajúce „vriťhadzalky“, divé čerešne...


Foto: Pravda - Ivan Majerský
Tie naposledy menované som dlhé roky ignoroval. Môj záujem o ne prebudili až pulty našich obchodov. Destiláty a likéry z divých čerešní, divočerešnové minerálne vody i sušené čaje. No žiaden lekvár, marmeláda, konfi túra, džem, kompót, divočerešnový sirup. O týchto komoditách napokon nie je zmienka ani na internete, ani v receptároch našich starých materí. Tak som si zaumienil vyskúšať to. Sadol som na bicykel a zobral so sebou päťlitrové vedro. Plané čerešne boli plodmi obsypané. Dobre „išli“ od stopky, zle od kôstky. Načahoval som sa za tými najzrelšími. Tú nádobu som mal o hodinku plnú. Malé plody, veľa práce. To dvojnásobne platilo i v kuchyni.

Ovocie som opláchol a odkôstkoval. Čerešňový rmut som premiestnil do kastróla a podľa návodu som doň nasypal želírovací cukor. Lekvár po zovretí som nechal ešte zo desať minút na plameni. Ešte horúci som ho nalieval do malých pohárikov. O deň, keď vychladol, už som nevydržal. Šenkvický ražný chlebík som si natrel liptovským maslom a modranským divočerešnovým lekvárom. Bola to paráda nad parády.

Nuž a ako chutil? Požičiam si slová Adama Zagajewského z jeho básne Divé čerešne... „v skutočnosti trpké, no sladké ako vo sne...“



Diskusia k článku

venusa
Aach dive ceresne, na okrajoch lesa, aj som na ne zabudla. Sedavali sme na stromoch a hladali tie zrelsie, tmavsie. Tie slabocervene boli fakt trpke. To chce naozaj pevnu volu naoberat ich aj spracovat pri ich malosti. Ale ta odmena stoji zato, ze :)
kuchticka
NOSTALGIA - pripomina mi to moje detstvo, ked sme liezly na kazdy strom okolo cesty a pochutnavaly si vsetkom ovoci co tam kde dozrievalo, nevyjimajuc tie dive (plane) ceresne. Ako nam len chutily!!!
szavla
Odoberám asi 45-48 rokov denník PRAVDA a to znamená že; aj prílohu Varecha. Nikdy si neodpustím prečítať aj nazvem to "noticku - článoček" Pána profesora F. Malíka. V tej jednoduchosti ale 100% výstižnosti a ľudového podania atmosfery spojenej aj s receptom, či zážitkom nie len z jedla a napojov, ale aj z chovania zúčastnených v tých niekoľkých riadkoch no; ako by som sedel pri vedľajšom stole.
No nielen o tom chcem.
Zaoberá sa ríbezlami. Za vyše 70 rokov som ich už narozmnožoval, vypestoval a naštepíl neurekom. Aj teraz sa chystám oberať tie neskoré (Typ Jonker a pod.) Počasie prialo , polieval som, no sú krásne, rubínové plné a už veľmi sladšie nebudú. Bude tak 20 l čistej šťavy.
A pointa. Samozrejme robím vínko už roky ale má už pre mňa moc kyselín a robím ho moc opojné. (Ja viem cukor) Keďže Pán Profesor nie je "Varecháč" a nedá sa sním ako s ostatnými - nemôhol by sa ako naozajstný vinársky odborník (čo je jeho chlebík) premôcť a pridať pár receptov z jeho vedomostí, alebo okolia , kamarátov či susedov Napr.: Hlásnik Vinco (z Modry - Pezínku - Devína) a jeho ribezliak. Nie
právne profesorský ale tým jeho krásnym ľudským darom reči. Nezavezne. Chcel by som porovnať, vyskúšať aj iné recepty. V mojich rokoch sa až tak veľa úrod už nedožijem!? A viete prečo som sa prinútil napísať ? Skúste náj sť na "Vareche" Okrem tých dvoch a a pár len takých akýchsi zmienok, že aj my robíme atď. nejaké orginálne konkrétne recepty na výrobu riíbezlového vína. Na obyčajný zemiakový pagáč je ich viac. A pri tom sa robí každým rokom na dedinách aj komerčne ! Čo tým chcem povedať. Nedávno na Vladimíra som dostal flašku (komerčného) ribezláku - nechcem robiť reklamu - lepšieho ako robím ja, príjemnejšieho,nemal som s neho záhu, ani som si ho nemusel riediť . Pán Profesor ;mať tak Vaše vedomosti o víne a skúsenosti . No nenakriatnem Vás na pár slov o ríbezlovom víne ?? ( Kto z naších netrpí na záhu dá si aj z môjho a ja -
no zase len borovička - vodka alebo dáky iný koncentrovaný šlak.






 



TOPlist