Na Vianoce a Silvestra má byť poriadok !!

Janka, v prvom rada, prijmi moju uprimnu sustrast! A velmi si vazim, ze si sa s nami takto podelila o krasne spomienky na svojho otca. Takto si nam priblizila, aky to bol vesely, vtipny, dobry clovek. Iste ti velmi chyba! Drz sa! Prajem vela sil...

takto to bolo kedysi aj u nás, najmä s tým čistým snehom, kde sme klepali koberce, a naozaj v nich bolo špiny dosť, aj keď sa pravidelne vysávalo.
No ale ten pád - moja bývalá kolegyňa žila sama a tiež mala byt v Starom meste tu v Blave a tam sú tiež vysoké steny. Tak si na stôl dala stoličku aby povešala záclony, lenže neudržala rovnováhu, spadla, hlavou sa buchla do kuchynskej linky a bola v bezvedomí asi dve hodiny. Sama. Dopadlo to dobre.
Mne sa zase dva roky po sebe stalo toto : najprv som vybrala vysávač, položila doprostred haly a potom som išla do obývačky zvesiť záclony. Keď som ich niesla zmotané pred sebou (9 metrov šírky), tak som po obidva roky cez ten vysávač preletela. A potom som už vysávač vyberala vždy len vtedy, keď som išla naozaj vysávať, len neviem, prečo som sa nepoučila z prvého razu.

Uprimnu sustrast Janka...prezila som to pred 4 rokmi,viem ako sa citis...ale ostanu ti na ocka krasne spomienky a cim dalej,tym sa budu viac vynarat...ale tak to ma byt.Vela sil a krasnych spomienok....

pekné a veselé čítanie.len škoda,že odchádzajú tý,ktorých máme radi.ale na druhej strane zase ostávajú spomienky a aj takéto krásne príbehy...môj ocko tu tiež už neni,ale niekedy si so sestrou spomenieme na nejakú veselú príhodu s ním...

skvele citanie akoby si opisovala mna s tymi kobercami a zaclonami(nastastie sme nemali parkety.) Je mi luto ze si stratila ocka-hoci spomienky ostavaju...ked umrela moja mamka tiez mi bolo vselijako a mala som strasny pocit ze teraz som na rade ja...ale postupne to preslo a pekne spomienky sa vynaraju neustale ked nieco robim....

milé a spočiatku veľmi veselé čítanie, do popuku, no záver ma zmrazil, úprimnú sústrasť celej tvojej rodinke :-(
u nás to bolo obdobne pred sviatkami, ešte si spomínam aj naťahovanie a špendlíkovanie naškrobených záclon a dečiek na drevené laty, či čistenie striebra a mosadzných kľučiek sidolom :-)))

a takto naši blízky prostredníctvom spomienok,príbehov sú tu s nami aj naďalej a platí:zomrel len ten,na koho zabudli...

Janka , aj u nas sa odusu drhli parkety /nastastie sme ich mali iba v jednej izbe/ a prasili koberce v snehu pred kazdymi sviatkami . V ostatnych izbach sme mali "dyle" / to je vlastne palubovka- drevena podlaha/ a ta sa drhla kefou a akosi vodickou co dost smrdela .Potom sa to natieralo hydrovoskom...doteraz neviem , co to vlastne bolo :-)))Az nasho otca presla trpezlivost a raz v lete vsetky dyle natrel emailovou farbou a bolo !Mamicku vtedy skoro trafilo ale uz nemohla nic robit :-) Tak sa vyhol bruseniu , pastovaniu aj lesteniu.....:-))))))))))))

Ahoj, sevas a ciao Janicku, priatelka moja vzacna! Viac ako inokedy som s Tebou. Ver mi, ze vidim nasich otcov, ako sedia vedla seba na jednom oblaciku, kamaratsky oblapeni, s huronskym rehotom si vymienaju vtipy a zivotne storys. Moj Tati, ako uz davno domaci (28. april 1990), jadernou saristinou ponuka Tvojho ocka slivovicovodrienkovicovym misungom a Tvoj predobry otecko zasa irecitym zapadniarskym prizvukom ubezpecuje toho mojho, ze nabuduce sa zotnu Vasou ohnivou vodou z Bosace. Dakujem za spomienky na detstvo, mladost a vzacnych rodicov i za zazitok. Podobne mam aj ja, ako s gruntovanim, tak aj s parketami, pokrovcami, kobercami i so smirglovanim sporakov a cistenim kachiel a peci. Az zavitam na Sl;ovac, rad sa Ti ohlasim. A pis, prosim Ta pis, citam, vidim a citim, ze mas o com a hlavne, ze vies putavo so sebou strhnut aj divactvo, citatelstvo a ostatne clovecenstvo. Prikladam city svojho srdca k Tvojim, prajem Ti a zaroven celej ctenej rodine, pevne zdravie, silne nervy, nezneho ducha a priazen dobrych ludi okolo Teba.

ahoj@janka ,veľmi pekné čítanie,stíham zameškané,lebo sme mali počítač v oprave a stále máme ešte problémy..aj mne zomrel otec veľmi rýchlo v nemocnici pred 4 rokmi,viem to všetko pochopiť,je to ťažké,ale moja mama má takúpovahu,že stále niečo otcovi vyčítala a tak zasa znepríjemňuje tieto Vianoce mne a môjmu okoliu,nemá nikdy pokoj,stále niečo z minulosti niekomu vyčíta,takže sme ani nemali pokojné Vianoce..akokoľvek sa snažím,všetko je zlé,povaha človeka sa nezmení..ale teším sa s vami s varechou,mám čo čítať a poteši´ť sa aj zo zážitkov,prajem všetkým pokojnejšie sviatočné dni a silné nervy ako píše@sracz..

veru aj u nás sa drátkovali parkety, ale u nás to nebolo na Vianoce ale na Veľkú noc... a pekne ručne až tak, že som od drátku mala celé ruky dopichané... je smutné, že tých ktorých milujeme odchádzajú ale je krásne, že spomienky ostávajú a my z láskou spomíname na všetko to smutno krásno smiešne čo sme spolu zažili... lebo nielen láska ale aj humor je soľou života

ach janka ťažko sa spomína keď je to tak čerstvé, ale je dobre že s úsmevom, drž sa a spomínaj s láskou a píš prosím aj pre nás ďalej, rada čítam tvoje príbehy a ďakujem, a ešte moja dcéra býva v takom byte ako opisuješ, a ja tomu stroju hovorím maslostroj lebo zametá s človekom o dušu ale parkety sú potom čisté ..., tak ešte raz už len všetko dobré do nového roku ... :))

@janazjarku , keď som si na konci tohto inak veselého príbehu prečítala smutnú správu o Tvojom ockovi, objavili sa mi útržky z Tvojich zážitkov, ktoré si napísala na Varechu a vychádza mi to tak, že Tvojho ocka som asi poznala. / Bol to Janko V......k?/

janazjarku, práve som dopísala môj príbeh - spomienku na zimné večery, drápačky, sánkovačka... aj keď sa mi oči už zatvárajú a cítim únavu z celého dňa, prečítala som si tvoj príbeh. Akoby som bola jedna z Vás troch, nenávidela som šmirgľovací stroj, a ešte horšie bolo leštenie parkiet. Vždy si na to spomeniem, keď leštím moju plávajúcu podlahu. Ale je to rozdiel - vtedy a dnes! A ešte jednu výhodu máme dnes my gazdinky. Buď sme zavrhli záclony, lebo móda je m´da, alebo sú z materiálu, ktorý nemusíme po praní škrobiť a potom polovlhké upevniť na garnižu a potom ťahať smerom dolu, aby sme tie háčkované záclony krásne vytiahli do dĺžky, rovnomerne a rovnako. Ďakujem ti za pekný príbeh, ja viem, spomíname celý rok, ale táto vianočno-novoročná doba je obzvlášť vhodná na to, aby sme si zaspomínali dvojnásobne. A ktohovie, možno tam niekde KDESI sedí spolu s ostatnými aj môj tatino a nestačia sa čudovať tomu, ako sa to tu dole zmenilo. Len neviem, či sa im to páči, alebo len krútia hlavou, "čo si to tý ludé furt vymýšlajú, to za naších časú...."

@janka , obdivujem ta aj tvoju zivotnu filozofiu salajucu
z kazdeho tvojho zazitku.Aj ked je strata rodicov velmi
tazka ,utechou je aspon ulava ,ze ich uz nic neboli ani
netrapi . Ziju s nami navzdy v peknych spomienkach!

mila @janka , mas moj obdiv i sucit zaroven. Obdivujem tvoj humor - korenie zivota, sucitim s tebou ked ti odisiel otecko a tvoj kamarat, ako som tak vycitila s tvojich dopisov. Avsak pokial nanho stale spominas, mas pocit ze je stale s tebou. Prajem ti pokoj duse a stale spomienky ......

Ďakujem Vám všetkým za príspevky k môjmu zážitku a tiež za podporu, lebo aj keď ocko odišiel jeho krásny vek 87 rokov to už naznačoval . Môj otec bol vzácny človek, ktorý celý život pomáhal ľuďom a ja som rada, že toľko ľudí na neho bude spomínať s láskou a obdivom. @zitar myslím, že si môjho ocka odhalila a ten náš dom stojí na Kollárke .-) @sracz ty ma vždy tak pekno vyhodnotíš až mi uši horia od hanbenia a to tí naši starký si tam isto voľkajú pri voľačom inšpiratívnom :-)

@janazjarku , viac kolegov, ktorí sme s Tvojim ockom pracovali sa bolo s ním aj rozlúčil na jeho poslednej ceste. Mne to bohužiaľ nevyšlo. A ten Váš dom a balkón plný begónií a kvetín........

@zitar svet je malý a tak vďaka mojím zážitkom máš možnosť spoznať môjho ocka aj z inej stany ako je pracovná :-) teší ma, že si ho spoznala podľa môjho opisu verím, že bol dobrý kolega aspoň taký aký bol otec. Balkón nášho domu bola mamkina doména pokiaľ žila po jej smrti ho rozkvitol otec a tento rok bol priam nádherný a tak som mu keď sme už v chorobe na ňom posedkávali povedala : "Mamka v nebi môže byť na teba pyšná za túto vypestovanú nádheru!" tak som si ten balkón prvý a posledný krát odfotila a dokonca poslala do súťaže :-)

@janazjarku , teším sa na ďalšie zážitky a prajem Ti pekný deň

@janazjarku krásne, veselé a pritom dojímavé čítanie, vzhladom k odchodu tvojho otecka. Úprimnú sústrasť. Napriek tomu, som sa ale tak dobre pobavila pri čítaní, že cez slzy smiechu som na chvíľku nemohla ani čítať. My sme boli tiež tri sestry, a vládol v našej rodine presne taký istý režim - upratovací ,bože a šmirglovanie a natieranie parket to bola hrôza, klepanie kobercov robil ocko aj vešanie záclon bola jeho robota ,chvalabohu nám pri tom nespadol. Ale my sme predtým ešte nosili tie záclovy k jednej panej, ktorá ich napínala na rám a najväčšie umenie bolo, doniesť ich nepokrčené domov.

Moja milá Janka, najhoršie sú prvé Vianoce po odchode blízkeho. A ak sa to udeje krátko pred Vianocami, je to ešte ťažšie. Prijmi moju úprimnú sústrasť, viem, ako sa cítiš, ani ja už rodičov nemám a to sa pobrali pomerne mladí, otec mal len 63 rokov, toľko ako mám teraz ja. Ale zostali nám spomienky, aj tie veselé, akú si nám napísala. Ja mám tiež pár takých, otec bol ezermešter, púšťal sa do každej roboty, či bol na ňu kvalifikovaný, alebo nie. Že je zle sme vedeli podľa toho, že začal hrešiť, po maďarsky, celý život si myslel, že nerozumieme tomu čo hovorí. Po takom monológu sme hromadne nastupovali s handrami, vedrami, obväzmi a inými potrebnými vecami. Na niektorých jeho výčinoch sa tiež smejem doteraz.

@janazjarku jani, prijmi moju úprimnú sústrasť, ja som ocka stratila mala som 24 a stále mi veľmi chýba,aj mamina. Drátkovali sme aj my aj napínať záclony sme nosili, oživila si mi spomienky

Janka, ako vždy, Tvoje príbehy sú nezameniteľné. Veru, aj ja poznám drhnutie parkiet a prášenie kobercov na snehu. Len háčkované záclony sme nemali...Prijmi moju úprimnú sústrasť, pamätám sa, keď si o oteckovi písala. Aj ten môj odišiel pred 19-timi rokmi 8.decembra na poludnie. Tiež to bol vzácny človek, dobráčisko a veľmi múdry. Toho Tvojho si si aspoň o čosi dlhšie užila ako ja. l

no, ja ani neviem, čo napísať...tvoj príbeh ma dojal, janazjarku, pri jeho čítaní sa mi priam premietal pred očami ako nejaký dobrý film... až na ten záver :( Je mi to ľúto.Viem, že to potrvá, kým to prestane tak bolieť, ale zostali ti krásne spomienky na otca, na rodinný život, a to je vzácne a krásne.

Pribeh ma tiea dojal mi nedal spomenut na mojho otca,hlavne ked su Vianoce.K vareche ma inklinoval prave on,ked na chate ,z darov prirody dokazal vykuzlit jedla ,po ktorych vylizane taniere- napr.hubovy gulas,alebo zihlavova omacka..
Vianoce - to bol jeho den - od kapra po rybaciu polievku ,spajza bola plna ,lebo on tvrdil za na sviatky ma byt hojnosci-dosci/po trnavsky/
Na prve Vianoce moje - v USA ,som sa pokusal tuto rybaciu uvarit ,mal som medzeri tak mi telefonicky daval recept,odvtedy ju robim kazdy rok a spominam na neho.......

aj mna velmi dojal Tvoj pribeh a hoci som uz tieto velke "domace cistky" nezazila, nieco este u starych rodicov ano a este viac z ich rozpravania...a aj ked to bola doba tazsia, velmi rada by som zila vtedy, bola ludskejsia z nejakeho hladiska a vzdy som hltala kazde slovo mojej babky, hocicoho sa to tykalo z kazdodenneho zivota. Viem si zivo predstavit ako to u Vas vyzeralo :) A to zas viem iste - Tvoj Ocko je na dobrom mieste a je z toho stastny, ked si takto pospominame :) Dakujem, ze si sa s nami podelila :)

Pekné a milé ...

veru Janka, ta kniha od teba by isla na dracku... pripajam sa k vyjadreniu sustrasti- hlbokej rany; je nas viac, ktori si uz len spominaju ako Ty na rodicov a zazitky s nimi v ktorych budu takto s nami este nadalej velmi dlho. = A vies, ze ked @zitar hovori o tom kvetinovom balkone na Kollarke tak som sa hned zorientovala kde byvas? nachodili sme sa ako decka oklo Vas velmi vela a aj pekne pesky - ved coze vtedy bolo par km, kedze autobus casto vypadaval a do skoly som chodila pri sudoch ...
takze pokojny a hlavne zdravy Novy Rok zelam celej rodinke.

@honestka no teda vidíš koľko rokov trvalo pokiaľ sme sa našli a možno sme sa na ulici stretávali? Ja som zase chodievala do školy na Tajovského cez park veru to boli časy prechádzka prospela a nemuseli sme rozmýšľať o kilách naviac :-D

Hororové, no dobre napísané! Pobavil som sa! :-))))))