Prípad ukrutnej slaniny
Kapitán Varecha si otvoril aktovku. Vybral malú krabičku z umelej hmoty. Poručík Hrniec ho pobavene pozoroval. Páčili sa mu nezvyčajné farby kapitánovej tváre. Sivé čelo, červené oči, zelenkasté líca a fialovo modré pery.
„Strava vždy vymaľuje človeka, ako sa patrí, že?" podpichol nadriadeného.
„Moja žena vie čo, chcem." Zahriakol ho Varecha. "Všetko, čo jem, je elixír zdravia.“ Vybral si naklíčené zrno. S nožničkami strihal výhonky a kládol ich obradne na tanierik.
„Čo všetko môžeš jesť?“
„Plody. Všetko, čo spadne zo slobodnej vôle rastlín a stromov na zem. Aby som týmto nemým tvorom neublížil.“
„Veveričky s otrasom mozgu jesť teda nemôžeš, lebo nespadnú dobrovoľne, keď sa šmyknú na strome...“
Kapitán zabil poručíka pohľadom. Hrniec si ho nevšímal. On si pre zmenu kládol na tanierisko trištvrte kila krvavej tlačenky, o polovicu menší paprikový lalok a dvanásť kusov bieleho pečiva. Uprene sa zahľadel do očí kapitána Varechu. Podoprel si rukou hlavu. Vreckovou rybičkou si vkladal do úst bohatierske dávky. Narastajúci konflikt prerušil telefón.
„Pfosim,“ prihlásil sa Hrniec s plnými ústami. Chvíľku počúval a prežúval. Zhltol a rázne povedal: „Áno, ideme. Len čo sa kapitán dopasie.“ Kapitána vystrelo: „Počúvaj, neprovokuj! Čo sa stalo?“
„Rituálna samovražda“.
„Sekta?“
„Nezdá sa. Mladík bez duše. Žiadne stopy po jede, ani smrtiaca zbraň. Len list na rozlúčku.“
„Dobre, ale najprv sa zastavíme vo vykradnutom mäsiarstve.“
Mäsiarstvo bolo čuduj sa svete otvorené. Kapitán Varecha zozelenel. No statočne vkročil dnu. Vyšiel chlap a utieral si krvavé ruky do zástery. Kapitán odpadol, čo bolo neklamným znamením, že vyšetrovanie povedie Hrniec. Spôsobne uložil nadriadeného na zem a sám sa venoval prípadu.
„Páni, pochopte, otvoril som. Ukradli iba kus slaniny,“ vysvetľoval mäsiar. „Musel to byť blázon.“
„Hlad plodí zločin. Nič iné nezvyčajné ste si nevšimli?“ opýtal sa Hrniec.
„Niečo som našiel na mäse a salámach,“ mäsiar vytiahol spod stola niekoľko malých smútočných vencov. Na každom bola čierna stuha zo zlatým nápisom: „Spite sladko.“
„No, tak to je prípad pre psychiatriu,“ mávol rukou Hrniec, prehodil si kapitána Varechu cez plece a predral sa von z mäsiarstva cez dôchodcov, ktorí vytvorili povzbudzujúci kruh okolo dvoch bojovníčok s palicami, ktoré šermom zápasili o akciové teľacie.
„Kde som, Evka moja...“ klipkal očami Varecha, ktorý na vzduchu prišiel k sebe a svojim ideálom.
„Si schopný prevádzky?“ otcovsky sa opýtal Hrniec.
Statočný Varecha vypol hruď: „V zdravom tele, zdravá strava, to mi sily stále dáva. Ideme!“
Nasadli do auta a o chvíľu stáli pred sivým vežiakom. Policajt v uniforme ich zaviedol na štvrté poschodie. Vošli do garsónky. Na podlahe našli v jogínskom sede úplne mŕtveho mladíka. Vychudnutého a s rovnakou farbou tváre, akú mal kapitán Varecha na začiatku našej tajomnej detektívky.
„Žiadne stopy násilia. Prirodzene však nezomrel. Pozrite sa na jeho šokantne premastenú pokožku rúk. Zomrel vlastnoručne.“ Privítal ich súdny lekár, ktorý na nich čakal. Kapitán sa zohol k mladíkovi a skúmavo nasal vzduch. Naplo ho, no premohol sa. Zacítil údenú bravčovinu.
Na zemi ležal zdrap popísaného papiera. Poručík ho opatrne ako správny kriminalista na JOJke zdvihol pinzetou a nahlas čítal. „Na stole je slanina, vymrie celá dedina! Daj si hlupák bôčik, už ťa čaká hrobník! Na tanieri sviečková, záhuba je hotová! Smrť mŕtvemu mäsu! Nech žije živé!“ Dočítal Hrniec a obrátil sa na kapitána. „To si písal ty, že?“
„Bože, ako hlboko si klesol, ty mrchožrút!“ Ohradil sa očividne dotknutý kriminalista a pokračoval. „S niečím z papiera súhlasím. Celé je však to extrémizmus. My vegáni...“ Zasekol sa a zdrapil mobil. Chvatne vyťukal číslo. „Anka, kde býva ten tvoj Fyto Fág? Rýchlo, kým nie je neskoro! Ty nie si doma? Ty si u neho? Bože!“
O pár sekúnd sedeli v aute. Maják zavíjal a kapitán vrieskajúc vysvetľoval. „Na surovú rastlinnú stravu, na vegánstvo, ma nahovorila žena. Chodí na skupinové terapie. vedie ich ich guru. Nejaký Fyto Fág. Priniesla letáky a na nich sú heslá z toho papiera mŕtveho.“
„Pridaj, kým nie je neskoro!“ Skríkol Varecha a na čele mu vytryskol smaragdový pot. Studený a zelený. Auto sa hnalo ako šialené. Chodec - nechodec, červená - nečervená. Čo tam po tom, keby niekoho zabili. Tu už išlo o ľudské životy. Zabrzdili pred prízemným domom. Vrazili dnu.
Kapitán Varecha vrešťal: „Rýchlo, moja Eva je tam. Možno je už neskoro!“
Po špičkách sa vrútili do veľkej miestnosti. V nej sedelo dvanásť bledozelených ľudí a pred nimi v zelenom rúchu vyschnutý dvojmetrový muž neurčitého veku. Zdvíhal ruky nebesiam a napäto šepkal. „...ste vyvolení prijať smrť od mŕtveho mäsa. Náš pán vás čaká. Očistite ľudstvo tým, že prijmete dobrovoľnú smrť. Iba vtedy pochopia...“
Nedopovedal, lebo ho skolil presne mierený hod štyridsať gramového kusa krvavej tlačenky medzi oči, ktorú Hrniec nestihol zjesť. Poslúžila mu ako smrtiaca zbraň.
„Eva!“ Skríkol kapitán Varecha a vrhol sa za svojou ženou. Skončili vo vášnivom objatí, lebo statočný vegán sa pošmykol na kusisku slaniny, ktorú mal pred sebou každý z nešťastníkov. Teda aj jeho milovaná.
Neskôr. Už v kancelárii. Kapitán Varecha vysvetľuje: „ Keď som pričuchol k mŕtvemu mladíkovi, zacítil som smrť. Slaninu! Došlo mi, že ide o nebezpečných vegetariánskych samoteroristov. Mal som pravdu. Zabránili sme najväčšej rituálnej samovražde na Slovensku. Každý z nich sa chystal zhltnúť kus slaniny. Kto by sa nezadusil, určite by zomrel, lebo jeho organizmus by sa slaninou otrávil.“
„Preto tie venčeky na salámach.“ Zhrozil sa Hrniec a zahryzol sa do jablka, z ktorého na druhej strane trčala klobása. „Keď vegetarián, tak liberálny.“ S chuťou prežúval a jeden úspešný deň bol za nimi.
Moje baby sú hotové z pani spisovateľky Mayersovej. Teda tej, čo napísala ságu o upíroch a dievkach, ktoré zatiaľ krv nemusia. Dnes som sa rozhodol, že sa včlením do ich čitateľského kolektívu. Určite sa porežem a nech si ma do tej tlstej knižky vložia ako záložku, lebo určite vykrvácam a to, že má 80 kg spôsobuje iba nadbytok krvi, a tak budeme určite dosť plochý. Musím ísť rezať nebohého vtáka, keď budem mať aspoň jeden ukazovák nezranený, napíšem, ako to všetko dopadlo...