Zabudnutý recept na guláš, ktorý varil Ľ. Štúr

zemo - fotkazemo, 21. januára 2011
Pamätný výlet Štúrovcov na Devín v roku 1836 je známy každému povrchne vzdelanému človeku. Tajne sa vytratili z Bratislavy, aby na starobylom hrade spomínali na jeho zašlú slávu a pritom zanôtili vlastenecké piesne. Na Štúrov návrh si všetci študenti dali slovanské mená. No nevie sa, že práve tam Ľudevít týždeň predtým ako generálku zoragnizoval jedno úplne, ale úplne utajené stretnutie, kde varil pre svojich mladistvých sokolov aj jeho povestný guláš.

Učitelia nám zatajili nielen recept na túto delikatesu, ale aj neslávny koniec druhého veľkolepého výletu o týždeň. Ani sa im nečudujem. On sa totiž skončil - v krčme. A čo je horšie, študenti síce hodovali i popili ako bohatieri, len na útratu akosi nemali. Očitý svedok bol J . M. Hurban. Nechajme ho opísať túto udalosť.

"Ustrnutie a ľaknutie prvé, veľmi prozaické, nasledovalo pri príchode do hostinca, kde zhliadli sme nádherne prikrytý stôl; aspoň my mladší a zväčša chudobní šarvanci tak sme sa poľakali toho striebra, tých tanierov, tých pečených moriakov, že sme sa zaraz utiahli do záhrady ku stolíkom, chcejúc si pri klobásach a pive pochutiť v pomere ku svojim vreckám. Ale tu Ľudovít nám za pätami a volá nás ku stolu spoločnému. My vyhovárame sa na svoju kasu chudobnú, - reč, pravda, išla po latinsky, aby číhajúci posluhovia nerozumeli, o čo ide. Ale Štúr „nič nerobí," vetí, „len vy poďte, my budeme dnes všetci spolu obedovať."

Samozrejme núkať sa nedali, veď ich volal sám Štúr. Hodovali, spievali. Čím viac ich však začalo mátať, kto to všetko zaplatí. Dajme slovo opäť J.M.Hurbanovi: "Z rokovania potichmého vyšlo najavo, že pri nás niet toľko drobných, aby sme mohli smelo hostinskému do očú sa podívať; uzavreli teda naši vodcovia dvoch, Pavla Čendekoviča a Jaroslava Borika, poslať do Bratislavy pre peniaze, ale my ostatní mali sme len ďalej hostiť sa a veselo zabávať, tak aby nik nezbadal našu pravú situáciu."

Poslovia odišli, Štúrovci sa veselo zabávali ďalej. Dokonca si žarty začali robiť z prázdnych vreciek. Hostinský začal čosi šípiť. Preto sa mlaď slovenská pre istotu začala radšej po latinsky bavkať.

"V takejto trme-vrme zjavila sa tandem aliquando postava milá Čendekoviča a po introite práve spievanom „Ecce quam bonum", zanôtil starý Pavol: „Ten uhrovský kostelíček", a spievalo sa ešte búrlivejšie, ešte rozpustilejšie. „No ale teraz už dosť, bratia", končil komers Štúrov alter ego, „pod Devínom nie je miesto na komersy; komers si zakončíme u Steinmetzla. Viete, že ,U Steinmetzla pod lavičkou, tam sú plucery, a do smiechu sa pustila celá spoločnosť, zaspievajúc smiešnu pieseň do konca, medzitým čo Záborský a Borik robili poriadok s hostinským."

Takto sa skončil povestný výlet na staroslávny Devín. Väčším rúškom tajomstva je obostretá vychádzka, na ktorú radšej ani Hurban, ktorý niesol Šúrovi kotlík až pod hradné bralo, ani nespomína. Nečudo, lebo Štúrov guláš sa síce dal konzumovať, ale nie jesť.

Štúr získal recept od jeho bývalej veľkej lásky Adely Ostrolúckej. Guľáš mu iba raz navarila kňažná jeho veľkého srdca, len žiaľ slovenský velikán nebol práve v kaštieli, bo musel ísť ratovať národ, dlho ho ratoval, k Ostrolúckym netrafil, guláš skysol a Štúr ho ani neokoštoval. Zo slušnosti si však po návrate vypýtal od Adely recept s tým, že ho navarí aj svojim študentom.

Chcel by som vám ako prvým na vareche.sk predostrieť túto nesmierne brilantnú kulinársku špéciu. Úporne som ju prepísal zo zožltnútého rukou starosvetsky zaznamenaného receptu, ktorý sa mi onehdá, a nepoviem ani za Pána Boha odkiaľ, dostal do rúk.

Recept na gulaš a´ la Štúr. „Nahonobte sebe pou funta hovedzej nožini, pou funta cibule cibule, paradajka, dve zeleňje papriki, sol, poljevková ližica sladkej mleťej červenej papriki, poljevková ližica šťiplavej papriki mleťej alebo jedna až dve sušeňje šťiplavje papriki na jemno pokrájanej aj so semjenkamí, tri strúčiki cesnaku, tri poljevkovje ližice bravčovej masťi a voda.

Meso umijeme a pokrájame na večšje kocki. Cibulu nakrájame na jemno. Papriki pokrájame na prúžki a paradajku na mesjačiki. V hrnci rozohrejeme masť a cibulu restujeme temer do hňeda. Pridáme zeleňje papriki a paradajku. Restujeme chvílu spolu. Hrňjec sťjahňeme z ohňa a primješame červenú papriku. Prilejeme trocha vodi a vráťime na oheň. Na strednom plameňi šťavu vidusíme skoro až na tuk a podlejeme odťeraz už len horúcou vodou, abi sa ňeprerušiu var. Tento postup opakujeme ešťe trikrát. Pridáme meso, dobre zamješame a osolíme. Ked sa odparí šťava, prilejeme horúcu vodu a prikrijeme pokrjevkou. Dusíme do zmeknuťja mesa, za občasnjeho pridaňja horúcej vodi a premješaňja. Na záver pridáme prelisovaní cesnak a nacháme guláš prevoňať. Ňezahusťujeme ňičím. Hustota šťavi je podmjeňená rozvareňím cibule a ruosolovitosť šťavi dáva rozvarení glej z mesa. Preto guláš varíme z nožini. Podávame horúce s nadíchanou kňedlou, zemjakmi alebo len s krajcom dobrjeho chleba.“

Ak by ste sa nevedeli vysomáriť zo staroštúrovčiny, musím dodať, že Adela Ostrolúcka bola pravdepodobne nesmierna mrcha. Štúra totiž evidentne chcela zniesť zo sveta! Naložila mu na tanier riadnu dávku maďarského guláša, a to sa veru ani v dejinách nesmie! Keďže historické pramene cudne mlčia, ako dopadla devínska koštovka guláša, ktorý presne podľa receptu navaril pre svoju študenstkú družinu sám Ľudevít, je namieste domnienka, že asi preto išli o týždeň radšej do krčmy. Radšej ako keby sa vystavovali gastronomickému harakiry v podaní otca slovenčiny.

/Citované zo zožltnutého receptu na guláš Adely Ostrolúckej štúrovský guláš i zo spomienok J. M. Hurbana: Výlet na Devín./
@zareaguj


Diskusia k článku

babav
Zaujimave,poucne ,vtipne napisane!
frezia68
Chcela by som vidieť ten zožltnutý zošitok,či si to hodnoverne popísal a či tá Adelka ozaj bola mrcha-beťár? Rada to čítam :-)))
miluna
Hmmm, tak ja učím slovenčinu, ale o tomto som nevedela :). Musím tieto skutočnosti zaradiť do tematického plánu, lebo naše žiactvo by o veľa prišlo :)).
evanaaa
J atu píšem, píšem, a zasa mi to zmizlo, čo sa deje?
evanaaa
Chcela som sa len opýtať, čo bolo na tom guláši zlé - paprika taká, onaká, nožina ( glejka?), najlepšie mäso na guláš, tie šľachy a chrumky, tak to má byť, a že maďarský, prečo? To Slováci nerobievali dobré guláše ? Veď vždy, vtedy aj teraz sa varili pri každej príležitosti, aj ľudí naň lákali, len si spomeňte, ako sa spievalo : Éj, boli to voľby, keď boli guláše a po voľbách ani zemiakovej kaše......
julica
zaujimava prihoda, len laska Stura sa volala Marie Pospišilová, ta by mu v dalsom dieli mohla dat recept na vepřo knedlo zelo, s cechmi mal Stur takisto problem :)
zdezda
:-) píš ako počuješ, rob ako myslíš, jedz to, na čo máš :-)
honestka
predsa sa zda, ze ten gulas podla tohto receptu mohol byt velmi dobry :)
zemo
Nás v škole učili, že jediná a prvotná láska bola Adela Ostrolúcka. Viď Ľudo Zúbek: Jar Adely Ostrolúckej. A nejakej Pospíšilovej sme ani nechyrovali. Ale ďakujem, idem do toho.
Inak, priznám sa, že tento recept sa ešte pred "žltým zošítkom" objavil v pozostalosti Alexandra Petroviča, narodeného v Kiskőrösi, ktorý ho zdedil od svojej mamičky Márie Hrúzovej z Necpál, kde sa inak narodil v kaštieli, ale inom, aj predok Benjamina Franklina.
A do tretice - ten guláš je skutočne výborný, prerátal som si dnes funty na dekagramy a viete čo mi z toho vyšlo? Úplne geniálny maďarský guláš! Už teraz chápem, prečo sa Alexander Petrovič napriek slzám svojej matky stal Sándorom Petőfim, a Štúrovci po ochutnaní tohto jedla išli o týždeň ostentatívne radšej do krčmy... :o)))))
dajanca
@Zemo kde len na tieto "perličky" chodíš prosím Ťa?...:-))
Myslím si, že keby nám a vlastne všetkým študentom v škole povedali pravdu takýmto štýlom, tak si to všetci do konca života pamätáme...
:-))
janazjarku
Náá ešte som len prvý riadok prečítala a zistila som, že som načisto prvotne nevzdelaná !! Nevadí, kúpime , lebo guľáš zdá sa chutný navaril :-) teda ten počiatok je mi veľmo povedomý, že koľko mäsa toľko cibule a ostatok poznám :-) a čo mi je divnô vôbec sa za túto nevedomosť nečervenám , že nemusím?
julica
To je len beletria, mytus sa vdaka nej dobre siri. pravdou je, ze nas velikan bol mizogyn, on vlastne asi ani tu pospisilovu az tak nemal rad, pobudol s nou len niekolko tyzdnov a potom uz svoj zivot len vlasti venoval. vztah k zenam bol aj dovod napatia medzi nim a sladkovicom, lebo mu vycital, ze nesetri energiu na zaujmy vlasti
zemo
Azaňát kišpeky anďalát Která pak je to ta Pospíšilová? Brouzdal sem po google, našiel trinásť nemanželských Štúrových synov a troch nemanželských vnukov Tisa, ale žiadna Pospíšilová. Ale ja sa nevzdávam! A k tomu Sládkovičovi, keby ma Marína tak poslal k vode ako jeho, byť na mieste terajšieho otca vlasti v roku 1993, to by ste vydeli inú vlasť MečSeRe , čo by som ja stihol napáchať!
zemo
Už to mám. Marie Pospíšilová, Hradec Králové a časopis Květy, kde nejaký zaľúbenec pod pseodonymom Boleslav Záhorský uverejnil verše:
Snes se nade mne, bodrá laštovice,
ty rychlokřídlá prostor poselkyně,
Zanes mé city tam k břehům Orlice,
kde milená se baví vlastenkyně!
Ale ten Záhorský - Štúr urobil dobre, lebo Marie sa vydala za nemeckého lekára a mala s ním 16 detí. Hihi, už chcem vidieť Ľudevíta Š. s cumlom v zuboch ako po celý život pri tom množstve potomkov vymieňa plienky a serie na národ! Radšej varil Petrovičov guľáš!
evasik
čo všetko sa na vareche nedočítam, človek sa celý život učí, to je pravda
sovka62
Teda vidíš, taký roduverný Slovák a keď ide o fiflenu, tak mu Češka nevadí! Ešte že nám toto nepovedali v škole, bola by som na neho zanevrela, ako na toho Sládkoviča, čo najprv Maríne sladké piesne spieval, tvrdil, že nemožno mi ťa neľúbiť a keď ju nedostal, pokojne sa oženil s inou! To ma teda riadne pobúrilo, ako k tomu príde taká Marína, že zrazu je po veľkej láske (veď sa mal umárať do smrti) a čo tá chudera, ktorú si nakoniec zobral! Ako tá vyzerala pred susedkami, že tú prvú nemôže neľúbiť a čo teda cíti k nej? A aj ten nepodarený Štúr si nevedel tú Adelu zobrať? Veď by mu hádam uši nekrútila, keď by chcel vykonať prácu pre národ! Takto ju okašľať, to sa nerobí. (Žeby bol na vine ten recept na maďarský guláš, zdalo sa mu, že sa odrodila?) A muselo jej to byť veľmi ľúto, taký pekný chlap. V mojich rokoch školopovinných na našej škole učil Štúrov prasynovec. To vám bol taký fešák, ako keby predkovi z oka vypadol, všetky sme boli do neho zamilované (márne, miloval našu matikárku) a chodili sme na Štúrovu ulicu porovnávať jeho podobu s bustou, čo tam bola vycapená. Ten náš bol krajší, naozaj, ale aj ten predok ušiel, veru tak.
hubata
Ej, veru nebol ten Štúr taký svätý ako sme sa učili:
vraj aj na tú nešťastnú poľovačkku išiel podnapitý z nejakej modranskej pivnice kde mienili večer robiť diskotéku a šnupať marišku. Len sa mu noha pošmykla v jarku a sám seba postrelil - teda zasamovraždil !
marianne69
....teda co sa tu clovek vsetko nedocita:-)))konecne nejaky bulvar o nasich velikanoch...sak sa to bola nuda ucit,ked boli za takych svatych:-)))keby boli ucili pravdu,hned by sa lepsie maturovalo...
zemo
Dievčatá, som rád, že som zase zaťal tam, kde treba :o))))
zemo
a sovka pred tebou v hlbokom úklone...
honestka
@Sovka , aj ja som bola donho zabuchnuta nadarmo, lebo velakrat sa posuskavalo, ze veru bol na opacne pohlavie ako nase.
Ale nic mi nebranilo aby som mojho frajera prehovorila na to, ze mu brada naramne pristane a stastlivo ju nosi dodnes, hoci farba vlasov davno uz havrania nie je. = a poriadne si ma rozosmiala aj s tymi nafuknutymi vrecami, zivo si to predstavujem.
tinca
@zemo ani som nevedela, že aj ja varím štúrovsko-maďarský guláš,ale je výborný. @honestka nebola si sama aj moja spolužiačka na priemyslovke ináč mama veľmi známej našej speváčky bola do ňho tak zaľúbená, že na intráku mala všetko oblepené jeho fotkami a ešte aj častušku sme jej spievali: Lajoš Štúr môj ideál je...



 



TOPlist