Polievka z májoviek

sovka62 - fotkasovka62, 7. mája 2011
Varecha nám na budúci týždeň avizuje hubovú kuchárku. Hneď ma napadlo, ako som prvý raz v živote varila niečo z húb.
Bola prvá jar, čo som bola vydatá. Mala som pocit, že som na manželstvo bola dokonale pripravená, vedela som variť, piecť, prať, žehliť, upratovať, pliesť, háčkovať, vyšívať, šiť, hospodáriť s peniazmi, myslela som si, že aj deti vychovávať (až budúcnosť ma napomenula, aby som si príliš nefandila). Myslela som si, že ma nič nemôže zaskočiť.
V jedno krásne májové dopoludnie prišiel manželov bývalý sused a priniesol papierové vrecko plné májoviek. Manžel rozhodol, že z nich uvarím hubovú polievku. Mierne som sa vydesila, u nás doma sa huby nejedli a teda ani nevarili a tak som zistila, že moja predmanželská príprava má vážne trhliny. Mame by som bola volala zbytočne, tá o varení hubových jedál vedela asi toľko ako ja, tak som požiadala o pomoc svokru. Vysvetlila mi to jasne a po lopate. Huby pokrájať na menšie kúsky, opiecť cibuľu na masti, pridať huby, rascu, štipku čierneho korenia, soľ, červenú papriku, doliať vodu a nakoniec varenia pridať hoooodne nasekaného zeleného petržlenu.
Postupovala som presne podľa pokynov. Huby mi veľmi nevoňali a nevoňajú mi doteraz, ale veď nikto nežiadal, aby som ich jedla, stačilo ich uvariť.
Tá vôňa mi bola taká protivná, že som polievku dochutila od oka, neochutnala som ju.
Manžel prišiel k obedu a už z dverí sa tešil na polievočku, ktorú na rozdiel odo mňa od detstva miloval. Naložila som mu, predložila tanier aj s lyžicou. Pomiešal, nabral na lyžicu, neveriacky na ňu pozeral a ja som už vedela, že niečo nie je v poriadku.
Čosi mi na tej lyžici ukazoval, ale čo ja už vidím bez okuliarov? Frkla som ich na nos, lepšie sa prizrela a zistila, že polievka je plná malých bielych červíčkov. Nechápala som, kde sa vzali, kým mi manžel nevysvetlil, že si radi budujú domov práve v hubách!!!
Polievka skončila v prasacom vedre, manžel mierne namosúrený bez polievky. Ale povedzte, čia to bola chyba? Veď som ju varila presne tak, ako som bola poučená!
@zareaguj


Diskusia k článku

frezia68
Poučný zážitok,ale veď ich nemáš rada.....a akosi začínať a nabrať skúsenosti treba. A sused tiež mohol overiť,čo podaroval :-))) keby si mi polievku ponúkla dnes,iste by som ju s dôverou zjedla,lebo obedujem bez okuliarov :-))))))))) a iste bola chutná.Ale huby tiež nemusím,aj keď som ich až vášnivo rada zbierala,ale hneď v lese likvidovala chrobačné.
tetrisss
Tento tvoj zazitok viem plne precitit, akurat ja som nebola autorom takej polievky, ale svagrina a este okrem tych malych bielych cervikov, co tak mierne nasleplym ani nevadia, plavali na vrchu aj tie pekne zelene velke z kelu, lebo ona ponala polievku ako zeleninovu:))).
bejaja
:-DD, no čo už skrátka bola hubová a s mäskom...:-D))))
ewitka
Dievčence, tie čo nemilujete huby neviete o čo prichádzate. Polievka z pravých /nie červivých/ májoviek je delikatesa.
svetlana9
@sovka62 - pripomenula si mi tiež hríbovku - ale kyslú - manžel bol už za dverami, polievku som dávala na stôl a v tom ......po odkrytí pokrievky góóóól - povrchu voňajúce polievky plávali........vypasené biele červíky. Mysľou mi prebehlo - no páni a keď nebude polievka čo bude môj drahý papať??? I urobila som nasledovný úkon - naberačkou som milé červíky vylovila a rýchlo odpratala do umývadla - akože umývam naberačku. Obed som zachránila, svoju povesť kuchárky tiež, lebo by sa boli na tom roky rehotali v kuchyni u svokry, aj inde.....ako "svetlana" varila hríbovku.
sovka62
A viete, že odvtedy som polievku z májoviek nevarila? Tú už vždy varila svokra a hoci mala okuliare s dvanástimi dioptriami, nikdy v nej neplávalo nič čo nemalo. Ale na rozdiel odo mňa, ona mala okuliare na nose vždy, ja si ich pri varení doteraz skladám, veď to poznáte - zdvihnete pokrievku, alebo otvoríte rúru, okuliare sa zarosia a ste v keli. Doteraz huby rada zbieram, aj ich pripravím na rôzne spôsoby (a dôkladne sa pozriem, či sú zdravé), ale tú chuť a vôňu som si neobľúbila. Ešte tak sušené dubáky v štedrovečernej kapustnici (tak jeden dva lístky, ktorým som sa pri naberaní nevyhla), prípadne šampiňóny, ak jedlo varil niekto iný a sme v spoločnosti, kde by som si ich nedovolila prekladať do manželovho taniera.
evanaaa
Aj keď huby vášnivo neľúbim, ale raz-dva krát v sezóne ich zjem, či už praženicu, polievku alebo nakyslo-omáčku, čo zasa zbožňuje môj muž, najmä tú dubákovú aleba aspoň zo suchohríbov. A polievka z kuriato, kozákov alebo aj z tých májoviek je pre mňa dobrá. Aj mi voňajú aj tie sušené, no viem, že každý im nefandí a dosť ľudí ich nemá rád, takže, Sovka, nie si sama.
hubata
Óóó .... modráky my furt jíme: čerstvo nazbírané, sušené, zavárané na kyselo, len keby nás pustili Američané do tej strelnice !
marianne69
...@sovka Vy ste bez viny,no Boooze,sak bola aj s masom :-)))..chlapom sa tazko zavdacit,netrebalo sa prizerat,ale jest:-DDDD
sovka62
Marianne, pripomenula si mi situáciu z knihy, ktorú vydali Zátopkovci pod názvom V klincovkách a s oštepom. V ktorejsi africkej krajine im okrem iného ponúkli nejaké vyprážané škoricové kúsky, ktoré im veľmi chutili a Emil vyhlásil, že sú najlepšie z toho čo je na stole. Pani Dana sa teda opýtala, čo to vlastne jedli. Dozvedeli sa, že vypražené larvy nejakého hmyzu. Odvtedy Emil vyhlásil zásadu: Keď jem, tak sa nepýtam!
marianne69
...@sovka moja mama tak vychovavala,ked sme sa vrtali v jedle,...co sa prizeras,jedz a hotovo,nevies z coho priberies:-DDDD.....
sovka62
Aj my sme museli zjesť, čo sme mali na tanieri. Dnes ale uvažujem, či bolo až také múdre vštepiť nám túto zásadu, lebo ja naozaj zjem, čo na tom tanieri mám, hoci by som už mala pocit, že som sýta, proste mám to v sebe. Určite by som lepšie vyzerala, keby som polovicu každej porcie nechala tak.
marianne69
...tak to musite mat pekneho muza:-),lebo mama mi vstepovala...pekne vsetko zjedz z taniera,lebo ak nie,budes mat skaredeho chlapa:-DDDDD a ja dcere omielam to iste:-)))))
sovka62
Hahaha, naozaj mám pekného muža, ale do dnešného dňa som netušila pravú príčinu. Ale zasmiala som sa schuti. (Teda, keď mám napísať pravdu, to že je pekný, tvrdia iní, ja som si ho vybrala pre jeho dobré srdce a lásku a po desiatkach rokov viem, že som sa nemýlila a vybrala som dobre.)
baculata
Sovka, mne nešlo ani o polievku, ale ma zaujalo, čo všetko si vedela, teda ja som nevedela vobec nič. Všetko som sa učila po svadbe za pochodu a to hospodárenie s peniazmi mi nejde dodnes .Manžel mi nič nevyčítal asi si cenil moju snahu.
sovka62
Vieš, @baculata , to boli ešte také časy, že rodina trávila čas spolu. Mali sme veľkú kuchyňu, kde sme v zime trávili čas s rodičmi. Takže či mama varila, piekla, plietla, vyšívala a podobne, boli sme pri tom, pomáhali sme a zároveň sme sa učili. V lete sme boli väčšinou vonku,mali sme veľkú záhradu, o ktorú sme sa tiež starali spoločne s rodičmi, takže dosť sme sa naučili aj tam. A navyše, v škole sme sa učili štopkať ponožky, vyšívať, variť, šiť, dokonca sa to všetko známkovalo. Samozrejme, do mojich trinástich rokov sme nemali zlodeja času (TV), takže sme veľa čítali, pri tom sa na dieťa tiež veľa nalepí. Myslím, že v mojej generácii som nebola žiadna výnimka.
baculata
Ale nie som ani ja velmi mladá, tiež si pamatám, ked rodiiča kupili prvý televízor, ale Ty si bola iste učenlivejšia.Ja si pamatám zimné večery vo velkej kuchyni a hrávali sme s rodičmi Cloveče, boli sme všetci spolu, neboli v mode ani detské izby, tu nám dorábali neskoršie, tiež som rada čítala,potajme aj pod paplonom s baterkou.
hubata
Myslím že sme sa veľa aj od babiek naučili: varovali nás cez prázdniny a čo tá naša sa len navarila a napiekla! Stále ju vidím ako voľačo miesi, ovocie čistí, na stole pod obrúskom vo veľkej mise vždy dačo voňalo. A tých polievok a omáčok čo babka vedela - no od výmyslu sveta....... A nič nevyšlo nazmar ani zo záhrady, ani z chlievika, šporovlivé boli tie naše babky a mamy.......
janazjarku
@sovka62ja hríby zbožňujem a môžu zato moje staré mamy, ktoré bývali pri lesoch plných všelijakých húb (otec pochádzal z Ďubákova) a pripravovali ich na najrôznejšie spôsoby vždy čerstvé a bezčervíkové, lebo také čo sa im nepozdávali nechali na "rozmnoženie" v lese. S polievkovými červíkmi som sa však stretla aj ja :-) ockovi nejaký kamoš priniesol sušené huby a mamku ani nenapadlo urobiť vstupno-výstupnú kontrolu a tak sa hneď rozhodla, že uvarí hríbovú mrveničku našu v kolektíve obľúbenú polievku. Mamka bola tiež okuliarnatá tak hríby len prepláchla a šup do hrnca..polievka rozvoniavala i tak som idúc okolo nazrela reku či už nebude ach jáááj a je ti jasné čo plávalo medzi zeleninkou :-) A tak milá polievka putovala kanalizáciou bohzná kde a od vtedy sa u nás nejedávali "donesené" hríby :-)
sovka62
Vidím, že nie som sama, čo som navarila takú dobrotu, aspoň si už nepripadám taká sprostá. Aj u našej starkej sa hríby zbierali, aj keď na ne bolo treba chodiť dosť ďaleko do Štiavnických vrchov. Aj sa sem-tam pripravili čerstvé, ale hlavne sa sušili. A teraz si spomínam, že keď sme chodili s husami k potoku, na opačnej strane bola zamokrená lúka, plná žiab a ich priateľov bocianov a tam rástli špičky, vo veľkých kruhoch, boli by sa dali kosiť. Zbierali sme ich do košíčkov z kukuričného šúpolia, kde pôvodne trónila strava na celý deň, lebo aj potok bol od dediny ďaleko. A tie som jedla, dokonca som ich mala rada, starká z nich robievali polievku a keď ostatným dusili na praženicu dubáky, pre mňa boli špičky, tie mi chutili aj s vajcom. Veru by som si ich dala aj teraz, ale už som ich desaťročia nevidela. A vlastne som bola ochotná zjesť aj kuriatka, ale tie tiež zmizli z povrchu zemského, aspoň tu, okolo Trnavy som v živote nevidela ani jedno. Tak vidíte, nakoniec by som tie huby aj zjedla. ale nemám aké.



 



TOPlist