Stretnutie australskych Slovakov.

Ake mile stretnutie! Pookriali ste vsetci na dusi a budete sa uz teraz tesit na stretnutie o rok. Je to pekne, ked sa takto krajania stretavaju a zaspominaju. Mne to akosi chyba. U nas to stretavanie skoncilo nedorozumeniami medzo Cechmi a Slovakmi. Urciti ludia zacali vtahovat do stretnutia politiku a bolo po sulade. Je to smutne, ze sa niekto nevie preorientovat na skutocnu slobodu a bez predsudkov, zavisti, ci nenavisti. Manzel nie je Slovak, a odmietol sa stretavat, ale uz ani ziadne stretavky neexistuju. Niektori nacionalisti vsetko pokazili.

Je pekne Danka ,ze to medzi Vami takto funguje,clovek si oddychne,pride na ine myslienky a odreaguje sa.Uz som niekde citala v novinach,ze Australska komunita Slovakov je velmi silna a robia rozne akcie.Tak to ma byt:-)Tak neostava nic ine len sa tesit na buduci rok.Aj by ma zaujmalo kolko je Slovakov v Australii,viem,ze pred 30 rokmi mali emigranti do Australie dvere otvorene,teraz je to uz tazke,australska vlada velmi sprisnila emigracnu politiku,tak zrejme uz maju dost.Viem,ze v sucastnosti je mozne sa dostalt bez problemov uz len do Kanady, ak sa to spred dvoch rokoch uz nezmenilo.

@kuchticka , ved aj nam to uz chybalo. Preto sme sa aj rozhodli ze tam na to stretnutie pojdeme. Ja myslim ze hlavne okolo sviatkov vacsina co sme vonku pocitujeme akusi clivost za rodnym Slovenskom.

Marianna, nase prispevky sa krizovali. Ano v 80tych rokoch bola emigracia do Australie velmi lahka. Viza sme dostali za dva mesiace a este nam zaplatili al letenky. Teraz je to ovela tahsie, niekedy az nemozne. Nie som si velmi ista kolko nas je tu. Skusim to zistit a potom ti dam vediet.

Danka pises o emigrantskych vlnach,tie 50-te povojnove sa daju pochopit aj tie 1968,to asi nebol ani problem opustit republiku,mozno ano,neviem,ale 1980 boli komanci a to muselo byt tazke sa odtialto vobec dostat...ja si tu Australiu raz pojdem pozriet:-)co so ma tam stale taha:-)))uz som mala blizucko k Novemu Zelandu,mi to vtedy nevislo.

neviem ci po v, nemal byt y,ospravedlnujem sa:-)

@palokuchki ,dúfam že týmto " mostom " sa trošku spojíme,pookrejeme na duši,navzájom trošku šeptneme občasné túžby,podelíme sa o podarky,nepodarky nielen v kuchyni.....:o)

dúfam, že tam bol aj niekto z mojich známych - mám tam priateľku, ktorá odišla v 80-tych rokoch a dokonca aj tých študentov, ktorí sú tam na študijnom pobyte. Je to milé, keď sa Slováci stretnete v tom ďalekom svete a keď ostatných naučíte niečo aj z našej slovenskej kuchyne

 www.veengle.com/s/Pavol%20Braxatoris.html...

Aha, čo som našlla... celkom som si dobre zaspomínala pri niektorých pesničkách.Sa teším, keď príde mama zase ku mne, tak jej ich pripomeniem.

To bolo pekne , ze ste sa stretli :-)))) Nie som emigrantka ale viem ake to je , ked si tak daleko v cudzine. Nasa dcera si uz zvykla , ale viem ako jej obcas byva smutno za rodakmi .Nastastie existuje internet a Skype , Slovakov tiez uz nie je problem stretnut "hocikde" a tak sa aspon obcas stretne s rodakmi . Mne staci byt u nich mesiac a uz ma to taha domov , kde kazdemu koho stretnem rozumiem , viem co mozem od neho cakat a ako sa pri nom spravat aby som sa spolocensky neznemoznila .-))))) Druha dcera studovala niekolko rokov vo Francuzsku a hoci tam povodne planovala ostat so svojim milovanym - nakoniec sa vratila na Slovensko . Nezvykla si .

@palokuchki hlavne, že to dopadlo dobre a držím palce, aby to vyšlo na budúci rok aj "za mostom" :D

Danka, ja som mala tiež možnosť odísť v 68 roku, ale sama. Tak som si povedala ( ako v tom románe) - že bez dcéry neodídem. Aj mi sľubovali, že ju tam potom za mnou dostanú, ale ja som bojko, bála by som sa, malá ( vtedy) mala len rok, a potom, ja by som sa v cudzine stratila a srdce by ma bolelo za domovom. Moja , o 6 rokov mladšia sestra sa odhodlala, mala len 17. Odišla do Kanady a vôbec jej nebolo smutno, ale ona nebola sama. Možno by som tam potrebovala takéto stretnutia s rodákmi, aby somm trochu zabudla. Aj ja mám v Austrálii známu, len neviem, kde je, mali sme sa raz stretnúť v BA , ale k tomu už nedošlo, škoda.

@palokuchki Danka pekný článok, viem že ti pohladilo dušu,ja by som neodišla hoci smelá som, ale som lokalpatriot ako hrom. Vždy cez vianoce na vás myslím čo ste vonku, ale aj inokedy pri receptoch. A ozaj manžela máš slováka??

Aké milé, Danka, stretnúť sa s rodákmi a zaspomínať na domovinu. Ani sa ti nedivím, že ťa to tam ťahalo. Nás tiež volali príbuzní do Ameriky, ešte v roku 1968. Boli by sa za nás zaručili a pomohli nám v začiatkoch, takže by to bolo bez problémov, ale nevedela som si predstaviť, že možno už nikdy neuvidím rodičov, súrodencov, priateľov, bála som sa samoty a clivoty. Ani som nikdy neľutovala, že sme ostali, až posledných 15 rokov mi napadá, či som nespravila chybu, táto partokracia a rôzne podrazy a špinavosti ma čím ďalej tým viac zmáhajú. Možno sme mali ísť.

@palokuchki , ja nemam dobre skusenosti z takychto stretavok,
nechodim na ich podujatia .... v N.Y.je slovensky spolok...
Vynahradi mi to neustaly kontakt s mojimi najlepsimi priatelkami ,
byvalymi kolegynami.....boli ma pred dvomi rokmi navstivit a spominame dodnes ako nam tu spolu bolo dobre.
Ked mi je obcas smutno a clivo pustim si v aute, cestou domov od mojich vnuciek, CD od Gejzu Dusika ... pri "Dedinke v udoli "sa mi ulavi...je to asi vekom ;-)

Počas môjho dlhého pobytu v Austrálii ma raz nevesta volala večer,nech idem počúvať vysielanie pre Slovákov v rádiu.Najprv som to ani nechcela ísť počúvať.Padla na mňa taká clivota za domov že až som chodila ako telo bez duše.Nakoniec som vysielanie počúvala.Bolo to v piatok večer.Pozývali Slovákov na sobotu do parku pri rieke.Syn ma tam nasilu zobral.Zoznámili sme sa s mnohými milými ľuďmi.Spolok tam výborne fungoval.Pod našou zástavou bola ochutnávka koláčov,pagáčov,zemiakových placiek a rôznych našich dobrôtok.Tam som zistili,že svet je jedna veľká dedina.Jedna pani nás pozvala do klubu.V nedeľu sme sa tam vybrali.Výborne tam varili.Tak sme tam zašli aspoň raz za týždeň na večeru.Pri jednom rozhovore sa ma Marienka spýtala odkiaľ presne som,kde bývam a čo som robila.Vysvitlo,že chodila k nám do obchodu nakupovať.V klube sa poriadali zábavy.Chodili spolu na výlety.Dievčatá,ktoré tam boli dlhšie ma pozývali na kávičku.Mám taký dojem,že to,že sú ďaleko od domova,ich zomklo.Rada som tam chodila,lebo aspoň na chvíľu som počula slovenčinu.Zažili sme spolu aj veselé príhody,na ktorých sme sa nasmiali.Pýtali sa syna,kde presne býva,aby ho mohli prísť navštíviť.Naraz sme so synom vysypali jeho adresu.V tom sa celý stôl rozosmial.Ja som povedala,že bývame na road,môj syn povedal správne adresu.Ale napriek tomu,že z anglického jazyka ovládam málo,raz som im veľmi pomohla.Išli sme na Gold Cost do morského sveta.Aj mne kúpili ročnú vstupenku.Ja som ju v týždni vyložila z kočíka .Z morského sveta nebolo nič.Tak sme sa zastavili pri rieke,že sa aspoň poprechádzame.Syn zobral vnučku a nevesta že vyberie kočík z auta.Nanet kočík vybrala a spokojne zabuchla auto.Zostali sme bez telefónov,peňazí,bez kľúčov od bytu a auta.Všetci sme sa po sebe bezbranne pozerali.Tak som trochu poodišla.Kúsok od nás som natrafila na rodinku.Sedeli pri stole a družne sa zhovárali.Pekne som ich pozdravila.Snažila som sa im vysvetliť čo sa nám stalo.S tými pár slovami v angličtine ako: car,strola,ki,phon,girl som mu vysvetlila našu situáciu.Ten pán bol Talian žijúci mnoho rokov v Austrálii.Tak vstal a išiel so mnou k autu.Zavolal odťahovú službu.Čakal s nami,kým nám otvorili auto.Syn mu chcel zaplatiť,no on to nedovolil.Vraj má zlatú kartu a jeho to nič nestojí.Tak som im ja ,,neznalá reči , pomohla zo šlamastiky.

Moje kamaratky vareskarky, dakujem vam za ohlasy. @marcy , Varecha je pre mna tym mostom co ma vzdy prenesie na nase krasne Slovensko. Je tu vela milych a uprimnych ludi, velmi dobre sa tu medzi vami citim. @marianne69 , v auguste a v septembri 1979 kto chcel cestovat na dovolenku do Bulharska, mohol ist cez Juhoslaviu. No a v tych rokoch ked si bol v Juhoslavii si bol jednou nohou uz na zapade. V Belehrade nebolo problem dostat viza do Rakuska. V tom roku bol emigracny tabor vo Viedni preplneny a rodiny s detmi boli umiestnene na roznych Gasthoffoch po severnom Rakusku. Ako som pisala do Australie sa dalo vycestovat behom dvoch mesiacov. Ak sa ti podari sem prijst si skutocne u nas vitana. @mramar , Australania maju nase kolaciky aj ostatne nase jedla velmi radi. @arasidka , dakujem. Pripomenula si mi moje mlade roky. @tinca moj muz je Slovak, z tej istej dediny ako ja. Ja som tiez velky bojko. Nebyt jeho ja by som urcite nikam nesla. @babav aj tu to nie je medzi Slovakmi vzdy vsetko ruzove. Aj tu sa niekedy hasterime, obcas mozno aj o nepodstatne veci. Ale to je asi vsade. Sme ludia s roznymi nazormi a temperamentom. @babkamt , kedy si bola v Australii? Dobra si si poradila s tym autom. Ked sa clovek nehanbi vybavi vsetko. Moja svokra sa raz vybrala sama na nakup. Chcela ma prekvapit a nieco nam uvarit. Isla k masiarovi a chcela kupit maso a kosti na polievku. Masiar nevedel co chce, ci hovadzie, bravcove, alebo jahnacie. Tak robil zvuky, napodobnoval tie zvierata. Moj najstarsi syn, vtedy 4rocny sa pytal svokry, ze preco ju ten masiar strasi. No ale na koniec dobre kupila a my do teraz na to spominame.

Ja som bola v Austrálii v roku 2006.Cestovala som sama.Syn mi vyvolával.Pýtal sa, či nie som zvedavá na vnučku.Bola som.No nechcela som cestovať.A ešte k tomu sama.Bála som sa, že sa stratím. Veď bez znalosti reči je to veľmi ťažké.Poslal mi mapu letiska v Singapure, aby som sa nestratila.No asi im to s nevestou nedalo,tak zmenili plán.Najprv ma zlomil na dva mesiace v Austrálii.Potom sa to stále menilo.Bola som z domu presne sedem mesiacov.Odchádzala som 17.1. Bolo tu mínus 20. Letela som z Wiedne do Frankfurtu nad Mohanom.Tam som mala 3 hodinovú prestávku. Samozrejme, že som si ušla najprv zapáliť.Potom som riešila,kde je môj gate.Nemohla som ho nájsť.Išla som na čeking a tam mi pani povedala číslo.No to som vedela aj ja.Ale kde sa nachádza?Prešla som celé letisko.Ešteže som mala dosť času.Nakoniec som sa spýtala upratovačky.Tá mi povedala,aby som použila lift,čiže výťah.Skoro som zostala v Európe.Teraz na to spomínam s úsmevom, no vtedy mi nebolo všetko jedno.A v Singapúre na mňa čakala nevesta aj s vnučkou.Odtiaľ sme cestovali spolu na Jávu k jej rodičom.Boli sme tam 26 dní.Odtiaľ sme cestovali spolu do Austrálie.Nazad som cestovala sama.Syn bol prekvapený,keď deň pred mojím odchodom domov sme boli v obchode.Pani pred nami sa otočila a zbadala.Hneď sa mi vrhla okolo krku,aby sa so mnou rozlúčila ešte raz.Bola to babička,ktorá chodila so mnou do parku. Bývala v susednom dome.Keď malej išli zúbky,tak mi povedala,že ona je internistka pre dospelých.Jej syn a nevesta sú detskými lekármi,že ak bude malá potrebovať,môžem sa na nich obrátiť.A pochválila ma,že vraj som sa zlepšila v angličtine.Naši mladí boli veeeeľmi prekvapení.Že som si dokázala nájsť sama priateľov,dohovoriť sa s nimi.Síce rukami,nohami,ale predsa sme sa rozumeli.Po večeroch som sa učila anglické slovíčka.A pomohlo mi, že som pozerala detské rozprávky v TV.Ako tradične aj tento rok ma volajú,aby som k nim prišla na návštevu.No zatiaľ odolávam.Odrádza ma tá dlhá cesta.Je mi už dopredu smutno.Vlani nám prišli ukázať vnuka.Cestovali s dvojmesačným bábom. Dedko bol v siedmom nebi.Lebo on cestovať nemôže. zo zdravotných dôvodov. A ja ho zasa nechcem nechať doma samého.Veď ani navariť si nevie. Takže som zostala doma aj tento rok.Je dobré,že vymysleli internet.Cez skype som u nich na návšteve aj 3 - 4 krát do týždňa. Kamera to istí,takže sa môžem hrať s vnúčatkami.Malý nás už pozná.Vykrikuje do kamery bababa a máva rúčkami.Som rada,že ich vidím,no radšej by som ich mala tu pri sebe.Je to ťažké.Lebo keď som bola v Austrálii,Terezka bola na Slovensku.Veľmi mi chýbala.Teraz je to naopak.Chcela by som mať všetky vnúčatká doma.Ako stará kvočka,aby som ich mohla prichýliť pod moje krídla.

blahozelam k stretnutiu. Muselo byt super :) Mne tu deti mojich vratov tiez velmi chybaju-najma toho z USA- maju nadherneho chlapceka Samka a ten uz ma rok aj nieco a este som ho ani nevidela- len na fotkach a cez skype.

Danka, ako fajn, ze ste sa tak postretali. Aspon na den ste mali taky pocit domova, poculi ste len slovencinu okolo seba.... Aj ked to prebiehalo trosku inac, ako by ste boli chceli...A napiekla si aj ty nieco z tych tvojich vybornych zakuskov, kolacikov? :-)

@babkamt , aj nasi rodicia spominaju ako sa bali ked cestovali sem za nami. No povzbudzovala ich tuzba vidiet nas a tiez videt ako zijeme, ci naozaj pod tym mostom nebyvame. @zuzliak , rozprchli sme sa po svete a kazdemu ta rodina a domovina chyba. Teraz je to uz dobre, ze je skype, aj telefon nie je az taky drahy. Spominam si, ze pred 25tymi rokmi stalo telefonovanie 1minuta $2. To sme telefonovali len obcas a to vzdy len tak na rychlo. Janka je to vzdy velmi prijemne postretat krajanov a zaspominat si. Ano aj ja som doniesla uz z toho co som mala napecene na vianoce. Bolo to velmi pekne, kazdy nieco ponukol, mali sme moznost ochutnat nozaj vela druhov vybornych slovenskych kolacikov.

S tým telefonovaním mám ja problém dodnes.Moja 6 ročná vnučka mi zavolá vtedy,kedy si zmyslí na pevnú linku.Niekedy sa ma pýta,prečo im ja nevolám na telefón.To preto,že môj dôchodok nie je taký veľký,aby som zvládla tie účty za telefón.Chvála bohu za internet. Aj včera som si prezerala nové fotky vnúčat.Takže môžem povedať, že mi rastú pre očami, hoci sa nič nevyrovná osobnému kontaktu.

Je to smutné keď rodné Slovensko nevie dať robotu svojim občanom a musia sa z nich stať vysťahovalci. Aj ja mám krstniatko čo robilo operku v Anglicku, cez plot sa zoznámila so susedom a dnes majú dve krásne detičky. Ale napodiv jej manžel veľmi ju chváli ako manželku, matku a aj kuchárku. A hovorí že najviac sa mu zavďačí čerstvým domácim uvareným jedlom, lebo jeho mama robila len samé polotovary. Prvý raz napríklad videl ako sa robí - zemiakové pyré zo zemiakov.

a dnes sa dari v tom teple aj varit? Na to stretnutie ste deti nebrali? Ako sa maju? A vnucatka? Kolko ze ich mas. Moje dve su zlate ako maciatka. Malemu uz idu zubky tak dost place. Ale je to inak silny chlap.

Krasne napisany clanok a zavidim vam tu Australiu vzdy to bola krajina kde som chcel zit ked som opustal Slovensko, no a teraz zijem v Uk uz 7 rokov a cnie sa mi za domovom , pravda je ze este tam stale drzim novo postaveny dom a pozemok ale stale viac a viac premyslam nad konecnym odchodom zo Slovenska pretoze ak sa stat nevie postarat o obcanov ale len o politikov tak tam uz nechcem zit ako chudak ... tu som si uz ako tak zvikol ale chyba mi rodina a moj dom ... vyzerato tak ze ak ho predam budem musiet zacat od zaciatku, mal som na plane sa vystahovat do Australie zatial co tam zila moja najmladsia sestra uz sa mala vydavat ked ju presiel po ceste z prace kamion a ostala v kome, takze namiesto Australie ostavam v UK a moja sestra sa musela vratit na rodne Slovensko lebo rodicia do Australie nechceli ist, teda otec tam isiel na rok a ostal so sestrou v nemocnici az do toho dna kedy bola schopna prevozu na SK ale povedal keby bol mladsi ostava tam a tiez tam postretal vela Slovakov co mu ochotne pomohli a taktiez domacich ktory boli velmi mily a laskavy a hlavne napomocny.

@ethanel , tam daleko dole na juhu Australia to uz maju vsetko vyriesene ako sa patri ale tu na na severe slnko moc svieti a ide to tak pomalsie , easy going.
Tak sa nerozdelili , ze oni sa nemaju preco, takze tu je stale Ceskoslovensky klub...
 www.csklubqld.org.au

kuk na novú adresu.