Foto: Pravda
Za tú dobu denník vo svojich víkendových prílohách a neskôr aj na webstránke Varecha.sk takmer pravidelne zverejňoval postrehy z môjho mikrosveta gastronómie. Spočiatku to bolo najmä o víne. Napokon ako inak, veď som vinohradník a vinár.
Postupne k vínu pribudol aj „chlieb“. Tým mám na mysli prestretý stôl. Stôl plný dobrôt a miestnych špecialít. Zo Slovenska, z Európy, zo sveta. Odborne som tak akosi presedlal. Dnes je to už viac o jedle a menej o víne. Tak to bude aj dnes.
Budeme sa zvŕtať v kuchyni a zároveň budeme na Balkáne. Balkán, ako ste vybadali, sa rokmi stal mojou srdcovkou. Krajiny rozpadnutej (a milovanej) Juhoslávie, Rumunsko, Bulharsko, Grécko, Albánsko… Čarovné vône a chute, obdivuhodní ľudia. Usadili sa aj u nás v Modre.
Zmrzlinári, pekári, kaderníci. Zmrzlina je tu výborná, pekárom však „vyhorela pec“. Nezvládli teror cien elektrickej energie. Spomienky na nich však ostali… Taký skvelý burek už v Modre nik nenapečie. Burek milujem. Nie sladký, ale slaný. Na jazyku mám burekové chute z Ľubľany, Zagrebu, Sarajeva, Podgorice, albánskeho Korçë.
Príprava domáceho bureku je jednoduchá. Čerstvé lístkové cesto a správne pripravená „tvarohová“ plnka. Špeciálny tučný syr kajmak u nás nezoženiete. Plnku si teda pripravte zo zmesi hrudkového tvarohu, bryndze a taveného syra z črievka. Trochu soli, korenia, na drobno posekané kapary. Zatočte do burekového „hada“, pomažte ho maslom a do zlatova ho upečte pri vyššej teplote.
Len trochu nechajte vychladnúť a jedzte ho ešte teplý. Zatvorte oči a vychutnávajte ho s citom. Nádherná balkánska pochúťka. Tentokrát si do čaše nenalievajte víno. Vhodnejší nápoj ako acidofilné mlieko v tomto prípade nepoznám...
Diskusia k článku