Ako som s maželom piekla perník

Ó, moja, je mi ľúto tvojej námahy. Obdivujem tvoj optimizmus a vytrvalosť, ale keď sa nedarí, tak sa nedarí, tiež som to už zažila.

:-)))))) a manžel čo, ako, v poriadku? bez výraznejších telesných poškodení? musíš ho mať veľmi rada. :-)))))))))

ááále, aká tam ľútosť! Na tie vydarené koláče človek časom zabudne, ale takéto ságy o pokazenom perníku si zapamätá celý život a po nejakom čase sa tomu bude smiať! A úsmevných zážitkov nikdy nie je dosť! :-D
Keď budem stará, budem na ten perník spomínať s radosťou. Mimochom, manžel potom celé dve hodiny prehováral a uplácal psa, aby to čudo zožral... :-D

@rea1 , prežil to! Mňa skoro pyclo, ale technicky vzaté, nebola to len jeho chyba. :-))) Keď mám v kuchyni začiatočníka, nemám ho nechávať bez dozoru. Ale malo to aj dobrú stránku. Malá sa o celé to prerábanie perníka živo zaujímala a ticho sa chechtala, keď som zúrivo plieskala dvermi na trúbe. Nakoniec sme sa začali chechtať aj my a čoskoro sme sa v zdevastovanej kuchyni rehnili všetci ako banda cvokov :-D

Martinka0812: Martinka, s veľkou chuťou som sa zasmiala a nasmiala. Milujem takéto úsmevné príhody a veru tak, celý život budete mať na čo spomínať :-)

zivot by bol nudny, keby sa nam nestavali aj podobne veselosti :-)
myslim,ze cas od casu si z toho ci onoho sudka podobne zdarny den prejdeme kazdy

....aspon budete mat na čo spomínat za 20 rokov...xixi.... :))

:-))) vidim, ze sa nerada vzdavas...snazit sa upiect z jedneho pernika iny pernik je obdivuhodne. :-))))))))))))))

Martinka, smejem sa trojhlasne, nie som škodoradostná, ale tu sa smiechu ubrániť nedá. A chválim ťa, veľmi, si vytrvalá, len tak ľahko sa nevzdáš. To je dobrá vlastnosť.

Práve naopak! Hoci som pričuchol k varení u mamky, či starých mám a dokázal som ukuchtiť jednoduché jedlá na variči na internáte, hneď po svadbe sa mi zažiadalo upiecť nejaký koláčik. Zdalo sa mi , že perník je to najľahšie, lebo na to netreba veľa surovín, len jednoducho zamiešať. A tak som sa pustil do pečenia bez kuchárskej knihy a bez váhy. Zamiešať suroviny len tak od oka, ako som to mal v pamäti z domu a šup do rúry. A čuduj sa svete,taký vysoký a jemný koláč nikdy moja mama nenapiekla. Neskôr povzbudený úspechom, ale už podľa receptu a vážením surovín som sa smelo pustil do pečenia perníku (ten mám najradšej). Ale chyba lávky. Skúšam ho už päťdesiat rokov, a nikdy sa mi už nepodaril taký, ako ten prvý.

Máš môj obdiv, tvoj kľud a snaha byť záchranca , zachraňovať (aj polovičku) to sa len tak nevidí :-)
tak ako @sovka , veru som sa v tichu rána aj dobre naladila na dnešný deň, aj keď mávam stavy, že si "pod fúzmi " ale pri iných manželových "koprdancoch" zanadávam. On má rád kuchyňu iba pozorovaním, skôr, ako mu nakladám na tanier .

@modrykamen , u mňa to bolo rovnaké s parenými buchtami! Prvé som urobila od oka a boli fantastické. Odvtedy sa mi nepodarili... no ale na druhej strane, veľmi často ich nerobím. :-D
@jerica , o tom kľude by som sa mohla hádať! Bola som vytočená ako skrutka zo závitu. Ale vrámci tvorivosti som skúšala, čo sa dá. To by som bola za machra, keby som to čudo zmenila na perník, nie?! :-D
Dievčatá, takýchto príhod mám viac, keď si na nejakú spomeniem, určite pridám, som rada, že som vás pobavila! :-D

Mas super styl pisania, mozes pokojne aj knihu pisat.

Ja ako mladá som sa rozhodla upiecť kysnutý koláč s marhuľami. U dopredu som si naň chutila, také mám totiž rada, ale nemala som pri sebe nikoho, kto by mi poradil. Nakoniec, cesto bez problémov vykyslo, dala som ho piecť....koláč mal peknú konzistenciu, teda, pekne vypadal, žltučký bol, vábivý, len trochu vyšší, než by mal byť, asi som neodhadla pomer cesta a plechu....a - voňavý...? Teda, on voňal, ale kvasnicami,hrôza, ani jesť sa nedal. Bolo mi síce ľúto, lšbo napohľad bol pekný, ale putoval do smetí, skoro som plakala. A dodnes neviem, či bolo veľa kvasníc, alebo prekyslo, no, neviem.
@martina0812 , raz sa nevydarí, druhý raz bude fajn, ale poučný a úsmevný príbeh, viem si predstaviť, ako psíček z mačičkou ste tvorili, hehe. Lepšiem by bolo hneď všetko vyhodiť a začať nové cesto, sako zdokonaľovať a opravovať to pokazené. Aj škoda surovín, no, čo už, stáva sa.

Koľko preklepov, prepáčte.....ale si hádam domyslíte...

dobre napisane, strasne som sa nasmiala....fakt moc

@pseudocognac , ďakujem, už som napísala tri, ale spisovateľa vždy poteší podobná chvála :-)

@evanaaa , veru, však som si potom aj nadávala, keď som drhla pripálené cesto z rúry! Keby som bola urobila nové cesto hneď na začiatku, mohla som sa tej kalvárii vyhnúť, ale kdeže!!! Ja som musela byť vynálezca Edison a učiť sa formou pokusu a omylu.

@martina , no mna by asi natiahlo v tom momente :-))). Skoda, ze si to nefotila, boli by sme mali este lepsi zazitok ;-))) - Ale to vobec skodoradostne nemyslim:-). Ale ved musime sa aj zasmiat. A odteraz: vsetko na fotku, hahaha.

Janger, veru ma v tom momente nenapadlo fotiť! To vieš, keď človek rozdýchava infarktové stavy, šrotuje sa mu to v hlave, veru je fotka to posledné, na čo myslí. Ale verím, že by to stálo za to natočiť na videjko, to by ste sa šúľali ako moja malá. :-)))

jéjda, veď si tú naťahovaciu hmotu mala pokrájať a obaliť v cukre, prípadne v orieškoch, pistáciách a inom a mala by si Ratluk...:-)))))...ja ho tááák milujem, sestra mi nosieva z Srbska....

Uf, vôbec netuším, či by to bolo jedlé! Vyzeralo to hrozne. Skôr, než Ratluk, by som z toho vyrobila pneumatiku na autá, rovnaká tvrdosť pružnosť, ani farba tomu nechýbali. :-)

neviem neviem ,ale kedže vyzeral pekne , bol aj elastický prečo ste ho neponúkli do cukrárne do výkladu ..... vydržal by tam roky a vy by ste sa mali načo chodiť pozerať ..... si predstav svoju dospelú dceru ako ukazuje Tvojej vnučke perník zo slovami ,, vidíš , toto piekol Tvoj dedko ,,

gordonko, moje nervy!!! :-)))))))

Ale som sa pobaviláá,pripomínaš mi moju domácnosť :))))))))))))

úžasne ma to pobavilo :):):) mne to pripomína ako sme robili hranolky zo sáčku a na večeru sme ich jedli ako chipsy lebo boli tak tvrdé že ani protéza by to nevydržala :D ale super príbeh... a snaha manžela sa vždy cení :) a to nič že to bolo skoro ako guma na aute... ale estetika to vynahradí :) len škoda že si tu rúru aj s manželom drhla tak dlho... no aspoň prišiel na to, že nie vždy sa oplatí piecť a hlavne dávať múku do horúceho mlieka :D