Bola prvá jar, čo som bola vydatá. Mala som pocit, že som na manželstvo bola dokonale pripravená, vedela som variť, piecť, prať, žehliť, upratovať, pliesť, háčkovať, vyšívať, šiť, hospodáriť s peniazmi, myslela som si, že aj deti vychovávať (až budúcnosť ma napomenula, aby som si príliš nefandila). Myslela som si, že ma nič nemôže zaskočiť.
V jedno krásne májové dopoludnie prišiel manželov bývalý sused a priniesol papierové vrecko plné májoviek. Manžel rozhodol, že z nich uvarím hubovú polievku. Mierne som sa vydesila, u nás doma sa huby nejedli a teda ani nevarili a tak som zistila, že moja predmanželská príprava má vážne trhliny. Mame by som bola volala zbytočne, tá o varení hubových jedál vedela asi toľko ako ja, tak som požiadala o pomoc svokru. Vysvetlila mi to jasne a po lopate. Huby pokrájať na menšie kúsky, opiecť cibuľu na masti, pridať huby, rascu, štipku čierneho korenia, soľ, červenú papriku, doliať vodu a nakoniec varenia pridať hoooodne nasekaného zeleného petržlenu.
Postupovala som presne podľa pokynov. Huby mi veľmi nevoňali a nevoňajú mi doteraz, ale veď nikto nežiadal, aby som ich jedla, stačilo ich uvariť.
Tá vôňa mi bola taká protivná, že som polievku dochutila od oka, neochutnala som ju.
Manžel prišiel k obedu a už z dverí sa tešil na polievočku, ktorú na rozdiel odo mňa od detstva miloval. Naložila som mu, predložila tanier aj s lyžicou. Pomiešal, nabral na lyžicu, neveriacky na ňu pozeral a ja som už vedela, že niečo nie je v poriadku.
Čosi mi na tej lyžici ukazoval, ale čo ja už vidím bez okuliarov? Frkla som ich na nos, lepšie sa prizrela a zistila, že polievka je plná malých bielych červíčkov. Nechápala som, kde sa vzali, kým mi manžel nevysvetlil, že si radi budujú domov práve v hubách!!!
Polievka skončila v prasacom vedre, manžel mierne namosúrený bez polievky. Ale povedzte, čia to bola chyba? Veď som ju varila presne tak, ako som bola poučená!
Diskusia k článku