Jako nás naša babka učili robit štrudlu

tetulka - fotkatetulka, 7. októbra 2011
Dobrý večér vinšujem šeckým vespolek. Ráda sem medzi Vás chodzím nakúkat a mosím len a len chválit. Šelijakých dobrót je tu od výmyslu sveta. Sa aj priznám, že dycky strašlivo vyhládnem, zachranujem sa kúskom omasloveného chleba s takým tým oným, máselkom čo kážu dochtori, čo je dobré na srdco.....no šak uvidzíme, či mi bude bit trošku mírnejší.......
Ale o inšém som scela. Neskaj nám vraj skončilo to „babacé leto“ a strašá nás už ze zimu, šak dobre! Už bude pomáli aj na nu čas, čo narobíme! Mosíme si zvyknút a teda nastal čas, trošku sa aj nadopuvat nejakýma týma kalóriama.... Tak som neskaj prebrala jablčká, hnyjúúúúúú až no!!! Zajtra spravím štrudlu, som si povedala, ale né takú klasickú, len takú „friškú“, pivovú, recept dával volakedy dávno v telke moderátor Janko Rosák /straší pamatujú/ a je velice dobrá....No a pri téj príležitsci, si dycky spomenem na moju babenku, kerá tú štrudlu vedzeli pécit teda parááádnúúúú!
Bolo to dávno, ešče som bola malá, tak 10-12 ročná, babka nás dzeci cez prázdniny varuvali a slúbili, že nám upečú čerešnové štrudle a že sa móžeme aj kukat, jako sa to robí. No boli sme natešené, lebo sme móhli aj pomáhat. Já som vylupuvala čerešne a vyhadzuvala som „čerešnových podnájomnýkóf“, sestra, mlela mak, sestranyca mlela prézle, rduhá tĺkla v mažári cuker a orechy. Babka medzi tým robili cesto. Na prostrídku kuchyne mali stól, na nem desku a šecký ostatné potrebné suroviny. Pokukuvali po nás a napomýnali, aby sme tolko nekoštuvali, lebo nebude čo do štrudél zamotat. Dzetko sedzeli pri okne a šulkali si cigaretlu dost nervózno, lebo z celéj duše nenávidzeli takúto atmosféru. Nech ím Pán Boh hríchy odpuscí, ale nemali nás vnúčence moc v láske, lebo že furt len vymýšláme, lítáme, neposlúcháme a čojávímčoeščešecko robíme zlé. Len pre zaujímavost, tých vnúčenéc mali 24 a já som bola najstaršá. No, neny sa ím čo čuduvat, lebo mali svojích dzecék 9 a teda si patrično s nyma užili. Tak za prítomnosci dzetka sme „sekali dobrotu“ .
Babenka sa šikovno zvrtali okolo stola, vytrískali porádno cesto o desku a dobre ho vypracuvali, furt nám dzifčencom dávali cenné rady, aby sme sa to též naučili. Medzitým nám dali míšat prézle na šporhelte, aby sa do rúžova usmažili, jedna míšala mak s cukrom a ostatnýma prísadama, druhá zas orechy a šecký sme usilovno pomahali. Nahríli sa kastróle na šporhelte a pod ne sa cesto skovalo. No a ked bolo šecko nachystané, babka zavelili, aby sme si posedali na vodovú lavičku a kukali sa dobre, lebo nastala tá najdóóležitejšá chvíla, bude sa cesto vytahuvat. Babka kukli na hodziny: „...éjha, to už je tolko???? Pááánenka skááákavá, už sa pomáli mali tí štrudle pécit, šak já mám ešče kopu inačéj roboty...“ A babka zrýchlili tempo....Pohledom skontróluvali nachystané ingrédiencie, kastróle, dzetka a nás, budúce dobré gazdzinky. Priložili do šporhelta, aby sa trúba dobre vyhríla, hanky si začírnyli od sadzí a s tú ruku začírnenú si utreli spocené čelo, na kerém ím ostala čírná šmúha. V kuchyne bolo jako v predpeklí, teda horko, mi sedácé pri šporhelte na téj lavičke by sme boli najradšik utékli ven na dvór, lebo sme boli spocené jak myši, ale kedže dzetko nás furt pozoruvali, čučali sme v cichosci a sleduvali babku. Jak robili to cesto, tak mali celú zásceru na bruchu zamúčenú, aj lícá mali od múky aj ruky až po lakte vyhrnuté mali s tú múku opúdruvané.
Troška múky bolo aj na zemi, ale babenka v tem fofri a náhlivosci nyšt nedbali. „ Tak......to máme šecko nachystané, mast na šporhelte je roztopená, čo som to ešče scela.......jéééjdanenko, šak obrus mám v prednéj izbe na stole nachystaný!!!!“ A babenka po chvílkovém zastavený vrtko prebehli kuchynu a z prednéj donésli bílulinký, čistučký, už starší „štrudlový obrus“. „No dzifčence a ideme na to!!!! Dobre sa kukajte a šecko si dobre zamerkujte, lebo rááááz sa vám to zende!“
A nastala tá velká chvíla! Babka rozprestreli na stól obrus, pekne ho uhladzili, mrkli na hodziny, prevrácili oči k nebesám a tempo zas zrýchlili. Zebrali ze šporhelta roztopenú mast, hojno pokropili obrus, zebrali misku s makom a cukrom , ščedro porozsýpali po ploche, nasleduvali čerešne, cuker, citrónová kórka, a zas hojno pokropené s mascu. No a ked sa babke zdálo, že už je tam šecko čo tam malo byt, tak si vydýchli a s chucu podchycili kraje obrusu, že idú rúluvat...........F tem momente babenka stuhli jako socha, kukali na to svoje velké dílo....tuším aj čas sa zastavíl na chvílku, len ked sa dzetko začali na hlas uchechtávat a medzi smíchom povedali:“ ....som teda zvedaví čo budeš rúluvat, ked cesto máš pod kastrólama na kredenci....“ A situácia nabrala na rýchlosci.....Ked babka ziscili čo sa stalo, očerveneli ve tvári ešče vác jako boli predtým, zahlédli po dzetkovi jako po vrahovi, dali si ruky v bok a zaútočili na dzetka: „ Nááááá ty somár starý, to si mi nevedzél skór povedat?!?!
A vy, čo kukáte, jak zmoknuté kurencem, užajsa pratajte volade do pekla pekelného, nech vás nykeho nevidzím!!!!!“ – to patrilo nám, budúcim gazdzinkám. Boli sme tým babkiným nečekaným chováným také zaskočené, že sme sa any nepohli. Takú sme babku ešče v živote nevidzeli! Rozjeduvanú, zamúčenú na lícách s čírnú šmúhu cez spocené čelo, aj by nám to bolo smíšné, keby to nebolo také zvláštné....My sme totižto nechápali, čo sa vlastne stalo. Ale jak boli babka v ráži, schmatli bohato naplnený obrus tak, aby sa nyšt na zem nevysypalo, dvoma skokma boli pri dverách a vyšmerili ten obrus na dvór. Po nem nasleduvala miska s orecháma, druhá s čerešnáma......jak sa babka rozhlídali, čo by ešče tak móhli vyšmerit od jedu ven, prešla tá potrebná chvílka, kedy ten najvačší jed z ných vyfučál a babenka sa zesunuli na šamlík jako kópka neščascá a srdcervúco sa rozplakali.
No a ftedy sme sa už osmelili pohnút a nahrnuli sme sa k babke a lenlen,že sme nenaríkali s nyma. Any sme si nevšimli, kedy sa dzetko vytracili z kuchyne a na dvore retuvali neščasný obrus, de jeho obsah vytrásli slépkám, pozbírali misečky, naščascí boli plechové a nyšt sa ím velice nestalo, len boli troška otlčené. A už navečnéveky pripomínali tento památný „štrudlový“ den, kedy sa spomínalo na to, jako babka učili vnučky robit štrudlu......
No, jak sa dobre pamatám, aj cesto išlo slépkám, ostatné sme zmaškrcili my dzecká, dzetko išli na jedno „orosené“ do šenku a babka si ten den už dali „pohov“, len sa tak motkali, nygde si nevedzeli nájst místo. Nakrájali nám chleba s mascu a cibulku a ked vidzeli, že sme „opatrené“, z vačku na spodnéj sukne vytáhli páterky, sedli na dvore pod jablon a začali sa modlit ruženec......A tak nám ubehól další den prázdnin u babky.....

A já si celý mój život ždycky na túto príhodu spomenem, ked očujem slovo „štrudla“.......

Éééjha, ale som sa rozrečnyla, no šak už som na konci mojéj spomínky. Ale mi ešče nedá, aby som nepripísala......Ked som si neskaj na chvílku sedla na dvore pod našu čerešnu, aby som si užila ešče posledního teplého dnýčka, tak som sa zapožúvala do hlasu zvonov nášho kostelíčka. Zvolávál na „októbrové letánie“.....a vyrojilo sa mi množstvo spomínék.....Október patríl ždycky októbrovéj pobožnosci, na keré chodzili starí aj mladí, október bol mesác „úcty k starším“, tak som si na tích, čo som poznala, hned zaspomínala.....A po vzore mojéj zlatéj nebohéj babenky som sa pocichúčky pomodlila ruženec za nás šeckých, nélen za starších a starých, ale aj za šeckých ostatných na temto šírém svete........
Dobrú noc Vám šeckým vinšujem......

@zareaguj


Diskusia k článku

kuchticka
Mila @tetulka , tak pekne si to spominanie napisla, az ma to dojalo k slzam, najma ten koniec, ked si spominala na casy minule a uctu ku starsim. A ten RUZENEC!
sovka62
Teda, @tetulka , bola som tam s vami od začiatku do konca, aj keď som bola vlastne v kuchyni mojej starkej, v duchu som videla ju, jej veľký stôl, je plechové misečky a kastróliky a nášho milovaného starkého. Veru, naše babičky boli čarodejníčky, každé leto plný dom vnúčat, do vačku hlboko, ale hladní sme nikdy neboli a aj ten omastený chleba u nich chutil ako obed v prvotriednej reštaurácii. Tak si ma správne naladila, tento víkend sa chystáme starým rodičom na hrob, pôjdeme všetko pripraviť na nadchádzajúce sviatky.
pacik
S úsmevom na perách a so slzami v očiach, ináč sa to čítať nedá. A tých pekných spomienok čo sa vyrojilo v mysli ...
matata1
Presne tak dievčatá, aj mne sa tisnú slzy do očí a prerážajú úsmev na perách...Tieto príbehy sú spomienkami pre nás mnohých, vtedy si pospomíname na naše zážitky z detstva, na našich drahých starkých, poniektorí i na svojich rodičov.
matata1
Ďakujem @tetulka , spomínaj a píš. Teším sa na ďalšie spomienky. Ja si veľmi rada spomínam na svojich starkých, najmä na starkú z mamkinej strany, bola to obyčajná dedinská žena, ale veľmi láskavá, dobrá a milá osôbka. A jej štrúdle boli nezabudnuteľné. Taktiež spomínam na jej kysnuté biele koláče, ktoré na nás čakali v špajzi zabalené do bieleho papiera. Ako malé sme ich volali "koláče o garáže" (koláče z garáže), lebo nám starkiná špajzka pripomínala garáž (plnú pochúťok a pokladov), a to kôli plechu pribitému na dverách, aby tam bolo chladnejšie. A tortu veľkú ako mlynské koleso (pečenú vo veľkej rajnici), plnenú orechovou plnkou a poliatu kakaovou polevou a ozdobenou dookola lentilkami. A jej kyslá fazuľová polievka a parovníky (buchty na pare), proste také už nikdy jesť nebudem...Ockova mama bola hrdá gazdiná, tá ako dievča navštevovala Gazdinskú školu v Hrachove, a tam sa naučila piecť modernejšie plnkové zákusky a iné fantastické jedlá, ale jej maslové pagáčiky boli najsamlepšie. Vždy ich napiekla plnú misu, boli maličké, krehučké, len sa tak rozplývali na jazyku...
pivonka
Ako keby si písala o mojej babke, vlastne babkách, ešte aj to nárečie sedí. Chvíľku ma aj napadlo, či nie si moja sesternica, ale asi nie, lebo môj dedko fajčil fajku :-)
45678
@tetulka , krásne, dojímavé a veľmi pekne pútavo napísané, skutočne si nám, "skôr narodeným" pripomenula chvíle pri našich drahých starkých, akými my za žiadnu cenu nie sme a vlastne ani nemôžeme byť :-((...žiaľ, je iná doba, aj keď materiálne bohatá, citovo príliš chudobná..často sa zamýšľam, kam nás to všetko privedie a na čo budú naše vnúčatá spomínať?! :-(
aroooo
krásne spomienky,pri ich čítaní som bola medzi tými pomocníkmi...
sairaam
@tetulka , veľmi pekná spomienka. Aj keď mne sa ťažšie číta to nárečie, lebo nie som na také zvyknutá, vlastne nie som zvyknutá na žiadne - aj tak som si Tvoju spomienku veľmi rada prečítala. A rada si prečítam aj ďalšie ak budú :-)))
silvia68
krásne, energická babka, moja krvná skupina, ked ma raz muž najedoval, nejaký ten rôčik po svadbe, dostal na hlavu plnú misu vajíčkového šalátu, bez tej misy samozrejme. Jeho reakcia po prvotnom šoku bola :a čo tebe ten šalát nechutí? Potom som sa ukľudnila a smejeme sa na tom do dnes
hubata
Vďaka že si si spomenula aj na moju babku, presne tak to bolo aj v jej kuchyni: plechové hrnčeky, vodová lavička a na nej kýbel s vodou, velikánsky stôl aby sa nás veľa zmestilo, lavica, šporák, vôňa koláčov, zrobené ruky...... Áno je to moje rodné Záhorie aj s typickým nárečím, je to môj rodný kraj.
Človek môže žiť aj na dvadsiatich miestach, ale len jednému hovorí domov a na jazyku cíti jedlo ktoré vedela uvariť len mama alebo babka. To je domov.
evanaaa
Óooch, tetulka, najprv smiech a potom si ma rozplakala, vlastne babka - keď začala plakať, torchu ma to vzalo a preniesla som sa vyše 50 rokov dozadu, zaspomínala na to, čo sa už nikdy nevráti a všetky tie nostalgické spomienky - bola to krásna tá doba našej mladosti - ma vzali. Ja som mbola síce mestské dieťa ale rok čo rok cez prázdniny som sa stala dedinčankou a prežívala to, čo som doma nemohla tak, ako na dedine, u starých rodičoch. Tiež mali jednu " kamennú" nevykurovanú miestnosť, kde na polici boli prikryté koláče ( to bola akože chladnička) na ktoré som nenápadne chodila a ktoré mi už nemá kto napiecť, ani ja, lebo neviem ich receptúru. Ala aj tie mamine, zrobenými rukami ťahané štrudle ja sama robiť nebudem, tak na ne len spomínam, my sme tomu hovorili "ríteš".
evusik
@Tetulka krásne si to všetko popísala, aj som sa rehotala až sa rodina zbehla a ja som im to musela prečítať celé a tak sa smejeme všetci... a teraz keď sa zase všetci rozutekali aj som si zaspomínala na našu kuchyňu, vodovú lavičku, šporhelt a stôl v strede kuchyne kde mama vaľkala cesto na slíže a ja som si písala domáce úlohy... sú to také sladkobôlne spomienky na časy dávno minulé.... ja tomu hovorím ohrieváčik na duši :-)
cupcake
Schuti som sa zasmiala, pripomenulo mi to moju babku, este aj to narecie. Myslim, ze by ste mala zacat pisat knihu spomienok, urcite by mala uspech. Ja by som bola prva, co by si ju kupila. Nie vela ludi ma tak prirodzeny talen opisat udalosti zaujimavou formou a pritom vyvolat spomienky z mladosti. Tesim sa na vase dalsie spomienky, dufam, ze budete pokracovat. Odkladam si tuto, s manzelom sme sa nasmiali. Pripomenulo nam to dectvo, nase stare mamy a dedkov, akoby sme sa znovu vratili do tych starych peknych cias. Moj manzel si nahral jeho staru mamu na pasku, teraz sme to prehrali na CD a s radostou to pocuvame. Jeho starka bola velka rozpravacka, a je strasne pekne si ju aj teraz po tolkych rokoch vypcut. Skoda, ze mna to nenapadlo s mojou babkou a dedkom.
sovka62
@tetulka , ešte som zabudla napísať, pri čítaní som si myslela, že si sa pomýlila. Ako to, že babka už mastí, keď ešte cesto neťahala? Veď ten obrus sa nemastí, alebo je to nejaký spôsob čo nepoznám? A ako ho potom vyperie, veď to nie je len tak vyprať z obrusa bravčovú masť! Bude ho asi vyvárať, tak som špekulovala. Vo sne by ma nenapadlo, čo sa jej podarilo, ale keď som čítala ďalej, už som nevedela, či sa mám smiať, či plakať s babkou......
arasidka
Tetula, dobre sa to čítalo, normálne sem "čula" tú arómu štrúdlového cesta...
Jáááj, veru, boli časy, ket sa štrúdla tahala na šecky strany stola. Ket to robívala naša bapka, moja mama jej pomáhala, a bola to veru galiba, ket sa cesto začalo negdze "párat". A ket už tá dlhánska štrúdla zrulovala, bolo to umený prenést ju do plechu, pekne ju odgúlat a dobre držat plech, aby ho udržali v ruke. Bolo to naozaj velyce dávno. A aj ket sem už gazdzinu tolké roky, nykedy sem ju tak jak naše matere nerobila. Zlenyveli sme, otkedy f obchodoch dostat lýstkové cesto. Ale ket sem bola v apríli v tých Orešanoch na jarných trhoch, tak sem sa jej nacápala, aš mi bolo z nej dlho dobre a až tak, že aj mi zle došlo, čo sem sa jej nevedzela dojest. Pékla ju pani Gabika z Jarnej pri Cíferi. A takú pravú - tahanú - bapkovskú - makovo-čerešnovú a dala mi z nej domo aspoň deset kúsku. Ten mak bol z jej makovej farmy, dobručký jako len móže byt mak dobrý. Ket bolo vinobrány v Pezinku, idem si po drotoári a kukám - MAK Z JARNEJ, a tam ci stánek a za pultem Gabika a pred nú šest druhú maku, od bíleho aš po ten čírny. A ludé ho brali jak dzivoký. A šecek ten mak bol pekne zabalený v plátnovém míšku, s mašlyčku a napretku sáčka pekne vyšitý obrázek - aj z ménem makovej farmy. A dostala sem jeden míšek jako dar - mohla sem si vybrat - zebrala sem si bíly, lebo sem ho jedla len jeden raz v živoce, a aj to tak dávno, že si nepamatam vúbec kedy to bolo.

Pekne sa to čítalo, ket budeš mat slynu, hoc sem ešče nečo, nech si zaspomíname. Já ket pasírujem fčuleky tý šípky, též ma šelyčo napadne, uš sem to negdze písala, jak bola mama s krsnú na šípkach a stracila sa im a ony aj s dzifčencama sa tak bály, že volali pocycajtof, f predstave, že babka je negdze už padnutá a nebohá. A to víš, ony sa jedna druhej na tej lúke stracily a mama si myslela, že už išli domo, tak sa aj ona vybrala. Aš tak za dve hodiny negdo u nej zvoný, búcha na dvere - a tam za nyma četnýci aj s uplakanú krsnú a jej dvoma cérami. Bolo to radosci, ket zbadali mamu živú medzi dverma aj s cigaretlu v ruke !!!
bibia1
nádherné, od srdca - ďakujem, že som mohla byť prostredníctvom tohto príbehu súčasťou Vašich spomienok - som dojatá
tetulka
Milí moji, potešili ste ma svojíma slovíčkama. A ešče kolkíííííí! Aj by som sa každému z Vás prihovolila, ale jako to tu študujem, tak študujem, nemóžem prínd na to, jako sa preklikat ge každému z Vás. No lesci na to neprindem sama, budem Vás moset požádat o pomoc.

Čím som staršá, tým vác spomínám, len tak, alebo aj nad fotečkáma. A ščúl nastává taká doba dlhých večeróv a akurát sa to spomínaný k temu šikuje. No povedzte, jako nám šeckým bolo dobre a príjemno okolo srdca, ked ste si tu se mnu takto zaspomínali .....Lebo už nyjako ináč sa nepodakujeme ím, tím naším babenkám a dzedenko, mamenkám a tatenkom, tetyčkám a šeckým dobrým ludom, kerí sa jakokolvek "zapísali" na nás, na tem jakí sme a jako žijeme a čo odezdáváme tím naším potomkom- len tak, že na ných budeme s vdačnoscu a lásku spomínat! Tak teda spomínajme, my dóchodci na to máme čas a Vy ostatní, ešče pracujúci si též tú chvílenku na spomínky najdete, temu verím! Tak Vám vinšujem pekné chvílky a dobrú pohodu pri "čírných hodzinkách"........
meggy231
Nadherne,krasne ,napisane s laskou to je dokaz ze na slovensku zije vela dobrych ludi.
zvoncek
Tak. tetulka., aj Tebe dobrú pohodu pri dlhých sychravých večeroch.,
pri čítaní sa mi vyrojili spomienky na našu mamičku, ako pomaly obieha okolo stola v kuchyni a pomaly prepletá prstami pod cestom. pokiaľ celý stôl je pokrytý cestom, potom ešte okraje cesta vyťahuje " v lufte po celom okraji stola. My s bratom hľadíme na ten krásny obrus, spod ktorého tak na 2 cm prekukuje bavlnený- tzv. na pečenie-.
Teraz prichádza chvíľka, keď mamička začína ten obrus pokrývať rôznymi farbami všeličoho voňavého ., no a potom začína ďalší obrad,
stáčanie štrúdle tak , aby sa nikde nič nerozthlo, a nakoniec pribieha otec s prichystaným plechom, na ktorý sa štrúdla ukladá najprv jedným koncom, potom sa musí plech potočiť a potom znovu, nakoniec je štrúdla na plechu v podobe podkovy. Podarilo sa to, spokojný otec zasúva plech so štrúdlou do rúry. Mama ide po ďalšiu dosku, na ktorej je ďalšia várka cesta, no a všetko sa znovu opakuje.
Keď bol štrúdlový deň, tak sa piekli minimálne tri a to vždy s inými plnkami. Ja som mala najradšej kapustovú. Pri slove "ríteš" som si spomenula, keď otec vyťahuje z aktovky balíček s nadpisom "rítesteszto" a vraví mamičke, dnes môžeš ísť s deťmi do kina, dnes pečiem ja. A napiekol dobrú tvarohovú s hrozienkami..
Ďakujem Vám všetkým milé varecháčky-rozprávačky, ktoré nás svojimi
príhovormi tak pohľadíte na duši a vrátite o tých 50-60rokov späť do krásneho času - detstva, či mladosti.
zvoncek
jaj, tak som sa rozpísala, že som zabudla poznamenať to isté, čo sovka,
ešte raz som text prebehla, či som pri čítaní niečo preskočila, Kedy sa cesto vytiahlo?, alebo sa nechalo pod tým obrusom, alebo je to nejaká stará finta? Nuž rovnako som reagovala ako SOVKA.

hubata
@zvoncek - veď preto bola babka nešťastná, lebo sa jej rehlil dedko že cesto zostalo pod kastrólmi a ona zabalila do obrusu všetky dobroty ktoré idú do štrúdle. No a tak to potom všetko pekne zbalila a letelo to medzi sliepky. A babka sa hanbou hanbou mohla prepadnúť, lebo kázala vnučkám aby dávali dobrý pozor - ako sa pečie štrúdla.
tatty
bože..aj sa smejem, aj plačem. Ocitla som sa v kuchyni našej starenky na Záhorí, asi boli všetky rovnaké, aj babky aj ich kuchyne :-). Naša starenka raz niesli z "prednej" izby tortu, parádnu, s ružičkou naprostriedku, ktorá bola putovná a mala asi 20 rokov, teda tá ružička myslím. Naša starenka sa nevedeli pohybovať pomaly, zvŕtali sa velice rezko, len v prípade tej torty až príliš. Pri otočke vo dverách milá torta nadskočila a vyletela z podnosu rovno na zem. Starenka ani okom nemrkli, milú tortu pozbierali zo zeme, capli znovu na podnos a so slovami "pojíme enem to navrchu" položili torzo naprostriedok stola. Tie naše babky...:-)
zolik
krasne!! krasny pribeh, velmi dojemne a s citom napisany, aj na zasmiatie a aj na zamyslenie. A ako uz @tatty napisala "aj sa smejem, aj placem". Ja narecie v ktorom pises milujem. Sama ho zial hovorovo neovladam ale velmi rada ho pocuvam. Moja mama, rodila Prespuracka pred 4 rokmi predala byt v Bratislave a kupila si domecek se zahradku, taky enem maly domecek s enem 10 arovu zahradu na Zahori ( ani ona ani ja sme dovtedy nevedeli ze existuju Sajdikove Humence) a uz toto narecie pochytila: ondzi sa se susedu pred branku, ma sporhelt, do obchodu si chodzi pre cigaretle a tak dalej a je neskutocne stastna. Prvy novembrovy tyzden cestujem k nej na "Zahori" a uz teraz sa velmi tesim. Svajciarsko je tiez krasna krajina, ale doma je doma. Prosim si, aby si nam napisala este zopar takychto peknych spomienok, pribehov, poviedok..... Dakujem
kuchticka
@sovka , ja som tiez bola zvedava co je to za novinku "pokropit obrus mastou", ved sa ma kropit cesto, az ked som citala dalej zistila som jej chybu a cakala ako to vyriesi.
Spominala som pri citani tiez na moje detstvo a mletie maku ked mama piekla.
anina43
Milá Varecha, vďaka tebe si tu môžeme robiˇkuchársku knihu, listovať v nej, robiť si chute na jedlá od výmyslu sveta, pripomínať si zabudnuté, dávno nepovšimnuté pochúťky našich starých mám, diskutovať o zdravých či nezdravých jedlách, o ich priprave, smiať sa i vyroniť slzu nad krásnymi príbehmi , ktoré píše sám život, si proste úžasná, rada k tebe chodim na návštevu, lebo sa tu citim výborne, vždy nám niečo pripraviš čo radi skúsime aj vo svojej kuchyni. Prajem ti z celého srdca nech sa ti darí,, nech jedlá od teba rozvoniavajú doma i vo svete, lebo aj tam máme svojich príbuzných -varecháčov- svoju rodinku, ktorí k tebe chodia ako k dobrej mame vždy pre nejakú dobrotu a tiež milé, hladkajúce slovo či spomienku. najprv som si myslela, že tento krásny príbeh napísala naša @Ara šidka. vidim, že mámeaj ďalšiu varecháčku, ktorá vie krásne , zaujímavo ukladať slová na papier tak, že vedia na tvári vyčariť smiech a v oku aj slzu. Preto už ani neviem ako by som vyjadrila svoje pocity, snáď len veľkým ĎAKUJEM. Ak som v mojom prispevku niečo poplietla, prosim o prepáčenie.
toshiba
Hned som vedzela, že to negdo od nás bol, čo to tutok také pekné napísal... aj mna babka učívala štrúdlu robit, též som natahuvávala ale šak raz som ju fakt aj sama upékla - ale až ket som bola vaččá - nejak po dvacátke som začala. Aj ščúl, ket sme na jarmek v septembri koláče píkli, štrúdla mosela byt. Mosím povedat, že sa mi to dobre čítalo...fajnová ste tetulka...
zvoncek
odkaz k "hubatej", VeĎ po dočítaní príspevku mi to bolo jasné, len počas jeho čítania, tým, že príspevok bol dlhý, nejako mi !počítač blbol, stále ma to vracalo na začiatok, takže som viackrát preklikávala a následkom toho som tú časť s obrusom viackrát čítala bez toho, aby som sa posunula ďalej. No a pritom som premýšlala , čo je to za novú fintu, to preto, aby cesto bol omastené aj zvrchu, aby sa lepšie točila štrúdla?
hubata
@zvoncek - ja som ten príbeh tiež trávila dva dni, živo som si predstavovala tú upracovanú babku ako balila do omasteného obrusa materiál na štrudlu, tú atmosféru v kuchyni, škodoradostného dedka, ale aj zľaknuté vnučky a krákorajúce sliepky - to sa nedá vymyslieť, to sa musí stať!
tetulka
toshiba, áááá vidzíš moja, jako sa nám tu dobre, takto "po našém handrkuje"? Jako som k Tebe nakúkla, už vím odkál si, ale teda si na 100% neny narodzená f T....mosíš byt od Píščán, lebo od Hlohofca, hádaj čo ma k temu dovédlo.....ináč ci dakujem za milé slovíčká, potešili ma.
kuchticka
@tetulka , chcela by som vediet, kde je to PRAVE a NAJPRAVSIE Zahorie? Mam internetrovu-virtualnu priatelku, ktora pouziva v diskuziach PRAVDY kasne zahoracke narecie. Ona je zo Senice. Vdaka za odpoved.
palokuchki
Chcem sa ti podakovat za tvoj velmi mily a zabavny prispevok. Velmi sa to dobre citalo ak ked som mala niekedy trosku problemy s tym narecim. Zelam ti vsetko dobre a tesim sa na dalsi tvoj prispevok.
sovka62
@tetulka , ja viem, prečo si myslíš, že @toshiba je od pIešťan alebo od Hlohovca. Lebo píkli! To len oni majú čírné mlíko a bílú slípku.
rennatte
krásny príbeh, pri ktorom som sa preniesla do svojich kuchárskych začiatkov u mojej babky, ktorá nám aj zo sestrou vždy cez prázdniny dovolila pomáhať v kuchyni hlavne pri pečení a pre istotu robila viac cesta, lebo popri našich výtvoroch sme veľa koštovali, tak aby ostalo aj niečo na pečenie :-) a ak sa nám niečo nepodarilo, tak hovorila: "Nevadí, šak prasce zežerú." a veru sa nažrali aj oni :-)
fiby
Toto bol prekrásny, ale aj vtipný, láskavý príbeh. Schuti som sa zasmiala a vtisli sa mi aj slzy do očí. Krásne a to nárečie k tomu. Mali by ste napísať knihu, máte nato predpoklady. Krásne.
anura
dočítala som ten krásny príbeh spomenula som si na mamu aj mi sme mali vodovú lavičku na nej kýbel a plechový hrnček na napitie, bože smejem sa a plačem, ďakujem...
astheart
Bylo to moc milé. Při čtení příběhu i komentářů jsem se doslova nahlas chechtala a utírala si slzy, které se mi od smíchu koulely pod brýlemi po tváři! Vyrostla jsem ve Slezsku, mluvím tedy slezským nářečím, ale se záhoráckým jsem neměla problém porozumět. @tetulka pište dál! Určitě to za knížku stojí! Máte úžasný vyprávěčský dar! Kromě toho, vracíte nás do šťastného dětství a to je to, co většina nás potřebuje v dnešní těžké době..... Moc vám děkuju! :) :) :)
jac37
@tetulka nemám dost slov aby som Vám poďakoval za prekrásny a laskavý príbeh z detstva. Pri čítaní som sa veľmi nasmial, ale aj sldzám ľútosti som sa neubránil. Veľmi a úprimne Vám ďakujem. Nebojte sa využívať dar od Boha ktorí máte a píšte ďalej.



 



TOPlist