O víne:
Ako žijeme a čo kupujeme a pijeme

Jozef Sedlák, Pravda, 21. júna 2020     9 minút čítania

Cigareta frajersky v kútiku úst, také boli roky šesťdesiate až deväťdesiate, slávna éra Delona, Belmonda alebo Dočolomanského. Ľudia svoje idoly napodobňovali, dnes si všímajú, aké víno sa vo filmoch pije. Česi nakrútili Bobule, Slováci seriál Búrlivé víno. Ovplyvňuje to aj predaj slovenského vína.

víno, šampanské, šumivé
Z hľadiska obsahu cukru prevláda dopyt po suchých a polosuchých vínach. Predstavujú najlepších partnerov k jedlu.
Autor:

Túto zmenu si všimol Branislav Lellák. Nemohol ju nepostrehnúť, je obchodník, vrchný riaditeľ COOP Jednoty Slovensko. K výbave obchodníkov patrí pozorovať zmeny v správaní spotrebiteľov, ako sa vyvíjajú ich nákupné, stravovacie zvyklosti, aká móda sa im páči. Ponukou tovarov ju obchod aj aktívne formuje.

Coop Jednota má suverénne najväčší podiel slovenských vín na pulte. Z 90 dodávateľov je 84 slovenských, a keďže predajne COOP Jednoty sú vari v každej slovenskej dedine, dbajú aj na dobré regionálne zastúpenie producentov. Ani jedna slovenská sieť nemá toľko lokálnych vinárov ako družstevný obchod. V roku 2020 je na pulte 58 miestnych vinárov. Tomu sa vraví spätosť s územím, kde pôsobím.

Prospešné spojenectvo

V čase, keď slovenské víno čelí obrovskej záplave zahraničných dodávok, potrebujú vinári aktívneho spojenca v podobe obchodu. Éra dominancie vína zo slovenských vinohradov na trhu je preč. Pravda, slovenské víno medzitým dosiahlo výrazné medzinárodné úspechy, zvýšilo svoju prestíž a obyvateľom pripomenulo veľký vinársky potenciál krajiny.

Jedno je však ligot medaily a druhé komerčný úspech. Práve prostredníctvom COOP Jednoty sa darí slovenským vinárom dobýjať stratené pozície. Družstevný obchod úspešne predáva slovenské víno, z celkovej ponuky tvorí až 80 percent. Toto číslo hovorí o tom, že Slováci porovnávajúc víno s mokmi zo zvučných vinárskych krajín zisťujú, že domáce vína najlepšie vyjadrujú ich chuť. Kvalitou sú porovnateľné a možno si ich kúpiť za prijateľnú cenu.

Samozrejme, to je takrečeno generálny poznatok. Ak sa majú slovenské vinohradníctvo a vinárstvo posunúť dopredu, treba si všimnúť detaily, lebo v nich je ukrytá na jednej strane túžba zákazníkov po ideálnom produkte aj náznak ich budúceho nákupného správania.

Ponuka COOP Jednoty ukazuje, kde sa slovenský spotrebiteľ správa tradične a kde podlieha móde. Ešte pred rokom 1989 sa delilo víno na biele a červené, bolo uniformné. Hlavný prúd predstavovali litrové balenia zmesových vín, čisté a kvalitné odrodové vína v sedmičkových fľašiach boli skôr výnimkou. Dnes je všetko inak.

Biele slovenské víno má v predaji COOP Jednoty 43-percentný podiel, červené sa dostalo 32 percent a posledných desať rokov sa veľmi dobre predáva s 25-percentným podielom ružové víno, za socializmu neznáma kategória vína. Nepochybne k tomu prispeli úspechy slovenských vinárov na medzinárodnej scé­ne.

Z hľadiska obsahu cukru prevláda dopyt po suchých a polosuchých vínach. Predstavujú najlepších partnerov k jedlu.

A teraz si všimnime zastúpenie odrôd. Krátko po revolúcii ovládla ľudí zvedavosť ochutnať, čo pijú v krajinách, ktoré diktovali vinársky vkus. A tak sa skúšalo Chardonnay a Cabernet Sauvignon. Čas všetko utriasol. Prvú šestku najpredávanejších vín v sieti COOP Jednoty tvoria dve typické vína zo slovenských vinohradov – Veltlínske zelené a Rizling vlašský. Sú to ľahké svieže vína s krásnou aromatikou. Výraznejšia chuť, jemná vôňa, jasné črty ovocnosti vystúpili do popredia, keď opadla honba za vysokými úrodami.

Ľudia tiež radi kupujú Chardonnay a Tramín červený. Podmaňujú si ich možno už názvoslovím, jedno znie tak dobre francúzsky a druhé zasa vyniká vôňou ruže. A potom je tu duo dvoch vín pochádzajúcich z Burgundska, ale dobre udomácnených v našej krajine – poznáme ich ako Rulandské biele a šedé. Prešli skvelou inováciou podporujúcou krásny prejav vína.

Čo ovplyvňuje vkus a náladu

Pri červených neopadá záujem o Frankovku modrú, panovnícke víno Márie Terézie. Nielen jej, všetkým červeným vínam prospelo globálne oteplenie, sú hladšie, guľatejšie a najmä ovocnejšie. To zachránilo reputáciu Svätovavrineckého. Pravdaže, kto by si nekúpil kozmopolitné svetácke víno, akým je Cabernet Sauvignon, alebo skutočnú slovenskú veľrieku Dunaj.

Pri ružových sú najpredávanejšie dve roséčka – domáca pikantná rosé frankovka a nemenej svieži ružový kabernet s tónom čerstvých lesných plodov alebo ríbezlí. Nehovoriac o rôznych polosladkých až sladkých špeciáloch.

Ak hovoríme o špecialitách, potom treba dať do pozornosti vína slamové a ľadové, no to sú vína skutočne na slávnostnú príležitosť.

Všimnime si ešte zastúpenie vín podľa vinohradníckych oblastí – prevládajú vinári z Nitrianskej a Malokarpatskej oblasti. A ak sa zameriame na slovenské novošľachtence, ako vína vyjadrujúce ducha krajiny a jej tvorivého ducha, potom záujem sa sústreďuje najmä na odrody Doroty Pospíšilovej – biely Devín a červený Dunaj. Z moravských odrôd je to Neronet a je tu jedna krásna perlička. Ľudí zaujal červený Dornfelder predávaný pod značkou malokarpatského honu Sahara. Horúce slnko dýcha z tohto vína.

Slováci menia svoj vzťah k sektom a šumivým vínam. Už nie sú len vecou silvestrovsko-novoročných osláv, stali sa vínom teplej jari a horúcich letných podvečerov, isto aj zásluhou v poslednom čase populárneho proseca.

Zaujímavé je zistenie, že ročné obdobia celkový predaj vína neovplyvňujú. Etikety sú tvárou vín, no predajnosť viac závisí od ich ceny. V maloobchode celkom určite dominujú vína v cenovej úrovni 2,99 až 3,70 eura za fľašu. Víno nad 5 eur sa už v očiach väčšiny zákazníkov považuje za prémiové. Je to celkom určite odraz aj príjmov hlavného prúdu slovenských spotrebiteľov.

Napokon ešte jeden fakt ilustrujúci naše spotrebiteľské zmýšľanie: čisté hroznové šťavy sa ako nealkoholické nápoje nepredávajú tak, ako by si zaslúžila ich kvalita a prospešnosť zdraviu.

Branislav Lellák vyslovil názor, že trh s vínom v budúcnosti porastie, podmienkou stabilizácie a zvýšenia podielu slovenských vín je dodržanie kvality vína a celkové skvalitnenie podmienok na pestovanie odrodových vín. To veľmi súvisí aj s vyrovnaním podpôr z národných zdrojov na úroveň konkurenčných krajín.

V súvislosti s pandémiou koronavírusu sa rysuje možno nový trend. Zatvorené obchody v nedeľu zomkli rodiny, pripomenuli im sviatočnosť dňa aj s fľašou dobrého slovenského vína na stole. Bude to trvalá zmena? Pandémia zrejme negatívne ovplyvní zamestnanosť. Vzťah k vínu však vari nezmení. Kríza ukázala, kde sú skutočné hodnoty. Nedeľu by mali svätiť všetci. Ľudia aj obchod potrebujú raz za sedem dní utíšenie, uvoľnenie, aby spoločne nabrali energiu do nového týždňa.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Diskusia k článku







TOPlist