Darček s sestrinej - tke :-D

martina0812 - fotkamartina0812, 18. novembra 2014
Moja ségra nepečie ( alebo tak 1x za 5 rokov v stave núdze najvyššej ). Varí len so zaťatými zubami cez víkend, aby môj synovec neumrel od hladu, aj to len tuniaka s cestovinou, alebo pečené kura. Nenávidí už len pohľad na kuchyňu.

Stravuje sa v závodnej jedálni a doma potom z toho, čo mamina navarí a z láskou jej zabalí domov. Nie že by sa nerevanšovala. Ona robí mamine nákupy do kuchyne, takže je od varenia oslobodená. Radšej by šla na týždeň horu klčovať, než stráviť desať minút pri sporáku.

A na Vianoce jej nenávisť ku kuchyni desaťnásobne stúpne. Pri predstave vianočného vypekania sa jej otvára nožík vo vrecku. Na jej obrovskú smolu môj milovaný synovček zbožňuje koláče a zákusky každého druhu a na jej zeleninový šalát kuká ako bacil do lekárne. Miluje palacinky, lokše, šúľance a vôbec všetko cestové.

Už pred pár rokmi sme so ségrou uzatvorili dohodu. Ja vybavím vianočné pečenie za ňu a ona zasa vianočné upratovanie za mňa. Tak sa každá vyhneme tomu, čo najviac nenávidíme. Ona vydrhne okná, vyluxuje barák od strechy po pivnicu a ja jej zabalím za veľkú škatuľu medovníkov, fúkaných rožkov, lineckých koláčikov, mokka keksíkov a vôbec všemožného, väčšinou suchého vianočného pečivka ( to zas mám dohodu s mamou, ja pečiem suché, ona "mokré" a potom ja jej dám zo svojich, ona mne z jej a máme obe napečené... :-D )

Môj milovaný synovček sa okolo mňa strašne rád motá v kuchyni. Čiastočne robí priebežného ochutnávača a čiastočne rád vykrajuje, plní a natiera vajcom moje výtvory. A tento rok sa ma pýta:

- Krstná, kedy už začneš piecť na Vianoce?
- Viktorko môj, na konci novembra, prečo? - odpovedám.
- No, ja ti budem pomáhať. Aj s Viktorinkou ( to je moja dcéra ).
- No veď dobre, synáčik, ale to ešte musíš počkať...

Mrzutý odišiel a o chvíľu sa vrátil.
- Krstná a nemôžeš voľačo upiecť hneď?
- A čo máš takú chuť na sladké? Veď babka ti dala palacinky....
A malý zavalí:
- Chuť ani nie, ale tá vôňa!!! Vieš krstná, mne sa hrozne páči, keď celý dom vonia po klinčekoch a škorici a vanilke... to moja mamina prinesie koláče od teba a od babky, ale doma to tak nevonia...

Tak som to moje chúďa ubezpečila, že neboj, napečieme, aj ti z tej vône bude zle. A vzala som do parády ségru.
- Však upeč aspoň jednu dávku niečoho, nech má ten malý radosť!!!
A jej vynaliezavá odpoveď:
- Nemôžem, Maťka, nemám doma ani váhu, ani mixér, ani furmičky... však vieš, že nepečiem, tak na to nemám ani náradie...

Tento víkend mala ségra okrúhle jubileum, takže sme tam šli gratulovať. Mne však neschádzal z mysle môj malý zlatý synovček, ktorý tak miluje vôňu koláčikov ako súčasť predvianočnej atmosféry domova. Tak som sa naštvala a poďho vyrábať dáreček!!!!

Okrem iného teda v ten deň dostala sestrička biele papierové vrecúško s ozdobným opáleným papierikom, priviazaným konopným motúzom. Vo vrecúšku sa nachádzala navážená múka, cukor, škorica, sóda bikarbóna a rozdrvené klinčeky. Na ozdobnom papieriku bolo krasopisne napísané:

Medovníčky: k obsahu vrecka pridaj dve vajcia, štvrťku Hery a pol tvojej červenej kávovej šálky medu. Ručne vymiešaj. Povykrajuj skleneným pohárom, alebo Viktorkovými furmičkami do piesku. Peč pri 180 stupňoch 15 minút. Po upečení natri vajcom.

Ľudia dobrí, to ste mali vidieť!!!! Sestra si papierik asi 3x prečítala a so smrťou v očiach si uvedomila, že takto napísaný recept nepotrebuje váhu, mixér, ani vykrajovačky! Štvrťku Hery odmeria jednoducho a aj k spomínanej šálke sa už pár rokov hlási, tak nemohla povedať ani to, že niektorá šálka má deci, iná 3 deci. Pozrela na mňa so skutočnou hrôzou ( fakt skutočnou, ja by som tak hľadela, keby sa ma chystal zožrať hladný lev ) a že:

-... to vážne budem musieť piecť?! Maťáááááá!.....

Z tohto sestrinho darčeka mal najväčšiu radosť synovček - a to bol tiež účel. Jeho mamička tak bude donútená aspoň raz voľačo upiecť a on môže pomáhať! A barák bude voňať.

Najlepšie bolo, že malý očividne pochopil, o čo mi ide a na druhý deň som od neho dostala ako poďakovanie z gumičiek upletený štvorlístok pre šťastie. :-D


@zareaguj


Diskusia k článku

sovka62
Vymyslela si to perfektne. Mňa pr čítaní napadlo, že by som jej pridelila zamiesené cesto napr. na medovníky a formičku, ale ty si to domyslela do detailov. A vieš čo si myslím? Že vyskúšala a zistila, že to nie je nič hrozné, byt naozaj vonia, dieťa má radosť, tak čo jej bráni, aby niečo napiekla aj o rok?
rea1
ešte by bolo možné malého "ofajčiť" a byt rozvoňať tak, že ségra na vrelý sporák nakvapká trochu škoricového alebo vanilkového oleja do vonnej lampy. tým prerazíš aj pseudovôňu vykypeného mlieka a byt ti vonia ako keby si bivakovala v pardubickej pernikárni. ale takto si to vymyslela naozaj excelentne. len aby ti pred vianocami zas sestra nedarovala okenu a novinhy s návodom: nastriekaš na sklo a dobre poutieraš. ja osobne by som k tomu možno pridala aj vrecko do vysavača, veď keď, tak už. :-)))
martina0812
@sovka62 , ale kdeže!!! Ako ju poznám, pretrpí to a potom už v živote nič neupečie! :-D Už ako malá chodila za otcom a prosila ho: oci, daj mi nejakú robotu v garáži, nosiť ti vercajg, niečo šróbovať, hocičo, lebo inak ma mamina zavolá pomáhať do kuchyne :-(((( Ocino vždy ustúpil a zo sestry vyrástol kuchynský nepriateľ No. 1.

@rea , jasné, dalo by sa. Aj ségra horekovala, že mohla radšej škoricou poprášiť radiátor, ale ja som z toho mala škodoradostnú radosť a malý rád pomáha v kuchyni, takže si medovníčky užije. :-D Ale ako poznám ségru, tú okenu mám istú - ja mám totiž narodky 8. decembra.... :-)
pivonka
Krásny príbeh, škoda, že sa nedá ohviezdičkovať. *****
hubata
Nádherná nenávisť ku kuchyni ..... a papať ľúbi aj ségra?
evanaaa
Ten dělá to a ten zas tohle, a všichni dohromady uděláme moc, či dost? Iste viete, odkiaľ ten nápev je. Každý máme vlohy na niečo iné, ale v prípade vydatej ženy, ktorá má deti, by bolo dobré, keby občas zaťala zuby a povedala si: ja to predsa len skúsim....ale ako vidno, tvoja sestra má ten odpor k vareniu asi vrodený. Ozaj a čo na to jej muž? Príde hladný z roboty a nemá riadne navarené? Ale zdá sa, že muža nemá, nespomínaš ho. No ale aj tak ju obdivujem, mohla by aj ku mne prísť upratať, sviatky idú....... :)))))
kuchticka
A viete, ja som za slobodna bola rovnaka ako ta "segra" @martiny12.
Vyhybala som sa kuchyni ako som len mohla. Mala som tri starsie zestry, ktora varilY a ja som RADSEJ STIEPALA DREVO AKO POMAHALA V KUCHYNI. Ked som sa vydala z lasky som I varit zacala ^-teda ucila sa varit. Prisly deti a varila som ostosest.
Po entych rokoch mozem povedat, ze viem uz varit. I nechut ku kuchyny davno presla a manzel si nestazuje, iba preco nie su castejsie rezne, alebo "vepro-knedlo-zeli".
Pozdravujem vsetkych varechacov posielam :-))).
martina0812
@evanaaa , sestra má manžela, ale ten neprotestuje. Obaja sa najedia v práci a domov prichádzajú tak o siedmej večer, takže už maximálne len nejaká studená večera. Na šaláty je ségra expert, takže zeleninový šalát je v chladničke vždy. Občas prinesie niečo od maminy, občas z práce, potom zasa prinesie niečo on a tak sa nejako prestravujú. Malému naša mamina balí každý deň niečo na večeru, lebo na rozdiel od svojich rodičov, môj synovček zbožňuje cestové jedlá a "chlapské" jedlá, ako je guláš a držková, či huspenina. :-D Čestne priznávam, ani u mňa to s varením nie je také ružové, varím len cez víkend a aj to bez nadšenia.
evanaaa
@martina0812 , tak to je dobre, že má takého tolerantného manžela, už aj to je výhra, lebo ak by natrafila na iného, asi by bola nútená variť. Mne sa zasa nechce robiť šaláty, no, ako som už spomenula, každý sme "expert" na niečo iné :-)
yana
A to si ju nemohla zavrieť U seba, nech upratuje, zbaliť Vcka(to ako deti), formičky, suroviny A ostatný sersam a nasťahovať sa do jej kuchyne a tam to napiect?
martina0812
@vana , ale to by som prišla o ten vydesený sestričkin ksichtík! To by som neprežila, ešte teraz sa v duchu chechcem! :-D
Okrem toho zastávam názor, že aj keď s oboma deťmi robíme každá to, čo nás baví ( ona ich bráva na hory, kam mňa nedostanete ani párom volov, ja s nimi pečiem a učím ich), napriek tomu musí dieťa vyskúšať tieto veci aj so svojou mamou. Keď som sa ja odhodlala vyliezť s malou na Zobor ( a tí čo ma poznajú vám potvrdia, čo je to u mňa za nevídaný výkon ), tak ona môže stráviť hodinku pečením s malým. :-D Ale to je druhotné plus, prvoradá bola moja škodoradosť! :-D Ale však ségra mi ju vráti, o tom nemám najmenšie pochybnosti!



 



TOPlist