Kohútik

kecupicek, 28. septembra 2017

Vrátili sme sa z dovolenky a hneď sme videli, že niečo nie je v poriadku. Náš strážca domu, psík Rexo bol akýsi smutný. Nasypali sme mu granule, nechcel. Krájala som kuracie mäso, dala som mu kúsok, to zožral a hneď v bolestiach zaliezol do úkrytu pod hroznom. Zavolali sme veterinára. Niekto vám psíka otrávil, ale možno, že sa z toho dostane, ale potrebuje čerstvé mäso. Príďte za mnou dopoludnia, máme vo firme udusené kurčatá, tak vám niekoľko dám. Sadli sme so synom do auta a išli. Doniesli sme asi 15 kurčiat. Museli sme ísť s otvorenými oknami, na aute, lebo tá vôňa sa nedala vydržať. - Už v živote nebudem jesť kuracinu,- dušoval sa syn. Vonku pršalo, dali sme ich aj s prepravkou do garáže. -Než zapneme starú chladničku, treba ich vysypať aspoň na zem,- pripomínala som synovi. Syn chytil prepravku a rozsypal kurčatá na pol garáže. Stála som už pri dverách, keď syn zakričal:- Mami, mami, kurča na mňa žmurklo!- Nevymýšľaj hlúposti, keď je udusené, ako mohlo na teba žmurknúť.- Zatvorili sme dvere na garáži a odišli do domu. Popoludní sme s veľkou nechuťou išli robiť poriadok s kurčatami.- Ale pre Rexa to musíme urobiť.- Otvoríme garáž a tam- radostne behá z mŕtvych vzkriesené kurča.- Čo teraz?- Zatvorili sme ho do klietky a radili sa, čo s ním urobíme. Každý deň sme ho kŕmili a akosi nám prirástlo k srdcu. Bol to mladý kohútik. Vlčiak sa z choroby nespamätal a kurčatá boli stále v chladničke. Volali sme veterinárovi, že mu ich vrátime. Ponúkol nám malého vlčiačika, ktorému sa syn nesmierne potešil. Keď bol vlčiačik malý, naháňal ho kohút. Keď vyrástol, naháňal on kohúta. Veselo si šantili a vystrájali v záhrade aj na dvore. Raz som išla vykopať zemiaky na večeru a môj kohútik hrabal okolo mňa a vyťahoval zo zeme dážďovky. Zvykol si, a keď videl, že mám v ruke motyku, utekal za mnou. Kopala som na konci riadku, pri potôčiku, keď som vykopala zo zeme veľký zemiak a asi polmetrového hadíka. Zľakla som sa. Hadík sa plazil smerom ku mne, šteniatko sa tiež bálo, ale kohútik skočil a odvážne ho ďobal. Nestihla som sa od prekvapenia ani spamätať, zaklonil hlavu a hadík zmizol v jeho zobáku. Šteniatko, akoby zaštekalo na súhlas a naháňalo kohúta pomedzi ríbezle, čo mu sily stačili. Koniec divadla! Boli sme zachránení, žiadne nebezpečenstvo nehrozilo. Ešte že máme kohúta!

@zareaguj

Diskusia k článku

Pridaj koment

katka78

katka78 29. septembra 2017 o 09:27

Keď som bola malá, aj my sme mali kohúta, presnejšie moja teta Eva. Keď bol v záhrade, všetci sme sa jej vyhýbali. Kým sme mu stáli čelom, vzbudzoval rešpekt, keď sme sa otočili chrbtom, okamžite zaútočil. Teraz už na to spomínam s úsmevom, ale ako dieťa som sa bála čo i len vojsť do záhrady, keď tam bol ON :-))

@zareaguj

Pekný komentár

kecupicek

kecupicek 29. septembra 2017 o 09:59

Keď som nastúpila na nové miesto, chodievala som skratkou, cez záhrady do práce. Títo ľudia mali dvoch kohútov a jeden z nich mal stále snahu ďobnúť ma pod koleno. Naháňal ma presne ako teba. Vtedy boli v móde čínske tašky za 300 korún, čo bolo veľa peňazí. Kohút sa rozbehol a zobákom mi rozpáral tašku od hora až dole. Majitelia boli z toho veľmi nešťastní. Aby škodu odčinili, prišli nám pomôcť v jeseni zbierať zemiaky. Vykopali sme 90 vriec. Takú úrodu sme potom nikdy nemali.

@zareaguj

Pekný komentár

1x kecupicek

kecupicek

kecupicek 8. októbra 2017 o 16:44

Minule išla susedka z práce a kričí, že na ceste je had. Kým som tam došla, nebolo tam už nič. Asi sa prilepil na koleso nejakého auta. Susedia majú odpad z kuchyne vyvedený až do priekopy pri ceste a užovky v blízkosti tejto rúry vždy prezimujú. Potom sa rozliezajú po záhradách.

@zareaguj

Pekný komentár