Konvalinky

Keď sme si robili výlety na Duklu a z vyhliadkovej veže pozerali, kadiaľ vedie naša štátna hranica, vždy som synovi a vnukovi porozprávala o voňavých konvalinkách.

Krásne. Konvalinky mám rada, orgován radšej. Ale vône jarných kvetov a kvetov všeobecne mám rada. Neviem, či sú ešte také voňavky. My sme mali živé kvety-fialky. Dodnes si pamätám flakón aj jemnú vôňu a že som špekulovala, či vnútri je ozajstná fialka. Ale to bolo dávno.... A z dávna mám v pamäti aj les zaplavený veternicami a prvosienkami. Mala som 7-8rokov a z družiny sme išli na prechádzku aj k lesu a tam...prišlo mi to ako niečo neskutočné, dovtedy som nič podobné nevidela.

A Kecupicek, ten les bol blízko pri Krčave, čo je asi 2km od V.Nemeckého:-). Tam som chodila do školy. Odkiaľ si?

@Denyany (29.4.2019 11:05)

Aspoň takto,keď sa vôňa nedá :-))

@Kecupicek Ale no. Nepripomínaj mi Jána Smreka a K.H. Máchu. Ja viem. Máj sa blíži.

@Kecupicek , myslím, že voňavku Živé kvety už nezoženieš, ale pravé socialistické mydlá s názvom Konvalinka mám, plnú krabicu, objavila som ju zabudnutú v pivnici pri veľkej revízii. Môžem nejaké poskytnúť. :-)

Za našou dedinou boli dva kopce, kde sa pred dávnymi rokmi opevnili Bratrícke vojská. Ako deti sme sa tam hrávali na zbojníkov, vojakov a ukrývali sme sa v zákopoch. Na jar sme si odtiaľ nosili bahniatka až raz sme natrafili čas, keď práve rozkvitli šafrány /krokusy -pre záhradkárov/ Celý svah bol pokrytý týmito kvetmi ako bledofialovou jemnou záclonou. Niečo nádherné. Dodnes na to spomínam, keď si prezerám staré fotografie, škoda, že neboli farebné.@Denyany (29.4.2019 11:05)

Si veľmi milá. Aj ja som mala odložené Fa-čka ktoré sme kupovali z Tuzexu a keď sme sa sťahovali, zobrali si ich sťahováci, bez dovolenia. Dodnes kupujem túto značku. @Evelynba (30.4.2019 08:17)

Že sa nezabudnete pobozkať pod rozkvitnutou čerešňou! @Nephilim (29.4.2019 21:23)

Ďakujem všetkým, ktorí chodia do prírody a obdivujú vôňu kvetov, lesa, lúky aj voňaviek svetových značiek. Naša mužnejšia polovička obdivuje vôňu pivka, klobásky, kotlíkového gulášu, ale v neposlednom rade vôňu svojej manželky. Ach, ako je nám pri tých vôňach dobre.

Moja dobrá svokra, mi raz vykopala zo svojej záhradky kôpku konvaliniek nech si zasadím do skalky. Svokra už nežije,konvalinky sa rozrástli, každú jar, aj túto už čakám, kedy rozvoňajú celú záhradu a my sedíme pri dobrej káve a spomíname a spomíname....