bol to v podstate prvy silvester, ktory sme travili spolu s manželom po svadbe. (pamatnu cestu do ZSSR sme absolvovali mesiac predtym). dohodli sme sa, ze sa ako partia stretneme u jedneho kamarata. bolo nas asi osem, navzajom sa poznajucich uz dlhe roky, dokonca niektori boli aj surodenci, co je vsak nepodstatne. Existuje dokumentacia, fotky, pomerne relativne aj normalne, ak za normalnu fotku mozes povazovat mna, stojacu bosú na konferencnom stoliku v poze sochy slobody, trímajúc vo zdvihnutej ruke pohar sampusu. (rada by som vedela, ako by dopadol ten stolik, keby som sa nan postavila teraz! :-)) ). ako som spominala v opise cesty do zssr, ja sampus rada a kedze to bolo pitivo sice ludove ale drahsie, zasadne som ho vzdy pozivala vo vacsich mnozstvach na vsetkych flamoch, na ktore som bola pozvana, ohrdnúc vsetkym ostatnym pitivom. ved nech si ma pozyvajuci povazuje. :-)) bavili sme sa dobre, fotografie z nadrana dokumentuju spiace davy poskladane sice poruznu a systemom jeden vedla na druhom ale slusne a dokonca oblecene. jedna z nas vtedy pracovala v zoo. mala polnohospodarsku priemyslovku a v zoo robila krmicku nejakeho indickeho dobytka (tvrdili sme jej, ze je krmicka krav, co aj bola, aj ked kravy boli cezpolne. a aby ako priemyslovacka mohla robit robotnicku v zoo, predstav si, ze este musela absolvovat akysi kurz. Neviem aky, asi hadzania sena. pripadalo mi to absurdne). a tato dotycna iveta nas celu noc upozornovala, ze rano musi vstat o 6,00 aby to stihla, lebo ma sluzbu. hromadne nam s tym liezla na nervy, tak sme jej slubili, ze pojdeme s nou a korporativne ospravedlnime jej neskory prichod do prace. aj sme isli - uz takmer o osmej sme boli vsetci strasne natlaceni v prazdnej elektricke smer zoo. okrem nas tam boli este dvaja ludia. jeden mierne podriemkavajuci ujo a slecna, ku ktorej sme sa po nastupe nadsene pridali, pretoze sme nastupili dverami pri ktorych sedela. urcite bola od radosti cela bez seba. jeden z nas, taky mlady a slobodny (a najmenej triezvy) tomáš sa okolo nej mal, sadol si oproti nej, opaloval seč chabé síly stačili, usmieval sa a vtipny bol neuveritelne a my sme ho rozptylovali upozorneniami, ze "slecna, nebojte sa ho, on je dobry chlapec, slusny a tento pan tu na vas da pozor, on je prokurator, no naozaj" - prisamfakt, aj bol. no, slecna sa trosku bavila, na mladeho slobodneho sa škerila a usmievala a po case vystupila. my sme tou elinou isli krizom cez cele mesto. ked sme vystupili, predmetny mlady a slobodny strasne zahresil a zacal sa rozculovat: doprdele, krava jedna, ako sa pekne usmievala, ja som myslel, ze na mna berie a ona sa mi rehotala, krava, krava! Proste hovadzina bola v ten den v kurze. pozerame, co sa deje, co dotycny predmetny mlady a slobodny tak pení a ten pako mal komplet rozopnute nohavice. No bodaj by sa slecna neškerila. i vosli sme my do zoo, kde este nebola ani noha. ni vtacika - letacika, nieto este cloviecika. tak sme krmičku ivetu nemali u koho ospravedlnit za neskory prichod do prace, co pravdepodobne zapricinilo, ze tam este dlho mohla pracovat. ale co uz, ked sme tam boli. pozreli sme si aspon zvieratka, ktore sa prave zobudzali a este si len karpiny z ospalych oci vytierali a cudovali sa, akíže blbci ich to budia. a kedze "pan prokurator" (ale on naozaj bol prokurator aj dodnes je – ahoj, vlado) mal mudre reci a neprozretelne, pretoze nahlas, rozmyslal, ako sa asi mozu zvieratka citit, ked su zatvorene v klietkach, vyzvali sme ho, aby si to vyskusal a do jednej prazdnej vstupil. branil sa len trosku, ked sme ho tam strcili, nasledne sme ho v klietke zatvorili a odisli sme k "sokoliarom", ktori tam boli a vyznacovali sa najma tym, ze boli na samom konci zoo, kde nikto z navstevnikov nechodil, co bolo velmi vhodne. zaklopali sme im na budu, jemne päsťami, oni nam otvorili, zvitali sme sa ako by sme sa roky nevideli (ved ani sme sa nie, lebo nikdy a okrem dotycnej krmiacej ivety nikoho z nas nepoznali), pozvali nas dnu na posedenie a poharik a ako mimoriadne cistotni ludia, aby sme nepili z poharov jeden po druhom, fuj, ake negustiozne, kazdy z nas po vkroceni do tej ich chalupy nafasoval vlastnu flasu, ktoru pred nim otvorili a ktoru si drzal, az kym ju nevystrebal. hovorim - cistotni ludia. na obed sme boli pozvani k svokrovcom (teda ja a moj muz), ktori byvali nie daleko od zoo. tak sme sa okolo jednej vsetci zdvihli, ze uz treba ist, uz sme sympatickych čistotných sokoliarov dost zdrzali (aj tak uz nemali co pit a ved to poznate, ludova mudrost vravi, ze "niet vacsieho blazna, ako flasa prazdna") a hromadne sme odkracali smerom prec a ku civilizacii. zoo sa uz pomaly zacala zaplnat navstevnikmi, ktori prisli - uhladne upraveni – po vydatnom novorocnom obede s detickami pozriet na zvieratka. najvacsi uspech mal prokuratorsky vlado, ktory bol celu tu dobu zatvoreny v klietke a uz sa pred nim zacali zhromazdovat ludia. urychlene sme ho vyslobodili a este urychlenejsie sme opustili rodnu zoo, pretoze nas nahanal celou cestou az po elektricku. u svokrovcov nas privitali, nakrmili a my sme sa decentne vzdialili. predmetny vlado este potom podvecer zavolal, ze "anka ma opustila (frajerka), zivot nema cenu, ja som spachal samovrazdu a otravil som sa a volam vas, aby som sa rozlucil"! tak moj muz po niekolkych zaludnych otazkach vystrelil smerom, kde mu vlado povedal, ze je, nasiel ho v nedalekom parku opiteho ako diva svina a vytiahol z neho, ze tie lieky, ktorymi sa otravil boli cierne uhlie a nieco na ukludnenie, co bravala jeho matka (pravdepodobne ako nasledok toho, ze mala jeho za syna). Tusim belaspon sa to volalo. on si myslel, duša čistá, ze ked sa mozes liekmi otravit, tak potom akymikolvek. drbko. tak som sa mu potom niekolko rokov smiala, ze ho aspon dlho nebolelo brucho a bol kludny, ked uz teda neumrel. aha, a este si niekedy na jar spomenul, ze povodne chcel este skocit pod elektricku, akoze zicher je zicher, ale ked ho prichadzajuci vodic videl, ako sa tam tmolí na chodniku, vraj zastal, vystupil z elektricky a strasne mu vynadal, ze ci chce, aby ho nieco zabilo, ked sa tam mota. A ked mu vlado povedal, ze ano, prave to chce, tak ho elektrickar poslal do prdele a prilahleho parku s dobrou radou, ze radsej nech sa tam obesi skor, nez ho on, (elektrickar), dobre zmlati. Tak vladko isiel do parku a kedze nemal ziadny motuz, sadol si na lavicku a, cakajuc na smrt, nam z prilahlej telefonnej budky este zavolal. ale inac to bol celkom prijemny silvester, nie? :-)))
Takže Vám všetkým, milé varešky a vareškovia, prajem príjemné, veselé prežitie Silvestra a veľa šťastia, zdravia a božieho požehnania počas celého roka 2013.
U nás sa to takto, staromódne, čo už. A samozrejme ešte veľa zaujímavých a báječných receptov a kuchynských nápadov. jana
Prajem vám v novom roku hlavne veľa šťastia, až potom to všetko ostatné, lebo veď viete: aj na Titanicu boli všetci zdraví a bohatí, len toho šťastia nemali. :-)