vnučke, tak som začala s rozprávaním rozprávok ale naopak a
vyzeralo to asi takto:
Koza s vlkom sa pomerili a vybrali sa kúpiť mlieko do Tesca, lebo
koze sa nechcelo dojiť. Bola taká lenivá, že by len sedela pri kofole
a čipsoch, neupratovala, nevarila, radšej nakúpila v mekáči
hamburgery akoby mala kozliatkam kašu navariť. Ako tak koza
podopierala vlkovi rohami hlavu.... ups! .........no a raz sa mi
podarilo zahlásiť:
"ako tak koza podopierala vlkovi nohami hlavu ...... "
Prisahám - že ja nikdy nemám neslušné erotické myšlienky, fakt
na môj dušu - to som si len od únavy pomýlila rohy s nohami.....
Ešte že si to vnučka nevšimla, lebo ma neprestajne kontrolovala
a napomínala ak som sa v texte nebodaj pomýlila:
Raz som jej takto rozprávala modernú rozprávku z prostredia
škôlky ktorá bola o tom že keď deti odídu domov, tak nezbedné
papučky vyskočia zo skriniek a hrajú sa s ich hračkami, berú si ich,
škriepia sa a bijú .... no proste tak ako deti v škôlke. Lenže to som
nevedela aký bič som si na seba a moju sklerózu uplietla: moja
vnučka si veľmi dobre zapamätala kto akej farby mal v škôlke
papučky, či mal brmbolec alebo šnôrky a bolo zle-nedobre keď
som sa pomýlila a povedala že Robkova modrá papučka so žltým
brmbolcom zápasila s bielou šnúrkou z Filipkovej zelenej papučky
a tááák sa pobili, až sa po zemi váľal roztrhaný brmbolec s
rozstrapatenou šnôrkou. Lenže bolo mi beda ak farby papúč,
brmbolca a šnôrky nesadli Robkovi a Filipkovi, ale patrili celkom
inému chlapčekovi: Tomášovi!!! Škriepila sa so mnou o dušu. Od
zúfalstva raz škriepku zakončila takýmto milým výrokom:
"A ty baba choď ku kováčovi, vyplaz mu jazyk nech ti ukuje tenší
hlások - kto ťa má počúvať!!!!!"
No poviem vám mala som ja veľmi ťažké detstvo s vnučkou: ako
sami vidíte dokonca mi chcela dať u kováča natenko vyklepať
jazyk .....!!!!!
No, ja som rozprávky vnučke nerozprávala, len súrodensom som vymýšľala, dpkpnca sa pamätám na filmovú ruskú rozprávku O zlom vetre, ktorú som im vyrozprávala svojimi slovami a doplnila vlastnými ilustráciami hrôzostrašného Vetra, až sa moji mladší súrodenci báli zaspať, musela som ich potom upokojovať a mama mi vynadala ( mierne), že čo ich straším.
@evanaaa - to je príma nápad ešte aj knižku ilustrovať vlastnou tvorbou, to by som si teda netrúfala. Dajme sa dokopy: čo ja napíšem ty zilusttruješ, založíme si biznis a zbohatneme?
@zemo : veľmi si nám tu chýbal, kde si bol - zasa na nejakej ceste okolo sveta? Dokonca sme ťa ohovárali: mrkni príspevok @zemo - kde je zemo?
Ja som svojmu vnuckovi citala vsetky mozne rozpravky, ale vzdy sme sa spolu nasmiali ked som citala o "pejskovi a kocicce " od K. Capka. To potom ani zaspat nemohol, musela som zas zacat spievat a uz som ani nevedela ake pesnicky dalej, tak nech vraj zacnem odznova. Uspavanky nemaly konca.