Na narodeniny.

Mala som narodeniny. Tak sme si zmysleli, že narodeninovô bude to, čo mám ja rada - gaštanové pyré so šľahačkou. Kúpila som teda gaštanové pyré, nebudem menovať kde, lebo to bol Lajdl, momentálne nebol iný obchod po ruke. Na druhý deň šľahačku, z Lewic, vraj Babičkina poctivá 31%, a v Kafrande ananásové kúsky v mierne sladkom náleve.
Dnes podvečer som sa chystala urobiť pohostenie. Chvalabohu som nepozvala nádejného ženicha, lebo ten by s desom v očiach utiekol. Vybrala som pyré z mrazničky, nechala trochu odmrznúť, aby sa dalo strúhať. Rozvoniavalo rumovou esenciou ako punčové rezy od opitého cukrára. Vnútri bola nevzhľadná, čiernohnedá masa s čiernymi kúskami, asi uhlia, alebo gaštanových šupiek? Po gaštanoch to nechutilo vôbec, len to smrdelo esenciou a rozpadávalo sa to ako stará plastelína.Vybraté z papiera vyzeralo ako hov... v kocke. Tak šup do koša, máme ešte variantu bé, ananás so šľahačkou.
Vyliala som šľahačku do misky, bola riedka, ako mlieko, kdeže 31%, zlatý voči. Ušľahala sa na akúsi penu, ktorá bola nakyslá a mala podivnú pachuť.
Nevadí, ešte mám dobrý domáci jogurt, bude s ananásom. Otvorila som pikslu, na prvý pohľad vyzeralo všetko OK. Tak hurá, hodila som to do misiek, nakydala navrch jogurt a hodila na stôl. Hostia žuli, odpľúvali. Degustovala som teda aj ja. Ananás nemal vykrojený ten tvrdý nejedlý stred. Ani s najlepšími zubami sa to nedalo požuť, mohli kľudne pridať aj listy, prípadne kus kmeňa, bolo by toho viac na vyhodenie.
Miesto oslavy sme si zanadávali na potravinársky priemysel, naplnili sme kôš na odpadky a pekný večer bol za nami.
Rozmýšľam nad tým, že budeme alebo musieť kúpiť kravu, kus poľa a zopár oviec, alebo sa presťahovať do Hainburgu. ALebo dúfať, že prídu Číňania, a začnú vyrábať dačo chutné a jedlé. Keď vedia vyrobiť Mercedes, tak by mohli urobiť aj dobrú šľahačku, čo myslíte? ALe najprv napíšem všetkým trom šmejdákom, čo toto vyrobili, zobrali za to moje peniaze. Nech majú aj oni dačo z mojich narodenín.