Mirabelky

@Ara šidka, ja som dávnejšie z nich robila lekvár,najťažší bod som vyriešila tým, že som ich po umytí celé uvarila -rozvarila podliate trochou vody a potom cez kovové sito s trošku väčšími otvomri pasírovala gumovou stierkou /na krém/kôstky ostali v site a prepasírovanú dužinu som zasypala cukrom, klasicky asi 500 g na kg maglajzu a po troche uvarila normálny lekvár.

Ďakujem, fakt som ešte tento lekvár nerobila, hoci nemám problém navariť rebarborový, niekedy rebarboru zmiešam i s jablkami a prídám záhradné černice, ktoré tiež prepasírujem, aby tam neboli kôstky. No a o šípkovom lekváre ani nehovorím. Ten je v našej rodine prioritou.

Ach, ako som milovala mirabelky! Tuna taketo nieco neexistuje, Mozna niekde na dedinach maju tiez nieco podobne, ale my sme velmi daleko od takych skutocnych dedin. Rovnako sipky nemam kde nazberat. Tak vam len tichucko zavidim - hribky, sipky, mirabelky, lesne jahodky. :-)))

jaj,au, verím ti.Všetko má svoje zlé i dobré stránky. ak sa budeš rozhodovať, kedy prísť navštíviť svoju rodnú hrudu, tak si vyber čas babieho leta.Prejdeš sa chotárom, nazbieraš si šípky,trnky,černice, a vyberieš sa do lesa na hríby.Škovránky ešte tu i tam vyletia vysoko k nebu, slnko je ešte štedré a zohrieva kraj a prechádzky lúkou naplnia dušu a telo silným nábojom.a preto teraz zmením avatar,sme na ňom s mamou a naším psom v našom kráľovstve "červeného zlata", vysoko nad naším mestom.

včera sm bola v chotári popozerať, ako šípky rastú, či sa dobre urodia , keď sme nepoliiavaii, ani nehnojili, ani nestriekali, ani neokopávali :)))zatiaľ sa to javí dobre.

@arasidka : ja som robievala z mirabeliek (to si ma ty naučila ich tak volať, lebo u nás na Záhorí sú to len "trnky") také želé: od oka mirabeliek, od oka cukru, a na špic noža maizeny. Prevariť, a na zahustenie pridať rozmiešanú maizenu v studenej vode. Sterilizovať len toľko čo ti chytí viečko, urobiť kontrolu otočením pohára a je to. Farbu to malo podľa toho v akom štádiu zrelosti si oberala mirabelky: od žltej až po červenú. Trasie sa to ako rôsol, ale chutí maslom natretej vianočke, rohlíku alebo chlebíku. Ale dávala som to aj do zákuskov.

@kuchticka , príď my ťa s @arasidkou zničíme: keď sa rozodnie pôjdeme na hríby, posušíme, pozavárame. Poobede pôjdeme ešte pooberať zabudnuté hrozno po vinohradoch, nakopeme si tam chrenu na zimu, nazbierame vinohradníckych jabĺk čo sa volajú "čapáky" no a večer zakončíme pri nejakom trojchlapovom ríbezláku. Z takejto výživy určite nedostaneš otravu e-coli.

A jéje - "obstrléze" - tak sa u nás volá oberanie po oberačke, keď sa chotár otvorí aj verejnosť. Moja mama s mojou krstnou chodili už skoro od rána a od jari - na zber byliniek, potom hríbov a skončili šípkami a jasné , že to vrcholilo s obstrléze. A vínko, ktoré z toho narobili, bolo fantastické, voňavé, ako olej a volali sme ho : Malokarpatský výber. Hubatá moja, veru, bolo by to celkom dobré, ja teda jeseň budem mať až do Vianoc vyťaženú prácou. Dnes skúšam znovu zarobiť na oplátky, idem robiť taký malý vzorkovník - vanilkové a makové a orechové. Robievam aj arašídové, ale teraz sa mi nechce. Ja mám aj tak najradšej makové.

Mirabelky, čapáky, gutne, mišpule.... ozaj, kto z mladých to ešte pozná?

Z mirabeliek mám najradšej kompót....z tých žltých...ale variť opatrne...hneď pukajú, ale sú výborné k rezňom a ryži.
Lekvár by som varila pomocou želírovacieho cukru...pretože mirabelka je viac šťavnatá, ako dužinatá. Môj názor.....

moja mama :) aj ked capaky netusim co su, este spomina oskoruše :)

 www.slowfood.cz/novinky/oskeruse-strom-slovacka...
pozri si to, aj v googli je množstvo obrázkov a história tohoto stromu.

ja neviem co su tie čapáky :)

Keď sme boli ešte deti, tak rástli kde-kade, sú to jabĺčka kyslastej chuti. Niekedy ich mama používala do koláčov, alebo keď sme boli na výlete v prírode, tie krajšie sme si odtrhli, ale.... akosi som si ich nikdy neobľúbila.

Arašidka, mirabelky rastú aj blízo nás, tak navoľno, robila osm kompót z nich aj lekvár, ale ten bol samá šupka, ak by neboli nazbierané, tak nerobím nič, je to piplavé.
Mišpule som mala rada, ich kyslastú chuť, ale zdá sa , že vymizli, už dávno som ich nevidela ani rásť, ani predávať.

no, piplačka je to kapitálna, ale ja som zvyknutá, keď zvládam šípky, tak mirabelky sú len slabý odvar. A ja ten lekvár milujem, robievala ho kedysi moja mama, ale zbavila sa jednak kôstky a a j šupiek. To vieš, že nebudem toho variť neviem koľko, ale k rebarborovému lekváru si dám ale tri-štyri poháriky mirabelkového.

@arasidka , @hubata , berem vas za slovo a az pridem mate ma na krku. Budem chodit s vami dvoma kade budete chciet a robit vsetko co mi nakazete. Aj ohnik bych vedela zalozit na opekacku zemiackov. Uz sa tesim.

To je zase krásne čítanie! Až to dušu pohladí, priam to vidím pred očami. Aj u nás na chalupe rastú mirabelky, šípky, trnky hloh, len s tým hroznom je to horšie, je to preň dosť vysoko. Keď sme tam začali chodiť, tie mirabelky ma privádzali do úžasu. Rástli pri poľných cestách, stromy obsypané, pásli sme sa na nich s deťmi, ale spočiatku som sa stále obzerala cez plece, či na nás niekto nevyskočí. Veď toľké ovocie a ničie? Kúsok od chalupy je zanedbaný družstevný sad, kde okrem jabloní na samom vrchu kedysi vysadili pásy ruže jabĺčkovej. To by boli šípky pre teba, @ara šidka, niekedy sú len o málo menšie ako ping-pongové loptičky! To je iný zber aj čistenie. Nikto sa tam o ne nestará, nikto ich ani nezbiera a samozrejme ani my, zanedbaný či nie, predsa len je to cudzí majetok. Ale lákajú ma veľmi, to musím priznať.

Sovka, nepoznám ružu jabĺčkovú, to počujem prvýkrát. Keby ľudia viac poznali prírodu okolo seba, zistili by, že nič nie na svete nadarmo a všetko k niečomu slúži. Ešte i ten pýr, basorkáňoš! Včera som bola so psom za mestom, kde tie mirabelky lemujú priam cestičku k lesu. Krásne plody, už sú krvavočervené, ale ešte nie sú celkom zrelé. Dokonca ani tie žlté, je tam jeden strom, ktorý ledva stojí, čo je tak obvešaný plodmi. Ešte zopár dní a budú zrelé.A taký malý postreh, išli okolo mňa ON a ONA, vyšli z parádneho auta, zamkli a pustili sa hore cestičkou. Stála som pod stromom a koštovala pár plodov. Všimla som si, že tí dvaja mladší, lebo tínedžeri to už neboli, sa na mňa dívali ako na bezdomovca, ktorý si práve hľadá niečo pod zub. Akoby takúto činnosť odsudzovali, akoby si už nepamätali, že kedysi platilo: Hora má - hora dá, len jej musíš rozumieť!.
Dokonca som si všimla, že aj trnku už modrejú, ale ešte nenastal ich čas a tento rok je úžasná úroda. Určite si ich nazbieram, usuším do čaju.

Aj u nas je taky stary zanedbany druzstevny sad za dedinou a niekedy si myslim , ze donho zabludim iba ja s psami na prechadzku ... Nas sused minule leto pomahal na druzstve pri koseni sena a tak mi v tom sade s takou malou "vysokohorskou kosackou " vykosil par cesticiek . Uplne som zasla - ten sad je plny pokladov . Odrody jablk ktore uz nikde nenajdete , ceresne , mirabelky zlte i cervene , slivky, hrusky - keby si niekto dal tu namahu a stromy poriadne ocistil od starych konarov , vyrubal kriky starych cernic - bol by to nadherny park . Ale....celu zimu tam byva jelenia i srncia zver , jedno velke stado diviakov a je im tam ako v raji :-) Do jari ani nestihnu zjest vsetko co im v jeseni spadne na zem a vyrusim ich iba obcas ja s psami .Stari ludia tam nechodia lebo je to daleko a mladi asi o nom ani nevedia - ved autom sa tam ist neda :-)))) Ale mirabelkovy lekvar je fajnovy......

@babidka ,to by sa v mojom okolí stať nemohlo :-( je tu chudobina,že až....šla som cez park a videla som zberať šišky pána,ktorý predal bytovku a kúpil starý zamoknutý dom za menej.Má s manželkou 2 malých synov,chodia aj po drevené debničky pred billu,vyhodené bytovkové okná pália...veľa námahy,teda aktivity vydajú ak chcú mať teplo.Ich deťom by som ten sad dopriala....v okolitých dedinách je veľa neprispôsobivých ,tí rabujú všetko

Marcy, ty si mi pripomenula niečo, čo musím sem hodiť ako recept, síce nie na varenie, ale s ohňom to má veľa spoločného.
Je tomu už niekoľko rokov, keď som taz na ČT -televízii počúvala rady Jiřinky Bohdalovej. A jednalo sa o výrobu papierových brikiet. A mne to nedalo, ja som si ich začala vyrábať.
Materiál: zbytky novín,časopisov,odpad bieleho papiera, a môžu byť aj krabičky od cigariet, môže byť aj papierový obal z vajíčok, môže to byť aj kartón , v ktorom sme kúpili čokoľvek, trebárs aj topánky, alebo nejaké potraviny vo veľkom, alebo obal z kúpeného televízora,či inej domácej pomôcky.... vsjo jedno, pretože návod je takýto:
Ak máš trochu času, pozbieraš si papier v byte, dáš na jednu kopu, a pripravíš si nasledujúce:
Vedierko, do neho naleješ teplú vodu,
zaleješ si kávičku - pohodle si sadneš trebárs na balkón, alebo na priedomí na lavičku vo svojom dvore - výber ľubovoľný

A začneš pracovať, prečítaš si, čo v novinách píšu - nie je podmienka, roztrháš ich na cucky a hádzeš do teplej vody, to isté spravíš aj s reklamnými plagátmi, pozvánkami na výlet spojený s váýhodnou kúpou dajakej voloviny, alebo inými pozvaniami na nejaké sedenie - alebo náku.
A papier padá do teplej vody a pomaličky sa rozmáča. Kľudne do toho natrhaj aj reklamy z Billy,Tesca,Hypernovy a iné a iné..... Teplá voda to rozmočí všetko.
Potom to rukou, alebo starou varechou premiešaj a nechaj v tej vode stáť do druhého dňa. Kto chce , môže použiť gumené rukavice, precik len, že?
Na druhý deň si nachystaj krabičky odRamy, Perly,masla,pomazánok - a čo ja viem od čoho ešte, ktoré majú pevnejší obal - ako krabička z Ramy.Zober krabičky tak, že rozžeraveným klincom urobíš naspodu a dokola dierky.
A poslednýkrát zamiešaj tú hnusnú šedú hmotu v o vedre. Potom ju naberaj tak, že ju vtláčaš do formičiek aby sa stmelila na jednu hmotu v tvare brikety. A je to hotové, necháš formičky jedna vedľa druhej do nasledujúceho dňa a na druhý deň ich vyklápaš a staviaš z brikiet pyramídu, ktorú necháš sušiť naďalej. A máš brikety s 3O % výhrevnosťou pravej čiernej brikety.
Aké to má výhody: Zbavíš sa papiera, ktorý v tejto podobe môžeš používať v zime do krbu, alebo aj na záhrade večer prikuruješ miesto drahého dreva. Niekto by mohol namietať, že ale to je tlač - nezdravá chémia - farba. Ono to v tej teplej vode "zíde" aj z toho papiera a vodu vyleješ. Jasné, že sa neodporúča do toho sztrkať kvalitný kriedový papier, ten je odolný a zachová si svoju "čitateľnosť".Týmto spôsobom som sa po celý rok zbavovala všetkých zásob papiera, ktoré mi prišli do schránky, alebo ktoré sa nakopili každý týždeň. A mala som z toho dvojí úžitok. Dokonca dve prepravky týchto "sčítaných - gramotných" brikiet som poslala svatke a ona ich používala na kúrenie.Ak to niekto pozná, nech napíše svoj názor na tento "recept".

Práve som dovarila trošku lekváru z mirabeliek. Je úžasný. Má peknú farbu a nechýba v ňom kyselkavá chuť, čo dodáva lekváru na sile. Mirabelky som po umytí zaliala trochu vodou a nechala zovrieť. Cez sitko som ich prepasírovla tak, že zostala čistá hustá šťava, pridala cukor a veľmi rýchlo sa uvaril. Zatiaľ som ho varila len skúšobne. A rozhodla som sa - ide sa do chotára, oberanie je veľmi ľahké a vôbec nie pracné. Stačí pod strom roztiahnuť plátenú plachtu, zatriasť stromom a "oberajú sa" samé. Mám vyhliadnutý jeden vysokánsky strom, kde sú plody veľké a bordovo červené, skoro ako slivky veľké. Ale naoberám aj z tých bledých, z nich bude lekvár číry ako med. Už sa teším, len nech zase dlho neprší.

arašidka, no neviem, ja som robila len zo žltých mirabeliek a vôbec nebol ako med, nepridala som kyselku, len mirabelky a cukor a bol hnedý, no ale na chuti mu to neubralo. Akurát to odkôstkovanie, každú druhú na bruška, to boli bolesti...

Alenka, neodkôstkovala som - nechala som ich zovrieť a všetko išlo cez sitko, zostali tam len kôstky a zbytky šupiek.Bolo to rýchle a nebolo to ani pracné.Dokonca som si varenie aj nafotila, ale za toho barana rohatého neviem, ako ich sem nahodiť do počítača, je to iný mobil, na aký som bola zvyknutá a teraz mi to nemá kto vysvetliť a keď to sem chcem šupnúť - nejde to.
Alenka, farba je nádherná , zvláštne červeno-ružová - alebo poviem cyklaménová ? Až mi to pôjde, dám sem fotku z varenia a odfotím aj hotový lekvár v pohári.
Alenka, nikdy neodkôstkuj jednu po druhej - blbosť, daj ich v troche vody pod pokrievkou zovrieť - a potom to ide jedna radosť.

Arašidka, lenže ja nepasírujem, tak musím odkôstkovať. Nepodlievam vodou, len rukou rozmačkám a vypustím tak šťavu a potom už sa musia starať mirabelky same. Včera som po ceste videla veľa mirabeliek, aj červených aj žltých, no všade je veľa blata, tak som nezastavila a teraz ľutujem. Chodila som po dedinkách, takže ani neboli veľmi znečistené výfukmi áut, ale čo už. Možno zasa budúci rok, veď mi zostalo ešte spred dvoch rokov.

ahojte,

my uz mame lekvarov plne zuby, a aj spajzu :D tak som sa chcela spytat ci nepoznate nejaky recpet na taky ciiiry rosol alebo nieco. mame mirabel neurekom, nevieme co s tym, ani nase sliepky uz to nechcu zobat (? :D) tak som si povedala ze by som z toho narobila nieco inteligentneeee........

Poniektorí chlapi by ti Ajuschka povedali, že najinteligentnejšie by bolo, he he - nazbierať plody a dať vypáliť , vraj Belica pálenka je lepšia ako zo sliviek. Nuž, ale vraj z takých lOO kíl sa dá vypáliť cirka 8 litrov.
Alenka, dnes som behom 2O minút nazbierala za košík mirabeliek, a už chladím 8 trojdecových pohárikov lekváru. Maminka bola so mnou, pomáhala mi a veľmi sa jej páčil môj systém, lebo ona vždy robila ako ty, a narobila sa ako Dunčo pri ovciach. Tým, že som ich jemne podliala, vrenie spôsobilo, že sa šupky popraskali a plody prešli tou vrelou parou a potom to bolo veľmi rýchlo spravené, V site mi zostali len kôstky a šupy.Keby som ich mala zbavovať kôstok tak ako to robíš ty, asi b som sa do toho nepustila, keď som ich obarila, kôstky boli čistučké, nič na nich nezostalo.

haha, arasidka, ale ja som Ti zabudla napísať, že krájanie je moja záľuba. Keby si ma videla, aj šípky na džem - najprv každej odkrojím ten čierny zvyšok kvetu a potom aj stonku, hoci to vôbec netreba, veď sa to pasíruje - ručne... ale ja musím. Uhorky - drobný odkrojok z obidvoch strán a hoci čalamádu nemusím, za to krájanie mi to stojí. Občas použijem aj V-krájač, ale keď krájam ručne, je to strašne fajn. Ktovie čím som bola v minulom živote.

Alenka, hrozná predstava - o tom minulom živote, nič optimistické ma nenapadlo, ja sa naopak desím voľne položených nožov, vždy ho zoberiem, dám na svoje miesto a potom sa mi uľaví. Jeden môj kamarát mal vo svojej izbe veľký meč - originál, niekto mu ho urobil, či ako....A ja som v tej izbe neobsedela, a nakoniec mi povedal, že cíti, že sa toho meča bojím. Reku, uhádol si, kamarát, nie je mi tu pri ňom najpríjemnejšie...A aj on mi povedal, že ktohovie, čím som v minulom živote zo sveta zišla... no, pousmiali sme sa na tom , hlavné je, že teraz žijeme.

Arasidka, ja to nevidím tak čierne, mala som na mysli chirurga. To by ma bavilo aj dnes. Všetci známi vedia, že proti mne nemôžu namieriť ani len pero, lebo okamžite zavriem oči, zvraštím sa a strasiem sa. Ak len tak mimovoľne krútia perom v ruke, už to mi stačí, kde eše nôž. Ale baví ma pracovať rukami.

včera som uvarila zase trošku lekváru z mirabeliek, tentokrát som ich pasírovala cez riedke sitko - na výber rezancov, takže kôstky boli fuč a šupky zostali. Je vynikajúci, bude dobrý v zime , a ešte navarím, pre vnučky.