Práve teraz, v nedeľu, som varil hovädzí perkeltík a okrem klasických ingrediencií a korenín som do neho (opäť bez predchádzajúceho ochutnania) –švacol- tri (3) PL Fiesta Smoked Jalapeño Salsa. Premiešal som a ochutnal! Pálil –fest (prosím redakciu, aby si všimla, že opäť nepoužívam úvodzovky)! Nastrúhal som doň zemiak, veľký, nepomohlo! Spásu som uzrel v zmene pôvodného menu (perkelt) na rizoto. Moja polovička ryžu nemôže, lebo jej spôsobuje problémy po zmene pôvodnej konzistencie na strávenú. S rešektom voči Vašej inteligencii, radšej nezachádzam do detailov! Zbehol som do prízemia (sfáral som), aby som z komory doniesol slovenskú ryžu! Zásoby sa minuli. Objavil som však talianske orzo (čo je to isté ako slovenská ryža, iba bez vajíčok)! Bolo ho málo vzhľadom na pretrvávajúci výrazný efekt štípľavosti a pálenia ústnej dutiny, jazyka a ľudského potrubia smerom, iba zatiaľ, do žalúdka! Ešte šťastie, že som tekutiny nad mäsom mal nadostač, ale aj tak mi chýbalo do technologickej výšky kvapaliny nad mäsom č. j. 10 ÷ 12 mm, ešte zopár čísiel! Objavil som ešte acini di pepe, čo je talianska obdoba kuskusu, iba o niečo s väčšími zrnkami! Neváhal som ani okamih a šup s ním tam! Tak teraz to bolo akurát! Pozor, ale iba množstvom cestoviny! Pálivosť ostala nad priemer, aj keby sa Chilli cowboy zo Záhoria – náš spoločný priateľ na Vareche Kimlo – iba sarkasticky uchechtával a uškŕňal. Ale už sa nedalo nič robiť! Nechcel som riskovať váru à la betón. Dovaril som perkeltík, ochutnal, prežehnal som sa a všetko ponechal na vôľu božiu! Večer sa moja ctená a milovaná Dear Wife, Old Girl and Goodwife vrátila zo služby na pohotovosti a s chuťou – zľabala, zchľamstla, zľigala, zbaštila a zládovala perkeltík s mojimi vlastnoručne nakladanými sladkokyslými uhorkami ako malinu. Odložila príbor, uznanlivo pokývala učenou múdrou hlávkou a prehlásila, s mne ľubozvučným hláskom anjela: tak to je perkelt, pravý košický, dávno som taký nejedla! Ďakujem Ti! Si šikovný! Aj nabudúce budeš pre mňa variť iba Ty! Hála Úr Isten = Chvála buď Pánu Bohu! Vypočul moju zúfalú prosbu a pomohol mi! Určite! Ja som totiž, v tom strese a post traumatickom šoku zabudol, že som si polovičku vycvičil, už dávno, opäť vlastnoručne vypestovanou a pomletou chillifeferónkovou sušenou zmesou! Nuž a to bolo neplánované pokračovanie zážitku s mojou frankfurtskou horúcou polievkou pre Čvorgľov z Jazera. A aby toho nebolo málo, tak ma v priebehu písania prepadli spomienky na moje roky vo funkcii kvestora Vojenskej leteckej akadémie, ktoré boli okrem odborných povinností vyplnené aj príbehmi s vareškou, kastrólmi a kotlíkmi a kotliskami. Aj s horúcimi, pálivými a štipľavými! Raz Vám napíšem, ako som varil guľáš na chate Univerzity veterinárneho lekárstva pre vojenského a leteckého military attache USA s poľskými koreňmi a jeho krásnu manželku Mei pôvodom z Thai-vanu! Dnes však na túto tému stačí, lebo sa nedostanem k úvodu do ďalšieho z mojich receptov.
Mea culpa, mea culpa, mea maxima culpa! Tento zážitok predstavuje aj môj dlh a hriech voči našej spoločnej priateľke na Vareche a zároveň mojej milej kamarátke z metropoly Dolného Šariša, Prešova, ktorú poznáme pod nickname Frézia68. Chúďatko moje starostlivé a trpezlivé, čaká na môj recept s bravčovými paprčkami a kolienkami (po starokošicky čulókami) už dlhšie ako sedem mesiacov. Ja som až do predvčerajška nevedel zohnať jednu zvlášnu ingredienciu, aby som ju nafotil (čínske čierne huby), až som na googli našiel odkaz, že sa jedná o hubu u nás doma známu pod menom –Judášove ucho- a naviac pri jednom z Vašich receptov som sa dočítal, že bez problémov je ju možné nahradiť suchohríbmi. Ale teraz už k zážitku, ktorý ma priviedol k realizácii tohoto receptu.
To bolo tak! Niekedy v júli či auguste v rokoch 1981÷1983 sme boli na dovolenke v Bulharsku pri Čiernom mori. Cestovali sme autobusom cez Maďarsko a Rumunsko a úspešne absolvovali osvedčenú preventívnu liečbu pred žalúdočnými ťažkosťami. Spoločnosť, partia, počacie, more, domáci, všetko super. Domov sme sa vracali opäť autobusom po známej ceste a nadránom sme mali piš-piš pauzu na kopci (po našom na Chválabohu) po serpentínach nad rumunskou Oradeou. Situácia a obrázok určite známe mnohým z Vás. Oradeovčania v hojnom počte zručne ale hlavne zvučne ponúkali na predaj a hlavne na výmenu domáce výrobky a nadbytky. Krásne vyšívané posteľné prádlo, sukne a blúzky pre ženy a dievčatá, košele pre chlapcov a chlapov, obrusy, jedálenské prestierania a inšó. Ja som kúpil päť fliaš vynikajúceho rumu v pivových fľašiach s vignetami, na ktorých bola krásna plachetnica s tromi sťažňami a nápis ROM; to iba preto, keby niekto zháňal ten najlepší rum pre cestá a krémy (plnky) na zákusky a torty. Lepší som od tejto doby nevidel, ani nepil, vrátane slávneho rumu z Jamajky.
Vtom, po ceste zo západu, teda ako smerom zo Slovenska, s veľkým rachotom a fučaním, sa na kopec vyšplhali dva autobusy s prešovskými ŠPZ_kami. Rekreanti, ženy vpravo a muži vľavo, sa rozmiestnili pozdĺž cesty a venovali sa problému prvotnému - uľaviť, odľahčiť trápeným vnútornostiam. Po chvíli začal rušný výmenný obchod. Za tým istým cieľom a účelom ako náš, len v obrátenom garde. My sme sa vracali domov a prešovčania sa tešili na morské pláže. Jeden z vodičov (šoférov) ponúkal na predaj, či výmenu polkilové konzervy s Luncheónom. Ustarostená, opálená domorodkyňa v zrelom veku si konzervy so záujmom prezerala a opýtala sa – maďarsky – ez mi, és jó (to je čo a dobré)? A dvojmetrový šofér z Prešova (vo vihodňarskej rivalite, my košičania_vraňare, ich nevoláme nijak inak ako koňare) sa iba sarkasticky usmial a žoviálne prehlásil, podnes v ušiach mi znejúce slová: Bars fajne, kvašene koňske hlavi s čerešňami! Konzervy s lunchom si víťazoslávne odniesla rumunská ženička do Oradey a slovenský šofér bol spokojný s bielou blúzkou s krásnou červenočiernou krížikovou výšivkou pre svoju krajšiu polovičku v Prešove.
A ja? Roky nosím v hlave vetu šoféra z vihodu s ideou, že raz ju určite použijem v niektorej zo svojich aktivít. Tí, ktorí máte radi country muziku si možno pamätáte na pesničku Wabiho Daňka – Rosa na kolejích! Aj on roky nosil v hlave vetu starého indiána, pôvodného praobyvateľa Severnej Ameriky: tak jako jazyk stále naráží na vylomenej zub ......., než ju s úspechom vpasoval do jednej zo svojich najslávnejších pesničiek! Mimochodom aj on je novembrový škorpión a ročník 1947, ako ja! Takže môj najbližší recept s názvom – Kvašene koňske hlavi s čerešňami – bude pre Ditku, moju kamarátku z Prešova a pre všetkých, ktorí milujú bravčové kolienka a paprčky. Bude sa experimentovať s čínskym receptom Tsu-dja, s mojou technológiou a v mojej skromnej inovovanej réžii. Máte sa na čo tešiť!
V úvode autor vyslovuje určité,dosť veľké,prekvapenie na reakcie na jeho príspevok číslo1 (uvádzam to v tejto forme aby tu náhodou niekto nerozprúdil debatu o vhodnosti označenie No1).Dokonca menovite ďakuje za tieto reakcie určitým členom tejto komunity.Ale čítali ste tento,dovolím si napísať „paškvil“ o tom ako dobrý deduško kŕmi vlastne,milované vnúčence,ktoré oslovuje rôznymi lichotivými prívlastkami,vlastnoručne vyrobenou polievkou dochutenou dvomi plnými lyžicami štipľavej segedskej papriky?Takto sa prejavuje láska k milovanej rodine?Milý autor.Nabudúce ďeťuchom urob roladový chodníček.Tým nikomu neublížiš.
Lenže on upozorňuje,že takýchto zážitkov má viac,dokonca používa výraz –citujem- :...je toho naozaj fúra ako vagón...!!!No to sa máme na čo tešiť!A aby to potvrdil hneď v následujúcej časti barvito,s neuveriteľnou ľahkosťou použitia regionálnych výrazov,ktoré vekmi zľudoveli ako napr.švacol,fest,čvorgľa a pod. opisuje výrobu perkeltu s vedomím použitím troch polievkových lyžíc (3PL) Jalapeño Salsa,ktorej už len názov páli.A po ochutnaní už len suché konštatovanie neodvratnej skutočnosti : Páli-fest!!No bodaj by nepálila milý autor.Lenže páli vedome!Veď si predsa musel vedieť,že bude páliť!!!???A čo je na tom najzaražajucejšie?Že to robil pre svoju milovanu polovičku (1/2).Ostatné prívlastky ,ktorými menuje svoju manželku nerozvádzam.Len krátko.Sú výstižne a v tomto príspevku vhodne použité.Hlavne sa dá z nich vydedukovať,že pani manželka je vzdelaná,inteligentná pani,ktorá dokáže zhodnotiť situáciu a svojím výrokom o tom aký je šikovný a,že ďakuje zachraňuje trápnu situáciu.Máte môj obdiv pani Šrácová.Lenže ako reaguje vo svojom príspevku autor?Tu si dovolím napísať mierne vulgárne slovo,hoci ja vulgarizmy priam nenávidím.Reaguje (prepáč Fero) ako hulvát.Dovolí si verejne napísať,že svoju milovanú manželku „v y c v i č i l“ používaním vlastnoručne vypestovanej chillifeferónkovej,sušenej a ešte aj pomletej (!) zmesi.V závere tejto časti sa nám vyhráža pridaním príbehov o nejakom guláši a pod.
Potom ešte pridáva tzv.spomienkovú pasáž o dovolenkovej ceste na Balkán s,pre mňa,neuveritelne nevhodne zaradenou pasážou o "uľavovaní a odľahčováni vnútornych orgánov".Krátko ale opatrne naznačuje ako sa kšeftovalo,a teraz len teoretizujem,svoj zážitok s lanšmítom a vyšívanou blúzkou vedome prehadzuje na anonymného vodiča autobusu.
V závere,keď sa zdá,že už príde vysvetlenie,že o čo tu vlastne v tých koňských hlavách s čerešňami ide si ešte dovolí dôverne oslovenie zdrobneným krstným menom našej spoluvarecháčky,čím ju podľa mňa nevedome ale predsa,privádza do trápnej situácie.To sa na verejnosti nerobí pán Šrác!!!
Tento kritický rozbor príbehu nemá ovplyvniť váš pohľad a obdiv nad prácou autora len upriamiť pozornosť,že na vštko sa dá pozerať z dvoch strán (len na nahé mužské telo stojace v mraze nie!).
Dúfam priateľ Fero,že som ťa neurazil a,že chápeš ako to myslím.Pozdravujem ťa a teším sa na ďalšie tvoje príhody a zážitky.Sľubujem,že na tvoje príspevky už budem písať len kladné recenzie a nie kritické.Pozdravujem ťa a ako ma učili – ak kritizuješ nezabudni sa podpísať.....
stefanm – Prešov
...prosím o ospravedlnenie tvrdých aj mäkkých chýb.
a Stefanm, A aj Zemo sa môže pridať.:-)))
V závere,keď čitateľ nadobúda presvedčenie,že pochopil o čo v názve ide,ešte pripomenie osobu pre ktorú tento príspevok vlastne napísal a neváha ju osloviť zdrobneným krstným menom.Toto gesto teba pochváliť a napísať : si „láskavy a charakterny“ človek Fero-Šrác!!
Tak toto je môj druhý pohľad na tento príspevok a tak ako som napísal minule,že na všetko existujú dva pohľady tak na tom trvám (hoci pozerať sa z predu na nahé mužské telo kráčajúce dolu schodmi neodporúčam)!
stefanm - Prešov