Ale v dome, kde sme boli ubytovaní ma po príchode samozrejme, zaujímala i kuchyňa. Na prvý pohľad bola veľmi pekná, s dvomi chladničkami (už to niečo indikovalo), indukčnou dvojplatničkou a kávovarom na kapsule. Tušiac, čo asi nájdem, som opatrne prekutrala zásuvky (*hudba zo Psycha, scéna naopak - ja som odhŕňala záves*)..........
.............AAAAAAAAAAAAAAAAAA!
Ocitla som sa vo foodiovskom dúpäti. O ľuďoch posadnutých jedlom som už čítala - a tak ako ostatní maniaci i mňa trochu desia, no zároveň fascinujú. Dokonca som sa chcela opýtať na veci, na ktoré by moje jazykové schopnosti znalosti jednoducho nestačili. Ďalšou prekážkou v gastro rozhovore bol fakt, že daný jedinec bol cca 700 km ďaleko a aj doma je jeho ochota komunikovať údajne veľmi nízka.
Aspoň bol dostatok času preskúmať nájdené potraviny a nástroje, nad väčšinou nájdených som iba túžobne ,,slintala" na e-shopoch. V chladničke boli okrem vína, cesta na pizzu, mlieka a jogurtov, i rôzne druhy ovocia a zeleniny, nechýbali ani klíčky. V poličkách panoval ordnung, tak som sa ničoho zbytočne nedotýkala. O.K., kde je špajza? Chýba..........ale to milému foodiemu očividne neprekážalo.
Každý cm štvorcový mal svoje využitie. Zaberali ho oleje, olivový virgin a extra special, s maslovou príchuťou (!), hľuzovkovou arómou, ďalej korenia do chleba i na rybu, sezamová soľ (do ČOHO sa to dáva?), kokosové ghee, polenta, celozrnná aj cícerová múka, prášok zo svätojánskeho chleba (plánujem si zaobstarať), gaštany nakladané i pasírované, kandizovaný kokos, cca 1,5 litra balzamikovej glazúry (vari má mať funkciu samoopaľovacieho krému?), lieskovcový olej (to varí aj pre veveričky?), olivy plnené tuniakom...........nevládzem pokračovať, iba mi napadá, že hlbšie do políc by sa neodvážil ani ruský baník. Tú zvláštnu vôňu, ktorú prísady dokopy vytvárali, sa nebudem pokúšať opisovať. Gastroprízemnosti ako kečup a majonéza prirodzene chýbali.
Ale nechýbali dve mikrovlnky vedľa štýlového dreveného mlynu rovno oproti kuchynského robota. Wow, tak to bude mať aj mnoho foriem na muffiny.........BINGO! - silikónové aj hliníkové. A aj bábovkovú, ak nechýba tá (vidím ju!), tak ani forma na kráľovskú korunu (o štyri šuplíky ďalej). Hranaté plechy nie sú po tomto objave mimo záujmu........Pučidlo zemiakov sa len tak leskne, plastových nádob s pestrofarebnými poklopmi je neúrekom po celej miestnosti.
Mala som dosť, a pobrala sa na poschodie. Hodím letmý pohľad do knižnice s vedomím nenávratnosti. A tam sú knihy.......ani sa nepýtajte, či kuchárske. Nepočítala som ich, ale je ich asi toľko, koľko máme my a babička dokopy.
Čo iné mi ostávalo, než si pár z nich prelistovať.....a odkopírovať zopár receptov (*ách*).
Osobne preferujem opačný prístup k vareniu, ale toto bola lekcia rovnako užitočná ako návšteva v miestnom múzeu. Ak si niekto v mojom opise spoznal vlastnú kuchyňu, nuž, nikomu nedovoľte, aby v nej snoril..........:-)
ja som varila dovezenú vreckovú polievku.....hehe, v nablýskanom hrnci na nablýskanom indukčnom sporáku....