Diéty zásadne nedržím. Prečo? Nuž pre toto:
Celý život počúvam od mamy, od sestry, od kolegýň a ktovie akých ešte expertov: nejedz toto, nejedz tamto, vieš ty, ako sa od toho priberá?! A vôbec, ty nechceš byť krásna, štíhla?! Aj oblečenie by na tebe lepšie vyzeralo, aj by si sa viac páčila, aj by sa ti zvýšilo sebavedomie...
A tak som prakticky celú pubertu, čo je dosť náročné obdobie aj bez podobného podkopávania ega, strávila pokusmi schudnúť. Nie že by som do nich vkladala srdce. Jedlo mám rada. Najradšej to nezdravé a kalorické. Ale keď všetci hovorili, aby som schudla... proste som tým zabila veľa času, veľa energie, a stále som sa cítila tučná ako veľrybie mláďa, škaredá, neschopná...
Keď som zjedla kúsok čokolády veľkosti špendlíkovej hlavičky, mala som výčitky svedomia, proste, bola som nešťastná už len z toho, že existujem v mojej tukom obalenej telesnej schránke.
Keď som mala dvadsať, nastal zlom. Z Austrálie sa vrátila moja sestra. Vyzerala, akoby strávila rok nie v Sidney, ale v Osviečime. Vychudnutá ako reklama na anorexiu. Vlastne som ju podozrievala, či touto chorobou netrpí. Takže som si začala na internete hľadať informácie o anorexii, keďže ségra vždy "žrala ako kyselina" a aj tak bola štíhla, ale toto hraničilo so zlúčiteľnosťou so životom. A práve toto hľadanie radikálne nabúralo môj postoj.
Natrafila som na stránky, ktorým sa hovorí pro - ana. Pre tých, ktorí nepoznajú - sú to blogy dievčat ( ak nechcem povedať rovno "detí" ), ktoré anorexiu nepovažujú za chorobu, ale ju vyznávajú ako ideálny životný štýl a propagujú ju. Pánabeka! To by som vám dopriala prečítať si výplody týchto dvanásť, trinásť a iných násťročných detí!!! Pre príklad:
- Dnes som oblízala šupku z jablka. Hneď som sa šla vyzvracať, ale nie som si istá, či sa mi nejaké molekuly cukru predsa len nedostali do krvi! Tak som si zabehla desať kolečiek okolo bloku...
- Na chladničku som si pripla túto fotku. Takto chcem vyzerať, toto je môj cieľ a ja ho dosiahnem! ( pozn. tá fotka bola čiernobiela, bola na nej vychudnutá žena s prepadnutými lícami a podľa zdroja pochádzala z koncentračného tábora - nerobím si srandu. )
- Myslíte, že dva litre jablčného octu denne budú stačiť na to, aby som zhodila ešte dve kilá? To by som vážila 38 a bola by som konečne krásna a zbavená sadla!!!
Bola som zhrozená, znechutená a bolo mi, ako by mi spadli šupiny z očí. Hneď od internetu som šla pekne krásne do špajze, zmajzla čokoládu Milku - celú, potom som si dala rezeň s ryžou a namiesto cvičenia som sa natiahla na gauč s knihou. Poviem vám, tak dobre som sa necítila už poriadne dávno. A uvedomila som si, že čerta je podstatné, čo si myslia oné expertky! Podstatné je, čo si myslím ja. Ako sa cítim. Ako mi to vyhovuje. Napokon, keby Boh chcel, aby sme boli všetky ako podľa šablóny, vysoké, štíhle a blonďaté, tak by sme pravdepodobne boli!
Odvtedy sú pre mňa recepty na redukčné diéty ako červené plátno pre býka. Neznášam ich. Človek má v živote málo radostí a jedlo je jedna z nich. Prečo si ho v rozumnej miere nedopriať? Aby som splnila očakávania okolia? Aby som sa viac páčila? A komu?!
Expertkám? Svojich sedemdesiatsedem kíl nosím s pokojom, prehľadom, šťastným úsmevom a optimizmom. A div sa svete, odvtedy som zaznamenala u druhého pohlavia početné úspechy, zatiaľ čo vychrtnuté krásky zostávali sedieť samé.
Keď som sa nedávno manžela spýtala, čo ho na mne zaujalo, keď sme sa zoznámili, najskôr vytresol čosi o očiach a vlasoch, ale potom sa zamyslel a povedal: čo ti ja viem? Asi to, že si bola totálne v pohode. Akoby ťa nič na svete netrápilo.
Podľa neho je tiež príjemnejšie pritúliť sa k mäkkým oblinám, než k vrecu kostí. Žena má vyzerať ako žena, nie ako rebriňák. Každá sme svojím spôsobom krásna. Aký má význam byť štíhla a obetovať tomu každú myšlienku? Život tak preteká pomedzi prsty a my sa len naháňame sa krásnou postavou - a napriek tomu nie sme spokojné, lebo suseda/sestra/kamarátka sú štíhlejšie! Čo je to za blbosť?
Nehovorím, aby sme všetky vláčili po zemi bruchá a zadky, ale obetovať zdravie, život a pohodu vidine štíhlej línie? Tak na to ja teda nie som. Ak niekto drží diétu pre zdravie, prosím, to je čosi iného. Ale som toho názoru, že ideálna váha neexistuje. Každá máme tú svoju váhu, tú, pri ktorej sa cítime pohodlne, zdravo a plné energie.
PS: Ségra anorexiou netrpela. Len čo prešla späť na mamičkinu domácu stravu, pribrala na svojich obvyklých 56 kg. :-D Jej telu proste chýbala pečená hus, segedín a slepačia polievka s domácimi rezancami. A v živote nechcem vyzerať ako vtedy ona. Hrdo vyhlasujem, že som spokojná, zdravá, šťastná - a nie som štíhla. Komu sa nepáčim, nech sa na mňa nepozerá.
ked sa clovek citi vo svojom tele dobre, je zdravy a ma energiu, niet co riesit :-)
mne ako prišli po 60tke roky-radšej bych mala štíhle telo a úzke boky...
nemusela bych toľko zbytočnosti nosiť..
lenže..nestačí večernou modlitbou o štíhlosť prosiť...
mal bych menej do "huby" nosiť...:-)
...mala bych menej...
očká mám modré - zato štyri! :-D
úsmev však v srdci stále nosím.
A čokoláda? Ešte jednu, prosím!
Radšej mať bruško a trošku aj r.ť,
než celý život na šaláte živoriť.
A v mojej zrelej tridsiatke
mám postavičku celkom po matke
po tej bývalej "expertke"...
máš pravdu..
ale
moje životné heslo je:=všetko je ináč=
moja svokra je celý život tučná-bez cukrovky-92 rokov..
moja mama ešte tučnejšia..s cukrovkou-85 rokov..
môj sused štíhly-silná cukrovka-má 67 rokov..
jednoznačné nie je nič..ale cukor-to je ozaj jed..
tak prečo tak chutí..?prečo ho Pán požehnal nám..??
v mladosti som držala diétu vyslovene zo zdravotných dôvodov, bola som pred vážnou operáciou. schudla som aktívne 31 kg za 1 rok, ale aktívnou formou - racionálne stravovanie 5x denne, veľa zeleniny a ovocia, ale najmä aktívny pohyb a cvičenie a dlhé roky udržiavanie tejto dosiahnutej váhy.
10 rokov už žiadne diétne obmedzenia neprefererujem, lebo ani nemôžem. jasne, že som neskutočne pribrala...srdce nedovoľuje väčšiu fyzickú záťaž, pohybové obmedzenie pre ochorenie lokomočnného aparátu, postklimakterické naberanie, genetická predispozícia, vek...dôchodok, a iné neduhy,
chuť do jedla vynikajúca...takže so smiechom vravím:!aj veľká riť vie očariť." :D /prosím, prepáčte/
alebo: "poznám aj iné ako sexuálne radovánky /aj tie/ - napr. dobre sa nažrať." /prosím, prepáčte/, aspoň sa pred smrťou dobre naž...m. :D
chudnutie už neriešim... :D :D :D
ja cukor, čokoládu, zákusky a sladké vôbec nemusím. síce cukrovku našťastie nemám, ale stačí nedostatočná pohybová aktivita, je úplne jedno, z akej príčiny, potom tvoje posledné 3 klauzuly a k tomu napr. + dobrý domáci chlebík, múčne, chutné omáčky, vykrmené kačky, húsky, knedlíky, domáca údená slaninka, domáce oškvarky, z mäska poctivá flákota z bravčového - ako mastné pečené pliecko, krkovička, koleno, údené, taký dobručký vypečený mastný bôčik /pokiaľ viem, aj tebe šmakuje :-)))/,
a iné kalorické mňam dobroty...+ pohybové,pracovné, zdravotné a iné obmedzenia = výsledok je jasný :D :D :D
- já nejsem tak tlustá, já jsem tak krásná až to přetéká.
:-)))))))))))))))))))))))))
súhlasím s tvojimi názormi..
tento svet je chorý-svedčia o tom aj tie-silikonom prepchaté-vychudnuté stvory /dory/...
trend je taký..lovia boháča..
a volajú sa celebrity..
toto pomenovanie ma vytáča..
dnešný človek detaily dopodrobna rieši-a potom ho žitie na tejto zemi veľmi málo teší..
poznámka:
čo sa zdravia a dlhovekosti týka-to štíhlosť nezabezpečuje..
život mi to potvrdzuje..
netreba sa prežierať..
ale hlavne:
s radosťou veselo na svet pozerať..
dnešný deň -s úsmevom-len..:-)