Ako sme kuchynsky baletovali

martina0812 - fotkamartina0812, 15. októbra 2013
Teraz si určite hovoríte, čo je to za blbosť?! No, na vysvetlenie musím zájsť trošku do minulosti.

Doma kuchyni a priľahlým oblastiam kraľovala mama, kým oco šéfoval garáži, dielni, záhrade a iným chlapským prácam. Sestra sa radšej motala okolo otca, než v kuchyni a ja som bola nevycválaný, skoropubertálny škrček, takže som sa uliala z domácich prác, kde sa dalo.

Zmena nastala, keď ocinovi operovali chrbticu. Odrazu už nemohol robiť ťažké práce okolo domu a v garáži, takže role sa vymenili. My tri baby - áno, zapriahli aj moju vzpierajúcu sa maličkosť - sme rýľovali, klčovali, orali, vymieňali pneumatiky, olej a iné autotekutiny, opravovali, čo sa dalo... a otec sa začal zaúčať do tajov kuchyne, na čo mu chrbát ešte stačil.

Tie prvé razy radšej nespomínať. Ocino má vyvinutý zmysel pre chuť, ale čo sa týka praktickosti varenia... nula bodov. Varil tak, ako videl v telke: do jednej misky rozklepnúť tri vajcia, do druhej misky ošúpať päť rajčín, do tretej pol kila hentoho, do štvrtej nastrúhať 300 g tamtoho... proste špinavého riadu sa nám vtedy v kuchyni urodilo, až hrôza. Nehovoriac o tom, že použitie pokrievky na hrnce bolo pre ocina španielskou dedinou a často sme po jeho varení zvyšok dňa oškrabávali neidentifikovateľné kvapky a kúsky kadečoho z okien, dlážky, sporáka, linky, sem tam aj zo stien a stropu.

No ale, za tie roky sa muchy vychytali a ocino dnes varí aspoň niektoré jedlá lepšie, než mamina. Jeho doménou je všetko "chlapské", čiže guláš, držková, kapustnica a kadejaké mäsité jedlá, ktoré vždy obsahujú základnú ingredienciu - údené koleno ( raz dokonca presviedčal mamu, že ono údené koleno by mohla použiť aj v nejakom tom zákusku... )

Naši sú spolu 40 rokov. Vlastne práve tento víkend mali výročie. :-D A pri tých príležitostiach, keď varia spolu, je pre mňa neuveriteľný zážitok pozorovať ich. Za tie roky sú ako perfektne zohratý tím, obaja sa motajú na jednom metri štvorcovom pred sporákom bez toho, aby do seba drgali a narážali - oco varí, mama umýva riady, podáva mu ingrediencie s istotou sestričky na operačnej sále - skôr, než si ich ocino vypýta. Vyzerajú, ako keby tancovali. Mama sa zvŕta okolo neho, keď sa ocino cez ňu načiahne po ďalšiu varešku, soľničku, alebo čokoľvek, mamina hybko uhýba, skláňa sa, ukláňa a zakláňa...

Proste, naši pri varení, to pripomína dokonale zosynchronizované bojové umenie, alebo skôr akúsi verziu baletu. Takže si to sama pre seba nazývam kuchynským baletom - predstavenie, ktoré by som vám dopriala vidieť. Predávať na to vstupenky, stanem sa milionárkou!

Toľko k minulosti. A hybaj do prítomnosti.
Ja som vydatá sedem rokov a usúdila som, že je to dostatočne dlhá doba na to, aby som bola s mužom tiež tak zohratá. A tak poďho variť s ním, keď naposledy robil čosi pri sporáku. Pánabeka, to nebol balet, ale čistá groteska!!! No takú komédiu ste ešte nevideli. On dostal chudák lakťom do oka ( musela som dočiahnuť na digestor, nie?! Na čo mi tam zavadzal?! ), ja zasa jeho plecom do brady ( to by ste neverili, aký je nešikovný, keď ja mu iba mierumilovne nazerám cez plece do hrnca!!! ), vzápätí som ho skoro zhodila do hrnca, on sa zatackal a kým chytal balanc, vyletela mu z ruky lyžica a trafila ma rovno do čela, nehovoriac o tom, čo všeko sa nám povylievalo z hrncov a panvíc na zem a priľahlý nábytok...

Naše kuchynské baletenie skončilo tým, že kuchyňa bola v dezolátnom stave, my dvaja ako invalidi, ja som sa držala za hrču na čele, Majovi sa začínal vyfarbovať monokel, dobre sme sa pohádali a ja som sa zaprisahala, že kuchynský balet neskúsim skôr, ako na štyridsiate výročie.

@zareaguj


Diskusia k článku

rea1
:-))))))))) kedysi dááávno, tak 40 rokov dozadu moji milovaní rodičia tiež "baletili" pri kuchynskej linke a obaja boli v báječnom rozmare, samé chichichi, chachacha. mama chcela, aby jej otec podal jednu presne špecifikovanú panvicu, on ju akože nevedel nájsť, ale zohnutý pri kredenci mamu za nohy chytať vedel, tak si mama milú panvicu našla a vybrala sama a chcela mu s ňou tak zo žartu klopnúť po hlave, že aha, túto. lenže my sme boli celá rodina športovo potrafená, mama kedysi hrávala volejbal a hádzanú a akosi neodhadla silu toho nežného klopnutia a dŕŕŕb! chudák otec, takú mu jednu ušila, že mal rozbitú hlavu. mierne, nič moc sa v podstate nestalo ale vyzeralo to strašlivo, lebo tata mal pleš a po tej holej hlave sa mu valili jarčeky krvi ... a mama, chuderka, keď to videla, tak sa zľakla, že naňho ešte vyziapla: ty somár, čo to robíš, veď budeš celý krvavý! nuž, láska sa prejavuje rôznymi spôsobmi. :-))
ebaka
Dobre som sa pobavila,lebo občas to aj u nás tak vyzerá,ako balet,ale len občas,to sme spolu 31 rokov.....takže po siedmych sa mi to zdá trocha prismelé,....radšej ostaňte sami sebou a baleťte si v kuchyni podľa seba...rodičovský vzor je niekedy nenapodobiteľný
marianne
Dobre sa citas,nebud smutna,nam to tiez v kuchyni nejde.Tym,ze je kuchyna mala,si tam zavadziame a sme jeden z druheho nervozny,takze bud ja alebo on. Na druhej strane,kde sa robi nezavadziam,takze ak ide napr: o cistenie zemiakov a ine kuchticke prace,rada mu kralovstvo prenecham a on ako typicky lev sa moze vo svojom kralovstve, realizovat...xixi
irenaw
fajn napísané :-))). niekto baletí v páre a niekto je sólista aj pri hrncoch, to je v pohode ;-)
martina0812
Veru, irenaw, s tým sólistom si to tuším trafila presne. Niekedy v deviatich rokoch som si začala písať kuchársku knihu a každý môj recept začínal slovami: 1. vyhodíme famíliu z kuchyne, 2. rozbijeme dve vajcia.... :-D
hannah22
pekné spomienky na rodinný balet... ja som v kuchyni radšej sama, kuchyna v paneláku bola velmi úzka ale ked bolo treba posadila som pomocníkov na stoličku vedla a pomáhali.... ale to baletovanie je krásne nech im to dlho dlho vydrží.... :))
smejkad
@rea ,jajajaaaaaaaaaaaaj, som sa pobavila :-)))))))))))))))
odkial mi je take nieco povedome? :-)))))))))))
radost
@martina0812
krásna rodičovská súhra..ked sa vzali-zrejme-pre oboch-to bola výhra...
je dobré-ked pri práci-človek vyzerá-že sa ihrá...:-)
nože..nenáhli..ved hľad..:to chce ten desaťročiami budovaný spolulad...
ono to aj v tej kuchyni príde...
a ak nie..??
tak hľadaj súlad inde...

baletiť životom spolu-to chce "obojpohlavnú" vôľu..!!
čítaš sa dobre...vnášaš tu vtip...s tvojimi písmenkami je mi na VARECHE "líp"...:-)
elixir
@martina0812 :))) v kuchyni sa dejú kadejaké "kultúrne" divy... :) ja som včera mala svoju prvú hodinu operného spevu a učiteľka mi dala okrem iných úloh na tréning jedno dychové cvičenie, počas ktorého overujem správny tok vzduchu takými "konskými" pazvukmi, znejúcimi čosi ako "pffffrrrrr"... takže dnes som krájala cibuľu a pritom si "nôtila" pffffrrrr :) milý už chcel nastavovať kameru :) človek niekedy nevie, aké temné tajomstvá sa skrývajú za prípravou niektorých receptov! :)
martina0812
ajajáj, o speve pri varení by som mohla rozprávať!!! Aj pri všetkých domácich prácach!!! Ja keď spievam, tak z plných pľúc. Vďakabohu, že nežijem v paneláku, už by ma susedia najskôr zlynčovali. Takto si len klopú na čelo a zatvárajú okná. :-D To vám poviem, raz mal môj najdrahší poriadnu srandu z toho, keď ma načapal pri sporáku - empétrojka v ušiach na plno, oči zatvorené, v ruke varecha a do tej varechy som spievala ako do mikrofónu, kým na sporáku mi veselo kypelo mlieko z hrnca, čo som pre zatvorené oči nevidela! Domyslite si k tomu improvizovaný tanček, no manžel mal o zábavu postarané. Ja som sa až tak veľmi nesmiala, keď som potom to vykypené mlieko drhla zo sporáka. Holt, Skillet a Nickelback majú nákazlivú muziku!
irenaw
tak toto chápem, Nickelback môžem ;-) a tiež si spievam, hoci mám hudobný hluch... to by bola tiež pekná diskusia, čo počúvame pri varení. u mňa to závisí od nálady, ale aj od toho, čo varím. nedá sa variť čili a krupičná kaša pri rovnakej muzike :-)))
astheart
Já se tady tak chechtám, že přes slzy v očích jsem ty komentáře ani nemohla číst! Díky! :)



 



TOPlist