Mladá gazdiná.

sairaam - fotkasairaam, 15. júna 2010
Zdezda napísala svoj zážitok so strieľajúcimi vajíčkami a mne to pripomenulo moje kuchárske začiatky, keď som sa vydala.
Musím sa priznať, že variť som vôbec nevedela. To bola odvaha vydať sa v tom čase
bez akýchkoľvek kuchárskych skúseností. Lebo vtedy na dedine mali chlapi kopu inej práce okolo gazdovstva, dreva a takých prác, ktorým sa stále hovorí "chlapské". Na varenie bola žena.
Dokončievali sme dom, bolo treba sem-tam navariť aj pre chlapov, čo nám prišli pomáhať.

Jedna taká partia, tuším boli štyria,nám prišli robiť strechu na terase.
A od gazdinej sa očakávalo, že im pripraví nielen desiatu, ale aj obed a olovrant.
Desiatu a olovrant mi nerobilo problém pripraviť, veď to mohol byť v pohode chlieb so salámou a nejakou tou zeleninou. Ale čo s obedom???
A chlapi mi povedali, aby som im len preboha nenavarila guľáš, lebo to im dávajú v každom dome a oni ho už nemôžu ani vidieť. Na moju nesmelú otázku s hrôzou v očiach mi
odpovedali, že chcú halušky s bryndzou. Pane Bože!!!
Vedela som ako majú vyzerať, aj ako majú chutiť, ale ako ich navariť a ešte pre toľkých ľudí??? A mama bola ďaleko!!!

Tak sme porozmýšľali spolu s mužom ako na to a ja som len dúfala, že sa mi to nejako podarí. Tak som utekala kúpiť tri kocky bryndze, zemiaky a slaninu sme mali od rodičov doma. A pustila som sa do práce. Povedala som si, že asi bude stačiť jeden zemiak na jedného chlapa. To mi nevedel poradiť ani muž, či to bude stačiť.
Nastrúhala som na jemno zemiaky, pridala soľ, múku - nevedela som akú dať, tak som dala pol na pol hladkú a hrubú. A urobila som cesto. Ale stále sa mi zdalo, že je nejaké málo husté, tak som múku pridávala a pridávala, až sa mi konečne zdalo, že to už je dobre.
Vo veľkom hrnci vrela voda, ale neskôr som zistila, že som jej dala málo. Lebo ako do nej pribúdalo halušiek, tak začala v hrnci vznikať nejaká masa, čo sa spolu lepila.
Tak som dolievala horúcu vodu a ďalej pretláčala halušky cez haluškár. Padali do vody
ako skalky, lebo cesto bolo také husté, že som už ani nevládala. Ale nejako som zaťala zuby a dokončila to, nadávajúc na seba, že som si nikdy moc nevšímala, ako to robí mama. Ani som nemala veľa príležitostí, lebo naša mama bola doma a keď sme so sestrami prišli domov zo školy, tak bolo dávno navarené.
Tak som halušky nechala variť a pripravila som si slaninu, aby som ich mala čím omastiť.
Pokrájala som ju na malé kocky a dala do kastrólika pražiť.
A do toho prišla moja záchrana. Moja stará mama, ktorá ma často chodila navštevovať.
Tak som sa jej potešila, ako nikdy predtým!
Lenže kým sme sa zvítali, kým som sa jej vyžalovala, halušky nikto nepomiešal
a ani slaninku nikto nestrážil. Až nás na to upozornil dym zo sporáka.

Tak to by ste neverili! Z kastrólika trčala zhorená drevená vareška. Bola úplne na popol a držala po kope, až kým som sa jej nedotkla. Vtedy sa zosypala do zhorenej slaniny.
Nasledoval nárek, plač, že čo si ja teraz počnem. Halušky prismudnuté, slanina zhorená
a vonku hladní chlapi! A valiaci sa dym z okien! Pribehol muž pozrieť, či netreba volať hasičov, ale keď videl čo sa robí, len sa chytil za hlavu a utekal von. A ja som v tej chvíli bola presvedčená, že práve vééééľmi obanoval, že si ma zobral za ženu.

Ale moja stará mama, moja záchrana, sa hneď ujala záchranných prác.
Rýchlo mi prikázala preložiť halušky do druhého hrnca, doliať vrenej vody a nechať ešte variť, ale za stáleho miešania!!! Ona rýchlo načistila ešte zo pár zemiakov a dala ich variť, pokrájané na drobné kocky. To preto, aby toho jedla bolo viac. A popri tom ma utešovalaaaaa, že všetko bude dobré
a neskôr sa na tom budeme smiať.
Kým sa zemiaky uvarili, upražila sa druhá slaninka.
Už za asistencie starej mamy som ocedila halušky na veľkú porcelánovú misu, ktorú som dostala od nej, pridala rozdrobenú bryndzu, uvarené zemiaky a keď som na to naliala rozpraženú slaninu, to bola vôňa! Všetko som dôkladne zmiešala
a na jej návrh som to ešte poliala smotanou, vraj aby boli halušky vláčnejšie.

Keď som vyniesla misu na terasu a zavolala chlapov na obed, aj sa pýtali, že čo sa stalo, ale muž povedal, že sa pár kúskov slaniny dostalo na oheň a preto bol ten dym.
Chlapi si nakladali halušky na taniere,pojedli všetky, veľmi chválili, že taká mladá a tak vie variť. Mne nezostalo nič, ešte šťastie, že som aspoň ochutnala, lebo som veľmi neverila, že to bude jedlé.

To bola pre mňa dobrá príučka. Potom som sa už veľmi vypytovala, ako sa čo varí a z akého množstva. Ale stará mama mala pravdu, neskôr sme sa na tom už iba zabávali, ako aj na ďalších mojich kuchárskych skúsenostiach.
@zareaguj


Diskusia k článku

tinca
@sairaam chúďa moje normálne som to v tom článku s tebou prežívala, viem si to živo predstaviť tú kalváriu
evusik
ja som bola na tom rovnako ako ty, keď som sa vydala nevedela som uvariť ani čaj. Moje prvé bryndzové halušky skončili v záchode a to som ich varila len pre muža, ani neviem čo som potom varila namiesto nich, len viem, že som na halušky zanevrela na veľmi dlho. A pamätám si aj moje ďaľšie nezdary - prvá torta, ktorú som ako tak pozliepala zo šiestich upečených korpusov a mnohé iné. Vtedy by som sa najradšej od hanby prepadla aká som nemožná a len nech sa to preboha nikto nedozvie. No ale čas prešiel a teraz sa na tom smejeme a tvoj príbeh @sairaam je toho dôkazom.
alexdidi
no s tými nevydarenými haluškami nás bude asi viac...tie moje skončili tiež v záchode, a žesom na ne zanevrela, tak ako @evusik...doteraz ich nerada varím...len ak musím ...ešte jedna príhoda, na ktorú nezabudnem: doma oslava veľká, v chladničke krásna veľká torta, ktorá mi aj dala zabrať, ale sa mi aj vydarila a podarilo sa mi ju aj krásne vyzdobiť.Dcéry až híkali ako sa im páčila. Prišla hodina H a išla sa podávať torta...vyberala som ju z chladničky na podnose tortovom na stopke, dcéra išla ku mne, že či mi netreba pomôcť, trochu ťukla nechtiac do dvierok chladničky, tie do podnosu s tortou v mojich rukách a torta šup dole z podnosu...časť na zem, časť do chladničky...to bolo smútku ...ale potom sme aspoň lyžicou povyberali čo sa dalo z chladničky, aby sme aspoň ochutnali a neskôr sa na tom aj zasmiali. Doteraz, keď máme tortu,tak si s úsmevom spomíname na túto príhodu.
malusa
Ked som ja varila prvy krat halusky,nemala som ani tusenie ako vyzeraju, muz len hovoril,ze ma byt cesto riedke a ze sa hadzu do vody, co vzniklo aj s hrncom skoncilo v odpadkoch,po porade s kucharkami sa podarilo, treba vydrzat!Su dodnes moje oblubene!
hannah22
@sairaam , prekrásna príhoda dobre sa číta ,ako všetko čo sa na dobré obráti ,veď každá z nás má niečo podobné zažité, dobre sa na to spomína a v tvojom rozprávaní je aj kus šikovného receptu tvojej starej mamy darmo skúsenosti sú dar ... :))
sovka62
Teda Sairaam, nechcela by som byť v tvojej koži. Pán boh zaplať za starú mamu. A moje prvé halušky boli tiež nepodarok. Lebo som, samozrejme, najmúdrejšia na svete, na čo by som sa voľakoho pýtala? Teda halušky - oni žiadne neboli. Nastrúhala som zemiaky, spravila cesto, pacla do haluškára a pretláčala o dušu, hneď som pridala a pretlačila aj druhú polovicu cesta a išla som halušky zamiešať. V hrnci však nebola ani jedna, v hrnci bola len hustá kaša, lebo sa všetky načisto rozvarili. A potom som sa už pýtala prečo, ale neskoro.
3342_1272910489 - profilový obrázok
jo
jo
Pamätám si, ako som prvý raz varila fazuľovú polievku na kyslo, natrepala som do nej toľko bobkového listu, že by sa bola dala jesť len so štipcom na nose - samozrejme, tiež skončila v záchode.
honestka
na svoje zaciatky sa velmi nepamatam, lebo som ich praktizovala este doma kde som sa naucila varit, ale za cas sme byvali u svokrovcov a ti sa ma snalizi "preucit" vsetky jedla podla nich. Nastatie este "frajer" kedze u nas jedaval ma podporoval, aby som vydrzala...
Konecne sme sa stahovali prave vtedy, ked dcerka mala 1 rocik. Velka cokoladova torta vyzdobena tak, aby aj odfotena dobre vyzerala, cakala na prevezenie do nasho bytu, kde sme to chceli vsetko oslavit iba tak v trojke. Avsak na chladnicku sme este len cakali a kedze bola polovicka juna, videla som popri doriadovani bytu, ako sa pekne vsetko rozpusta, lebo dievcatko si pokojne spinkalo a kedze sme cakali na fotenie, torticka sa veselo spustala... ja sikovna som si poradila tak, ze som na okno zavesila fen tak, aby fukal co najviac na tortu... pri robote som si zrazu uvedomila. ze je podozrive ticho a vtedy som s hruzou zistila, ze fen capol presne do stredu torty, nastastie sa zasekol a tak ju nerozmetal po vyriadenej izbe... akoze mlady ideal nastastie - nic som si z toho nerobila, kvety vo vaze, ktore boli pre nu pripravene dostali strih a pekne sa vmestili do stredu velkej diery, takze fotit sa mohlo... zbytky a zazitok sme vychutnavali vzdy si To pripominame pri vyroci (dokonca aj fotka este niekde v albume existuje).
zdezda
:-) úžasné spomienky na kuchárske začiatky, haluškové, tortové či fazuľové:-) Moja maminka až po 45 rokoch priznala svoju omylnosť v začiatkoch pečenia a to v tom, že do bábovkového cesta namiesto 300g práškového cukru dala 300g jódidovanej soli ! Šetrná odjakživa, odložila cesto pre sliepočky. Ponúknuté cesto hydine okomentovala babinka :" Marienka moja, však ani tie hlúpe kvočky to nechcú, čo si to tam dala ?" , vtedy sa svojej mamine priznala, no mne to povedala až po mojom prvom sklamaní v kuchyni, aby som mala lepšiu náladu a odvtedy sa mi varí veslšie,.... :-))))))
zitar
Keď som prvýkrát piekla, bol to koláč s kyslým mliekom, už v tej dobe hrnčekový. Nejako som si zafixovala, že všetkého 3 krát dva deci. No tak som tam dala 3 x dva deci oleja. Upiekla som to, a to Vám bola hrôza, vôbec sa to nedalo jesť a putovalo to do koša.
sairaam
Ďakujem všetkým, čo si môj zážitok prečítali a okomentovali.
Som veľmi rada ak som Vás pobavila.
janazjarku
@sairaam :-D A koľko som sa ja natrápila, že kto to už na tom východe vyhútal dávať do halušiek krumple !! Tak to bola tvoja stará mama osobne ?? Jedávala som ich u kamaráta a furt sa im čudovala :-D fajné ozaj ! Pozri moje prvé halušky síce neprihoreli, aj cesto bolo ako má byť len mi mamka nebohá zabudla prezradiť po telefóne, že keď vyplávajú na hladinu tak ich treba vyloviť a nie variť ako fazuľu :-D Takže aj tie boli fajnie, výdatnie a úsporné po ich zjedení si nemusela tri dni investovať do jedla, lebo presne toľko sa držali v žalúdku :-D
viera1
Na takéto katastrofy myslím,keď píšem recept,lebo veď rada na konci receptu " ...a upečieme" ma vráti do týchto čias,kedy ma mama presviedčala,že láska ide cez žalúdok a ja som ju presviedčala,že ja sa variť nemusím učiť,lebo sa nevydám !Ach jaj ...



 



TOPlist