Konvalinky

kecupicek - bez fotkykecupicek, 28. apríla 2019
Bola jar a les bol plný vôní. Behali sme každý deň po lese, nosili domov rôzne kvietky a sadili ich do záhradky. Môj ocko kdesi prechladol a ochorel. Vtáci na lipe pri kostole spievali, iba u nás bolo smutno. Chcela som priniesť domov trochu radosti. Svitlo mi. Konvalinky. O nich stále básnila moja priateľka Alica. Obišli sme celý les, ale konvalinky nikde. -Ja ti donesiem, alebo príď k nám a nazbieraš si sama.- Doniesla som velikánsku kyticu konvaliniek až z Vyšného Nemeckého. Behali sme za konvalinkami v pásme hraničnej čiary s Ukrajinou a vôbec sme si neuvedomovali, že by sa nám mohlo niečo stať. Celý vyrúbaný pás lesa sa belel konvalinkami, to bola nádhera. Boleli nás nohy, tak sme si posedeli pri hraničnom stĺpe a občerstvili sa. Zrazu počujeme hlasy. Hraničná stráž sa k nám blíži. -Utekajme!- vykríkli sme a poďho do lesa. Vyzbierali sme už asi všetky konvalinky. Ranný vlak rozvoniaval vôňou konvaliniek a sprievodca od nás nepýtal lístok, ale konvalinky. Aj náš dom bol plný utešenej vône konvaliniek. Otcovi od dojatia stekali slzy na vankúš. Vtedy som nevedela prečo plače. Vyrástla som a teraz už viem, že konvalinky povedali otcovi čosi pekné, že ho máme všetci radi. Čoskoro vyzdravel. Nezabudol na konvalinky. Veľmi som po nich túžila. Doniesol od svojej známej v črepníku konvalinky a spolu sme ich zasadili. Rozrástli sa po celej záhradke. Pliaga jedna voňavá, nemám srdce ich vykopať. Sú všade. Plazia sa v pôde ako malé hadíky a nikdy nevieš kde vykuknú. Nemá zmysel s nimi bojovať, radšej ich obdivovať. Vôňa orgovánu a konvaliniek sa aj dnes šíri vzduchom až do izby. Neviem sa na nich vynadívať. Také malilinké biele zvončeky a koľko vône. Cingi-lingi, cingi-lingi, rozkvitli nám konvalinky. Cingi- lingi bom, rozvoňali celý dom. Sú ešte niekde dostať konvalinkové voňavky, ktoré sme si kupovali za mlada? Také -živé kvety- sa to volalo? Mali ste možnosť vidieť celú lúku zakvitnutú jarnými kvetmi?
@zareaguj


Diskusia k článku

11 komentáre k článku
Keď sme si robili výlety na Duklu a z vyhliadkovej veže pozerali, kadiaľ vedie naša štátna hranica, vždy som synovi a vnukovi porozprávala o voňavých konvalinkách.
Krásne. Konvalinky mám rada, orgován radšej. Ale vône jarných kvetov a kvetov všeobecne mám rada. Neviem, či sú ešte také voňavky. My sme mali živé kvety-fialky. Dodnes si pamätám flakón aj jemnú vôňu a že som špekulovala, či vnútri je ozajstná fialka. Ale to bolo dávno.... A z dávna mám v pamäti aj les zaplavený veternicami a prvosienkami. Mala som 7-8rokov a z družiny sme išli na prechádzku aj k lesu a tam...prišlo mi to ako niečo neskutočné, dovtedy som nič podobné nevidela.

Za našou dedinou boli dva kopce, kde sa pred dávnymi rokmi opevnili Bratrícke vojská. Ako deti sme sa tam hrávali na zbojníkov, vojakov a ukrývali sme sa v zákopoch. Na jar sme si odtiaľ nosili bahniatka až raz sme natrafili čas, keď práve rozkvitli šafrány /krokusy -pre záhradkárov/ Celý svah bol pokrytý týmito kvetmi ako bledofialovou jemnou záclonou. Niečo nádherné. Dodnes na to spomínam, keď si prezerám staré fotografie, škoda, že neboli farebné.@Denyany (29.4.2019 11:05)

Si veľmi milá. Aj ja som mala odložené Fa-čka ktoré sme kupovali z Tuzexu a keď sme sa sťahovali, zobrali si ich sťahováci, bez dovolenia. Dodnes kupujem túto značku. @Evelynba (30.4.2019 08:17)

Ďakujem všetkým, ktorí chodia do prírody a obdivujú vôňu kvetov, lesa, lúky aj voňaviek svetových značiek. Naša mužnejšia polovička obdivuje vôňu pivka, klobásky, kotlíkového gulášu, ale v neposlednom rade vôňu svojej manželky. Ach, ako je nám pri tých vôňach dobre.
Moja dobrá svokra, mi raz vykopala zo svojej záhradky kôpku konvaliniek nech si zasadím do skalky. Svokra už nežije,konvalinky sa rozrástli, každú jar, aj túto už čakám, kedy rozvoňajú celú záhradu a my sedíme pri dobrej káve a spomíname a spomíname....

Pridaj komentár k článku:



TOPlist