Stromy a deti

mitzy - fotkaMitzy 10. septembra 2017 o 01:27

Dve dekády dozadu sa starší obyvatelia domu v centre mesta sťažovali, keď som lozila po stromoch. Pani suseda z päťky vyliezla na balkón a zakričala na mňa, či chcem ten strom zlomiť. Mala som ručičky a nožičky, ktoré vyzerali, že sa zlomia skôr obyčajným ohybom nebyť lakťov a kolien. Hanbila som sa. Na stromy som už radšej lozila len v parku alebo v záhrade. Dvor, ten bezpečný a veľký dvor so stromami, prašiakom a starými múrmi, kde sme kŕmili mačky som milovala. Keď sme sa odsťahovali, vzala som si so sebou spomienky na detstvo. Dnes sa tam už nedá dostať. Brána je neoblomná. Škoda tej starej, ktorá sa zatvárala až na noc. Pri tej spomienke na strom, na ktorom som visela ako netopier za nohy si predstavujem dnešné staršie občianky a občanov, ako sa ponosujú, že dnešné deti už po stromoch nelozia. Deti proste nevyhovejú, nech sa snažia, ako chcú. Ale jedno je isté. Stromy aj deti sú na svete dôležité. Stromy a deti ku sebe patria. Tie stromy, ktoré sa tak vyrubujú a tie deti, ktoré sa rodia do sveta po svojich predkoch.
Komentáre k článku:
  • používateľ nemá avatarKecupicek 10. septembra 2017 o 21:46

    Tiež som rada lozila po stromoch. Na našej ulici boli samí chlapci. Kde oni, tam aj ja. Škola bola v starom kaštieli a okolo bola obrovská panská záhrada. V nej rástli rôzne vzácne stromy, ale aj vysokánske smreky. Vždy popoludní sme sa stretávali v školskej záhrade a hrali sa na naháňačky a skrývačky. Chlapci sa stavili, už neviem o čo, kto vylezie najvyššie. Vyliezli až do vrchu a ja za nimi. Výkon zdokumentoval pán riaditeľ, náš sused, stáli sme pred celou triedou a dostali pokarhanie. Otec to potvrdil a týždeň sme si nemohli poriadne sadnúť. Aj tieto smreky po našom výkone v zime spílili.
    @zareaguj
  • mitzy - fotkaMitzy 11. septembra 2017 o 14:52

    Jablka nepadaju daleko od stromu, po nasich opicich predkoch nam ta vasen lozit po stromoch ostala :)
    @zareaguj
  • conscientia - fotkaConscientia 12. septembra 2017 o 14:54

    Milá pani Mitzy,
    po stromoch sa lozí, aj keby sa mali ruky lámať. Však by bolo trápne zletieť zo stoličky doma v kuchyni, keď si hnátu môžem zlomiť i pri páde z marhule. (Osobná skúsenosť.) Predsa len, ono vždy znie lepšie odpoveď, že ruku som si zlomila pri oberaní ovocia, než keď poviem, že pri páde z dement stoličky... (Inu, kto by v januári oberal marhule...)
    PS: Na poslednej dovolenke som sa šplhala na jabloň, keď ma zastavil mamin hlas: "A máš na to medzinárodnú poistku?!" Fakt neviem, čo tým chcela povedať. Som odborný šplhač.

    Aj padač.
    Nikdy nie je dosť titánu v ruke.
    @zareaguj
  • mitzy - fotkaMitzy 12. septembra 2017 o 15:10

    @Consci som to ale trápka - nikdy som nemala nič zlomené. Zato popáleniny a rezné rany, to bola moja detská obyčaj. Ako večne zasnené a romantické dieťa, obľubujúce hlavne bicykel a prírodu a to spolu dokopy som raz skončila celá aj s bicyklom v hrdzavom plote. Vinník bol zaujímavý farebný vtáčik, ktorý si poletoval a čvirikal a ja ako inak som sa dívala do neba a pedálovala. Bicykel zmenil smer.. Domov som prišla celá od krvi. Moja stará mama zalomila ruky, ošetrila ma a bolo. Pri predstave, že ma čakajú podobné muky s mojou dcérou, ma občas predsalen láka uväzniť ju až do šesnástich vo veži a vyhádzať všetky kolovraty z mesta. A to verím, že tie kolovraty sa niekde ukrývajú (haha). Tá rozprávka určite vznikla v hlave úzkostlivého rodiča...
    @zareaguj
  • conscientia - fotkaConscientia 12. septembra 2017 o 15:38

    @Mitzy ...trapoška. Až ti vybuchne priamo do tváre malinový džem aj s kúskami skla (fľaštičky, fľaštičky...), až potom sa ozvi z traumatológie, lúzerka :) (Neozvi. Bolo to dosť bolestivé.)
    PS: Nemám dcéru, no som dcéra. Nás neuväzníš.
    PPS: Môj brat nemal nikdy nič zlomené a ani spálené. Radšej syna ako dcéru.
    PPS: Bratova najnovšia mačička má doma kolovrátok. Vraj dedičstvo po prarodičoch. Svrbia ma prsty.

    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarKecupicek 13. septembra 2017 o 21:47

    Som rada, že len takto žartujete. Poznám príbeh z môjho pracovného pôsobiska, kde sa rodičom narodila ako tretie dieťa dcérka. Otecko sa tak tešil, že od samej radosti chcel umyť okná na poschodí. Nech privíta manželku z pôrodnice vo vyupratovanom dome. Ako tak umýval, pošmykol sa a napichol sa na kovový plot pred domom. Pri prevoze do nemocnice zomrel. Rodinka zostala bez otca. Smútok namiesto radosti.
    @zareaguj
  • conscientia - fotkaConscientia 14. septembra 2017 o 12:18

    @Kecupicek ...ibaže mne ten malinový džem skutočne vybuchol do tváre. A tiež si pamätám pád z marhule smer plot, našťastie drevený. Ostali mi pekné jazvy na hrudi i na tvári. A hoci mi to príde ako absolútne nevhodné v súvislosti s tvojou spomienkou, občas je jediná cesta, ako si zachovať rozum, že sa smeješ. Smeješ sa, lebo to boli tak veľmi, že je ľahšie smiať sa než plakať.

    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarKecupicek 14. septembra 2017 o 17:36

    Chodila si na vodičák? Ak áno, bola by si dostatočne poučená, ako my staršie generácie, že keď chytáš niečo horúce nemáš sa tam pozerať. Často sa nám stávalo, pri našej Škodovke, že pri ceste do kopca, vrela voda v chladiči. Museli sme zastaviť, počkať, potom veľmi opatrne otvoriť chladič a vodu doliať. Ak sme boli netrpezliví, veru sa stávalo, že sme mali ruky od vyfučanej pary oparené. Iba raz sa stalo, že som na radu susedky zavárala niečo v rúre. Keď to buchlo, doteraz neviem prečo, vypla som rúru a nechala všetko tak. Buchla len jedna fľaša. Odvtedy som zavárala len v práčke.
    @zareaguj
  • mitzy - fotkaMitzy 16. septembra 2017 o 19:48

    Jejda. Cons, ja mam traumu len to citam. Ale jazvy ta urcite zdobia a si stale pekna aj s nimi. Kecupicek, no to su strasne pribehy zivota. U nas muza napadlo umyt okna tiez a nastastie to skoncilo len tym, ze ich proste skarede rozmazal, lebo aj ked je sice velmi sikovny, toto proste nebolo pre neho, a ked som prisla z nemocnice, tak som ich nanovo umyla...
    @zareaguj


Pridaj komentár k článku:
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


TOPlist