Ako začínajúca sekretárka som sa snažila na 100 % plniť všetky úlohy svojej nervóznej šéfky. Inak tomu nebolo ani v ten "osudný" deň.
Vo firme sme očakávali dôležitú návštevu - auditorov. Hneď ráno som si pre nich prichystala pohostenie, džús, do šialok nasypala kávu, do rýchlovarnej kanvice naliala vodu. "Keď prídu, len ju prevarím, kávu zalejem a bude hotovo", pomyslela som si a odišla do svojej kancelárie. To som však netušila, že krátko po mne do kuchynky vošla pani upratovačka, ktorá sa rozhodla kanvicu očistiť od vodného kameňa. Moju prichystanú vodu vyliala, naliala ocot, prevarila ho a nechala odstáť...
A prišli auditori. Všetci vážni, v serióznych oblekoch a s kufríkmi v rukách. Rozbehla som sa do kuchynky, zapla kanvicu a v domnení, že je to voda, som zaliala kávu - čistým octom!
Páni v oblekoch si z nej s chuťou "odchlípli" a ... A vtedy sa začala groteska. Mračili sa; vypliešťali oči; nevedeli, kam kávu narýchlo vypľuť; kašľali; strúhali grimasy; vyplazovali jazyky... V duchu som sa nadobro lúčila s kariérou asistentky.
Totálne fiasko však zachránil hlavný auditor. Sám si z kávy nestihol odpiť, a preto sa fantasticky začal zabávať na divadielku svojich troch podriadených. Svojím spontánnym, srdečným smiechom úplne odľahčil situáciu, až sa napokon smiali všetci prítomí v miestnosti. Od tej chvíle celý audit prebiehal v uvoľnenejšej, ľudskej atmosfére - a dopadol výborne!
Keď k nám pán auditor zavítal opäť o rok, nezabudol šibalsky podotknúť: "Ale kávičku si nedám...Poprosím len krabičkový džús..." :)
Diskusia k článku