Pre potencionálnych zamestnávateľov som bola stará a pre
sociálnu poisťovňu na poberanie dôchodku mladá.
Túto situáciu som sa preto rozhodla riešiť ako veľa iných žien:
"služobnými cestami" v dvojtýždňových intervaloch.
Hovorí sa, že aj malý mrak zakrýva slnko. Naozaj sa mi zakaždým
podarilo nejaký ten slnečný lúč objaviť a vždy ma zahrial svojou
milotou.
Tento sa viaže práve ku zajtrajšiemu sviatku Troch kráľov.
Každý deň sa stará pani niekoľkokrát za deň pýtala, aký je deň.
"Dnes máme sviatok Troch kráľov", odpovedala som jej.
Opýtala som sa, odkiaľ prišli traja králi.
Ona: "Predsa z ďalekej krajiny."
Ja: "A kam išli?"
Ona: "Za Ježiškom."
Ja: "A kde sa narodil Ježiško?"
Ona: "Vo Viedni."
(Možno zato, že sa tam narodila ona).
Ja: "A prečo išli za Ježiškom?"
Ona: "Aby mu dali dary."
Ja: "A čo mu dali?"
" ? "
Napovedala som jej - zlato.
Ona: "Zlato."
Ja: "A druhý dar bol aký?"
" ? "
Pošepla som jej - kadidlo.
Ona: "Kadidlo."
Ja: "A tretí dar bol čo?"
Ona: "Šnaps!"
Ako dobre, že takto odpovedala, lebo by som jej to nebola vedela
preložiť. Bolo to veľmi milé, aj keď ťažké nezasmiať sa.
Môžem povedať, že tí starí ľudia sú veľmi vďační za každé láskavé slovo, pohladenie a keď porozumieme ich svojráznosť, dá sa s nimi vyjsť - pravda evas13?
- "mamííí a ty si si všimla ako naša babka mieša zápražku?" - pýta sa ma
-" nie, ako?" - divím sa s obavami čo zasa videl ....
-"až tak že sa jej trasie sukňa!!!" - s obdivom pokýva blonďavou hlávkou.
Záhoráčky i východniarky, varecháčky z Oravy i Hontu a z každého iného kúta Slovenska, milujem vaše nárečia. Príspevky písané v nárečí si čítavam aj 5x za sebou, hoci pointu zážitku som dávno pochopila. Milujem variabilitu slovenčiny.