Foto: Pravda
Hruška (lat. Pyrus) rod dvojklíčnolistových rastlín z rodiny ružovitých, pochádza z dvoch svetadielov - od nás z Európy i susednej Ázie. Svet hrušiek obsahuje vyše dvadsať pôvodných druhov a stovky odrôd.
Ak hrušky milujete, pátrate po nich aj vo vašom chotári. Hruška však väčšinou nepatrí k najkrajším stromom. Sú hrušky malé, zakrnelé, sú aj statné a vysoké. Napríklad hruška planá či hruška snežná, ozdobný strom mnohých parkov, rastie do výšky až dvadsať metrov! Nuž a hrušky ázijské vyzerajú a ich plody chutia celkom inak. Odvodené sú z druhov Pyrus a ich jedlé plody majú prívlastky nashi, serotina, ussuriensis...
Výber hrušiek v našich supermarketoch je uspokojivý. Ovocie je to však nie lacné. Kilogram hrušiek je niekedy v cene vyššej ako juhoafrická mandarínka... Kde sú tie časy. Časy, keď Mária Terézia riešila hlad vo svojej ríši.
Pomohli jej v tom čase, div sa svete, aj hrušky. Sadili sa v Rakúsku aj v Uhorsku. Bola to fajta "šemendzia", rástla rýchlo a každý rok bohato zarodila. Malé hruštičky boli húževnaté a nie veľmi chutili.
Varili sa z nich kompóty, vyrábalo hruškové víno a po čase aj pálenka - hruškovica. Ak ste pozorní, podnes na staré hrušky - šemendzie narazíte aj v malokarpatskom podlesí. V Modre - Kráľovej ich rastie ešte niekoľko desiatok.
Hrušky sa sušia, melú, na hrubom sitku preosievajú a pečú sa z nich osúchy aj koláče. Klasické kysnuté, ale aj fajnové z piškótového cesta. Potrebujete len múku, práškový cukor, vajce a hrnček mletých hrušiek. A je to! Najlepší koláč zo šemendzie u nás vraj pripravuje sestra nášho básnika Jožka Trtola...
Diskusia k článku