Varenie

Kúzlenie s varechou doma a vo svete

alexdidi - fotkaalexdidi, 17. júna 2010

K tejto úvahe ma priviedla @dadabarcelona , keď som si prečítala jej profil.
Mám veľmi rada slovenskú kuchyňu a aj moje najobľúbenejšie jedlá sú práve slovenské, ale doma, teda na Slovensku často využívam recepty iných krajín. Keď som však bola "vonku", i keď kuchyňa napr. vo Francúzsku je vynikajúca, už po pomerne krátkom čase mi chýbalo niečo slovenské i keď to nie sú až tak rozdielne kuchyne. Alebo sa za tým skrýva túžba po domove? Aký názor máte vy? Má niekto podobné pocity, či skúsenosti?

@zareaguj


Diskusia k téme

17 komentáre k článku
Moje skúsenosti hovoria,že tak,ako som sa tešila na každú dovolenku,po dvoch týždňoch som sa tešila návratu domov a to som mala túlavé topánky " v rámci možností za soc." až kým som sa nedožila dôchodku.Vždy som rada objavovala všetko nové,aj jedlá,ľudí,krajinu......ale s možnosťou návratu a hoci aj k zemiakom miesto iných špecialít ( asi som skromná? )
@alexdidi , celkom dobra tema na diskusiu.
Mne stacila kazdodenna ryza asi tak mesiac...potom som ryzu nejedla asi pol roka. Nejde o tuzbu po domove podla mna, ale zvyknuti sme na ine chute, na ktorych sme vyrastli. Takze aj ja zaradujem 2-3 krat do tyzdna nejake jedlo na slovensku chut. Ale zvykla som si uz aj na tie pikantne jedla tu a niektore su naozaj vynikajuce.
Inak toto je pocit asi vsetkych, co odidu zit do zahranicia. Ked som tu, po case mi zacnu chybat "slovenske drobnosti". A ked som na Slovensku, po case mi chybaju "indicke drobnosti". Uz som doma asi aj tu aj tam :)
Mne vo svete asi najviac chýba náš chlieb. Hlavne k krajinách, kde sa predáva a podáva hlavne ten toastový. Jedno či tmavý, či svetlý, nedá sa to jesť, ani surové, ani z hriankovača. Takže domov sa teším najviac na chlieb a na polievky. Mám rada také tie sedliacke, strukovinové, zeleninové, biele i zapražené a hlavne husté, aby v nich pomaly stála lyžica. No a čo, často je to pre mňa celý obed, viac mi netreba. Takže toto je to, čo mi vonku chýba.
"Vsade dobre ,ale doma najlepsie".Kde je vsak doma ked polovicku zivota prezijete v rodnej krajine a druhu v tej novej, emigracnej.
Doma je kde su moji najmilsi,manzel , deti a vnucatka ;domov kde su rodicia ,surodenci,priatelia,verni aj po tolkych rokoch odlucenia.
Jedlo mi nechybalo ,na co sme mali chut som uvarila a upiekla doma,o suroviny nebola nudza ,pomaly som nasla vsetko co slovenske recepty vyzadovali .Navyse sa mi otvoril svet novych chuti z roznych koncin sveta.Slovensko (tradicie,jedlo,priatelia)je vsak stale u mna na prvom mieste ,teraz este viacej , vdaka Vareche!
@babav , povedala si to presne tak, ako to citim i ja. Na Slovensku som zila iba do detskych rokov, ale stale sa citim byt Slovenkou a vzdy tuzim ist na Slovensko, ked cestujeme do Europy. Mam tam stale nejaku rodinu atak fandim Slovensku vzdy a vo vsetkom. Jedla zo Slovenska velmi nepoznam. Neviem ani halusky uvarit. Tie si dam iba ked prideme na Slovensko. Ale v podstate polievky a rozne bezne jedla robim presne ako na Slovensku, lebo som raz dostala knizku-kucharku od znamej Slovenky.
Tiež mám naradšej slovenskú kuchyňu - zo zahraničných jednoznačne taliansku, a potom ázia. No a z každej kuchyne sa nájde pokrm, ktorý mám rada - maďarsko - guláš, halászlé, rusko - boršč, bliny..., atď. :)
Chodit po svete ma jeden problem , ze clovek sedi ako na plote a vzdy sa mu zda ze jablka su krajsie na tej susedovej strane.
Tak si zidealizuje daktore slovenske jedlo ktore mu strasne chutilo za mladosti , a plus s vekom sa tiez chute menia a doma ked to mama spravi je to velmi dietne ( ma vysoky tlak ) a v restauraciach , panenka taka onaka , take tajomnstvo onake tajomnstvo ako keby sa hanbili sa tradicne slovenske jedla.Takze aj tak sa dobre najem ale skonci to chlebom, ostiepkami, klobasami, treskou alebo na stojaka na trhu.Len prosim nie slovensku cinu z mrazenej zeleniny , aj ked mama si myslela ze sa mi zavdaci...to si radsej dam aj kel ktory mi znechutili v skolskej druzine.
no ja sa hlasim po dlhej dobe a zase budem dlhu dobu mimo, teda cele prazdniny, takze len tak trosku prilozim do toho nasho varecharskeho hrnca :-) Prve roky mimo Slovenska mi chybalo vsetko slovenske, hlavne chlieb, zemiaky, masko s omackami a pecene kurca s hranolkami!!! Nikto ho nevedel upiect tak dobre ako moja mama. Ale postupne som si zvykala a teraz si uz aj sama (bez toho aby so mnou niekto z rodiny bol) objednam dobre stiplave jedlo v restauracii ak musim niekde narychlo zbehnut na obed v centre mesta. To by sa mi v zivote ani neprisnilo, kedze som pikantne jedla pred desiatimi rokmi vobec nejedla. Ale vydala som sa, mame deti a tie nevyrastaju na Slovensku. Syn sa poklada za Slovaka a dcera za Cinanku. Syn ma rad pikantne, dcera tiez celkom dobre zvlada. Takze som sa postupne prisposobila aj novym chutiam aj novym kuchyniam. Jeme ozaj pestro, nielen cinske alebo azijske jedla. Ale moja geneticka slovenska chutova informacia je dobre zakodovana a tak sa vzdy potesim, ked sa mozem doma u mamy poriadne napraskat jej dobrotami. Cela moja aj manzelova rodina ma vsak jednu zasadu, ked si mimo domova, jedz to co ponuka dana krajina. Oni vedia ako to ma chutit a ako to uvarit :-) A este jedna rada, keby ste nahodou zabludili do HK alebo Ciny. Ak je restauracia prazdna, alebo polo-prazdna urcite tam nechodte. Domacim tam nechuti a teda tam nevaria velmi dobre. Ak je natrieskana Cinanmi, tak sa postavte do radu a cakajte, kedy sa pre vas uvolni stol. Tam varia urcite dobre :-) A mozno to plati aj inde vo svete :-) Zelam vsetkym pekne leto!
Máš pravdu,hkbarbie, aj my hľadáme reštaurácie, kde domorodci stoja v rade. Ešte sa nám nestalo, že by sme v takej nenajedli chutne, rýchlo a lacno. Toto je obdoba rady môjho otca, ktorý bol profesionálny šofér. Vždy ma poúčal, ea ak sa chcem po ceste dobre najesť, mám ísť do reštaurácie, pred ktorou parkujú nákladné autá. Šoféri vedia, kde sa dobre varí, veď sú stále na cestách.
ja sa veeeeelmi cudujem ludom , ktori si vyberaju dovolenku taku , kde su slovenski alebo ceski kuchari aby mohli jest "domace " jedla . kamaratka mi vravela , ze su take hotely v Chorvatsku a aj inde, kde dovolenkarom varia slovensku a cesku kuchynu :-(((((( Ved ked idem na dovolenku do cudzej krajiny , tak chcem spoznat aj ich jedla . Ked som u dcery , tak jej samozrejme vyvaram "nase " jedla ktore ma rada - buchty na pare , kysnute kolace , halusky, rezne , segedinsky gulas , lokse , pirohy....ale som rada , ked ona mi na oplatku navari nieco azijske . No a tak varime ostosest , chodievame do restauracii aby som poznala tie "prave chute ". ked pride na navstevu dcerina svokra , tak sa mame:-) Ale ked ideme na dovolenku , tak si vzdy davame miestne jedlo . Ved domaceho sa "nadlabnem" doma :-)
@babidka , mne sa necuduj. Ja tiez hladam na dovolenku hotel s "domacimi" jedlami. Je to kvoli malemu, este sa zvykne z novych veci vyhadzat, a nechcem stravit dovolenku behanim po miestnych lekaroch a balit so sebou kila liekov z domu "kebynieco". Ale ked trochu vyrastie, urcite to zmenim, to je viac ako jasne :-))
@sandratamer , male dieta je nieco ine :-) Ja nevravim o extremnej exotike , ale o "normalnej strave" napr.aj v Europe .Moja znama bola na Azurovom pobrezi a velmi si pochvalovala , ze "nemuseli jest tie francuzke gebuziny ale v hoteli varil cesky kuchar nasske jedla - rezne , segedin ..."atd .Dakujem pekne :-)))))))))
@babidka , tak v tom máš pravdu, dávať si vo Francúzsku rezne a segedín na dovolenke, tak to...naozaj..ďakujem pekne...veď tie francúzske "gebuziny" sú fantastické. Stále si na nich spomínam a snažím sa ich aj doma robiť, ale po niekoľko mesačnom pobyte už som mala chuť na pirohy, bryndzáky...Na dovolenkách naopak sa snažím vyychutnávať miestne špecialiky, pokiaľ sa to dá...
Aj ja s vami suhlasim, zijem v zaharanici, ale varim medzinarodnu kuchynu. Slovenské jedla robim a mam rada, lebo mi okamzite chutou i vônou vykuzlia caro domova. Staci len privriet troska oci, aby nikto nevidel tie moje slzy. A ked cestujeme, vzdy vyhladavame typické miestne restauracie, kde sa stravuju "domorodci". Hlavne sa vyhybame restauraciam s europskou kuchynou; Ked sme boli v Portugalsku aj s 2-rocnym synom, jedli sme grilované sardinky aj s a hlavou, také boli vyborné. Tie kvanta cibule a rajcin, co sme tam spucovali, mi zanechali prekrasne spomienky, o cesnaku nehovoriac. Od vtedy varim "bacalhao" (tresku) i v tlakovom hrnci a zapijam ich typickym "vinho verde". Ved spomienky môzu mat i takuto podobu, nikto vam ich neukradne, vyberiete si ich z pamati kedykolvek, ked upadate na duchu, ci vas premohla zla nalada. Dobré jedlo je zaciatok cesty za stastim.
vždy sa z dovolenky teším domov, a to sa týka aj domáceho jedla. Jedine v španielskej Andalúzii som sa zamilovala do ich paelly, každý deň na obed aj na večeru som si ju dávala 11 dní ! A kľudne by som tam išla kvôli tej paelle znovu. Skúšala som ju pripraviť doma, ale nechutilo to ani zďaleka dobre. Je to pravda, len domáci vedia ich jedlo uvariť skvele.

Pridaj komentár do diskusie: