Moja najmilšia učiteľka

ja a možno aj iní spolužiaci sme mali obľúbeného zhodou okolností tiež mat/fyz-ikára. Prišiel k nám do Tlmáč niekde z Horehronia, tam s rodinou býval v kabinete a vyhliadky žiadne, u nás dostal byt a obaja miesto. Chlapcov volal "Junáčik", bol tiež prísny, ale spravodlivý. Protežovanie detí vyššie postavených rodičov neuznával a čo je dôležité dokázal nás naučiť predmety. Fajčil fajku tak dostal prezývku "Fajkatý"

Na základke som mala skvelú nemčinárku a francuzštinárku, na strednej zas slovečinárku, na výške to bol zas skvelý profesor umenia, ktorý už žiaľ nie je medzi nami. Nemám s nimi spojenú síce gastronómiu, ale spomienky sú ozaj pekné. Sú ľudia, ktorí niečo zanechajú vo vnútri.

Údajne sa do srdca žiačika zapíše prvá pani učiteľka. Moja sa nezapísala. Bola chladná a chýbal jej zmysel pre humor. Vnímala som to už ako dieťa. Paradoxne mi na druhom stupni ZŠ učarovala naša triedna, matematikárka. Matematika mi nikdy nešla, no Gabiku sme všetci zbožňovali. Na gymnáziu to bola prof. slovenčiny. Najobávanejšia sekera, pred ktorej testami sme stískali zadné vrátka všetci v triede. Ale kedykoľvek za ňou niekto z nás prišiel a bojoval s hocičím, vždy mala pre nás čas a ucho. Mala povesť, že najprísnejšia a najbenevolentnejšia.

Spomínam si aj na pána profesora, ktorého som stretla na základnej, strednej a čo čert nechcel aj na vysokej
škole. Bol veľmi prísny a tvrdý na študentov, zatrpknutý, zákerný človek. Neváhal použiť aj facky ako výchovný prostriedok a všetci sme sa ho báli. Bratranec mu oponoval veľmi smelo a tak mu jednu pán profesor vylepil, až ho zaliala krv, no ten neváhal a facku mu vrátil. Zapamätal si to a zrátal to vždy mne, lebo sme mali rovnaké priezvisko. Na hodiny chodil neskoro a učil spôsobom- prečítajte si od strany.... Nebol ešte koniec hodiny a už ho nebolo, pil so školníkom. Rád skúšal to čo neprednášal, ani v učebniciach sa o tom nepísalo.

Ja som mal v tretej triede učiteľku-Rómku. Bola to zlatá učiteľka, mala nás rada. Na učnovke som mal triednu p. Kesslerovú, ktorá sa k nám bratislavským štricákom chovala ako mama. Po rokoch som sa dozvedel, že zahynula pri autohavárii.Ked sme sa v šiestej triede museli presunúť zo školy na Českej na sídlisko na Sibírsku, vyfasoval som triednu učiteľku Blaškovičovú. Bola to postaršia učiteľka, stará dievka a zlostná ženská. Tá nemala pre nás vľúdne slovo, za celý rok čo som tam chodil sa nikdy neusmiala a len nás kritizovala vŕšila si na nás zlosť. Našťastie po roku ma zas prevelili na nové sídlisko, na Teplickú. Tam bol riaditeľ p. Šucha a to sme už boli riadni grázli. Ten nás neraz vyťahal za uši.Môj kamarát,dnes už nebohý Peťo Moško mu dal prezývku Fico a tak ho volali aj žiaci veľa rokov po nás. Častokrát si na neho spomeniem, ked vidím v telke nášho ---UPRAVENÉ REDAKCIOU--- predsedu

Počúvala som dnes pieseň Petra Nagya Profesor Indigo a spomenula som si na nášho profesora matematiky, lebo o ňom ju Peter zložil. Bol to náš spolužiak na strednej. Stále brnkal na gitaru a my sme s ním radi na brigádach vyspevovali. Profesor chodil stále v modrom šuštiakovom plášti, vždy čerstvo ostrihaný na ježka. Bol to absolvent KU v Prahe a postrach školy. Jednou rukou písal a druhou zotieral. Nestačili sme tak rýchlo odpisovať z tabule.- Píšte cez indigo-, radil nám. A tak mu prischla táto prezývka. Tituloval nás oslovením -Vy barani ! Spolužiak sa volal Baran, aby ho neurazil tak mu povedal:- Vy Baran, nemyslel som vás, že ste tiež baran, len oni na mňa pozerajú ako barani. Vždy nás to rozosmialo a bola to pravda. Na výške som matematiku nepotrebovala. O niekoľko rokov nás pozval manželov kolega na návštevu a predstavil nám svojho brata a tu:- Profesor Indigo.- Skoro som spadla z nôh.

Moja prvá pani učiteľka bola milá a trpezlivá. Do školy som šla bez dobrej znalosti slovenského jazyka, tolerovala to a pomáhala mi. Aj po rokoch si pamätám veľmi dobre na túto vetu: deti, snažte sa každý deň urobiť hoci len jeden dobrý skutok. Aj keď zdvihnete papierik zo zeme, už aj to je ten dobrý skutok. Často si na ňu spomeniem,hlavne keď to hovorievam mojim deťom v škole. Žiaľ, už jej nemôžem poďakovať za jej lásku k ľudom, iba ak touto spomienkou...

a este moja prva ucitelka nas bila,a potom sa tes do skoly.pisal sa rok 1977.

@Radox1 (16.3.2018 15:53)

uz je jasne, preco si taky zatrpnuty
ja som mala milu ucitelku este zo skolky, a tu uz ziadna neprekonala

@Mariamka (16.3.2018 16:29)

zatrpknuty

@Mariamka (16.3.2018 16:30)

ja som myslel na 1.stupni na zakladnej,v skolke boli mile,aspon co si pamätam.zatrpknuty?tak to nie,ani zdaleka,v skutocnosti realista a usmiaty optimista.

@Radox1 (16.3.2018 16:37)

no vidíš-a tá trstenica ti neuškodila-nevzala ti úsmev..optimizmus..
všetko zlé je na niečo dobré-vravievala moja babka..
určite nie som zástanca súčasnej bezbrehej mačacej láske k deťom..
ale ani trstenice..prirodzene..
sem tam tavený syr..sem tam láskavé "zaucho"-a vyrastie človek-pripravený na zdolávanie prekážok a vníma aj radosť..:-)

@Radost (16.3.2018 16:47)

ona nas mlatila rukami,ktore mala ako lopaty,nakolko vazila cez 170kg.bola chora a mozno jej to uz liezlo na mozog,v dnesnej dobe by ju nepripustili ucit.a v tom dalsom plne s tebou suhlasim.moja mama bola ucitelka na 1.stupni,tak o tom nieco viem.

@Mariamka (16.3.2018 16:29)
Ja by som mal byt ten zatrpknuty, ta fanaticka komunisticka krava poslala na mna tajnu policiu a ako prvaka ma vyhodili z iskricky . (Keby moj otec nebol 603 komunista tak by ma vyhodili aj zo zakladnej skoly).
Tak som pri prvej prilezitosti odisiel zo socialistickeho raja.

@2010 (16.3.2018 18:04)

malého..7 ročného chalana..??tajná polícia..??nerozumiem..čo takého politického si vyviedol..??si mladší ako ja..mám problém ti uveriť..
ale keď píšeš...:-)

No tu sa to rozbehlo :)
Ja si pamatam ako som sa tesila do prvej triedy...dala som si oblubenu mencestrovu suknicku na traky a dostala som maslicku, podla farieb vedeli do ktorej triedy patrime. Na lavici nas cakala lopticka (ja som mala s bodkami) a pisacie pomocky :) Triednu ucitelku som mala zlatu. Mala skvely pristup - individualny k detom. Nezastavam trstenice, nemam pocit, ze bitka nieco riesi. Deti su rozumne. Skor rozhovor. A motivacia. Na co ale vela uvitelov nema. A kedze uz nemaju trstenice tak to riesia hystericky alebo ponizovanim, co je kontraproduktivne.

@Radost (16.3.2018 18:43)
Na tejto stranke sa o politike nesmie pisat, takze skutok sa v roku 1959 nestal. Z iskricky som dobrovolne vytupil a nasledne som nebol pioner ani svazak. Zda sa ze za tie roky sa nic nezmenilo, pardon rozvazaju sa na drahsich autach a maju mladsie poradkyne.

@2010 (17.3.2018 11:23)
Pisem z mobilu, takze sorry vystupil, ten ma tendenciu prepisovat text este aj pionier.

@2010 (17.3.2018 11:23)

Boľševik je “vlezlý” ako voš, tých sa tak ľahko tento maličký národ nezbaví... bohužiaľ...

Prosíme účastníkov tejto diskusie, aby sa držali jej témy - teda aby písali o svojich učiteľoch a zbytočne nepolitizovali. Ďakujeme.

@2010 @Kimlo videli ste film Učiteľka? Ak nie, treba si ten film pozrieť, je skvelý.

Milá redakcia, ako vidíte, nedá sa odpolitizovať všetko, ono totiž politika je súčasťou nášho sociálneho sveta a životov, formovala ich a formuje. Mali ste zadanie mazať politické príspevky, ale bola by to škoda. Moja sestra mala učiteľku, ktorá neznášala chlapcov a bila ich, vyhrážala sa im dokonca zabitím, jej muž bol komunista a mal doma pušku. Jej kamoška učila mňa, nadŕžala deťom učiteľov, a keďže ja som mala lepšie výsledky, rodičov robotníkov a drzú papulu, dávala mi vždy ťažšie úlohy. Dokonca ma nepustila na osemročné gymnázium, čo som veľmi ťažko niesla, keďže som informáciu o jeho otvorení kdesi započula a priniesla do triedy (ako štvrtáčka). Učiteľské deti šli... Bolelo ma to až do 6. triedy. Stala som sa aj ja učiteľkou, snažím sa byť tvrdá a prísna, ale študenti vedia, že mám srdce. Srdce najlepšie rastie pri deťoch, ktoré nemajú nič, v rómskych osadách. To by som odporúčila každému srdciarovi, toľko lásky človek inde len tak nedostane. Ďakujem za túto tému, "uletela som si" :)

Zabudla som dodať, že to už boli 90. roky, ale partajník a zbabelec sa pozná aj po dvadsiatich rokoch, ako vidíme i teraz.

Moja prva ucitelka bola Maria Filadelfiova -v 1957 velmi pokrokova -nedovolila nic sladke na desiatu,len cierny chlebik s maslom,syr, sunka, paprika a jablko ! :) Sladke zhabala - nase mamy sa nesli na nu stazovat, lebo sa jej BALI ha ha - ona ich totiz ucila vsetky :D A tiez nas nutila cez prestavky behat,skakat na svihadle a tak :)

@Mitzy Mila pani Mitzy, inak Vas neviem kontaktovat, no skusila som posledny vystrel do tmy a poslala Vam TS. Snad tento sposob este funguje.

@Conscientia (21.3.2018 15:18)

neviem nájsť tú funkciu :/

@Mitzy Nečudujem sa. Ide sa na to komplikovane - cez napady.pravda.sk - a nie som si istá či tá funkcia ešte vôbec funguje, keďže nevidím ani správu, ktorú som Vašej micnatosti odoslala. Skúste, či pomôže tento link a hore na lište kliknúť na obálku. Viem, že tam konto máte, lebo pridávate recepty na domáce mydlá i iné vtipnosti.
 napady.pravda.sk

@Viki67 Neodolala som. A tá tvoja pokroková úča uznávala čierny chlebík bezlepkový, maslo doma vyrobené z mlieka z domáceho chovu, šunka minimálne deväťdesiat percentná? A syr mal aké zloženie sušiny? Paprika a jablko boli bio? (Keď už preháňam do absurdity, tak nech to stojí za všetky....škrečky. Robím kompromis medzi psom a mačkou.) A že sa jej mamky báli? Tak to je smutné. A nekecaj mi, že vtedy to inak nešlo. Šlo. A ani tým švihadlom to nezachrániš.

@Conscientia (22.3.2018 11:41)
Máš TP!
P.s.: Ti dám vtipnosti :) to sú VÁŽNE veci! ;-D

@Mitzy *zvodne mrkla očkom* Fungujú :)

Ked uz sme sa "rozpisali" o studetnskych zazitoch ja tiez pridam....
V Prahe na VZS sme mali profesora matematiky velmi prisneho a staromodneho. Lavice v triede boly ocislovane a ja som sdedavala vzdy na mojom mieste c.1. Pan profesdot Bartunek si vzdy spopod lavic prehliadal nohy a vatsina dievcat nosila nohavice a on to neznasal, , ktore ja som nikdy do skoly neoblikala. Matematika mi nikdy "nesedela", ale pan profesor ma nikdy nevyvolal k tabuli (NASTASTIE} myslel ze som chytra a vsetko viem. Zato pan profesor na Cestinu - mlady {fesak} ma vyvolal abych zarecitovala nejaku basen, ktoru sme sa maly naucit nazpamat . Tak som zacala - ako inak - po slovensky " ked isie nas tatko do sveta pri tomto klakol buku, na hlavu moju polozil tu svoju tazku ruku a pomodli sa
Otcenas so slzou v svojom oku .... dalej som uz nemohla..... slzy mi tiekli a pan profesor prisiel ku mne, stisol ma a povedal: Paci sam ta krasna melodicka SLOVENSTINA. Bola som stasna.

Mila Constientia - prepac, ale vobec nerozumiem tvojmu tonu.