Keďže s kanvicou sme to už pár krát spolu skúšali, nebola som proti, len som ju upozornila, aby si dala pri manipulácii s ňou bacha. Potom ma dcérka vypoklonkovala z kuchyne do detskej izby, aby som tam počkala na kávičku a vrátila sa do kuchyne. Priznávam, nebolo mi všetko jedno, predsa len, voda je horúca a keď tam ešte k tomu nie som... ale ubehlo pár minút, neozval sa žiaden podozrivý hrmot, krik, ani nič, takže som usúdila, že voda úspešne zovrela a dieťaťu sa podarilo bez problémov zaliať kafé.
A naozaj. O chvíľku sa dvere otvorili a vraj, mami, poď na kávu! :-D
Na stole v kuchyni ma čakala moja obľúbená zelená ikeácka šálka s odštipnutým okrajom, v tom odštipku presne podľa mojej chuti umiestnená lyžička, kávička s mliečkom vyzerala dobre.
Trolinku ma zarazil ružovkastý odtieň inak béžového nápoja, ale tak, čo sa dá pokaziť na káve?
Tak som ochutnala, pripravená pochváliť, aj keby to bol neviemaký blivajz - chválim často a rada, dieťa to motivuje a ja jej rada robím radosť.
Na moje obrovské prekvapenie káva chutila priam nebesky. Bola naozaj úžasná! Mala zaujímavú príchuť, takú... neopísateľnú, ale fantastickú. A krémová bola, no proste neskutočne dobrá!!! V živote som takú dobrú nepila a aj som to malej úprimne povedala. Dieťa sa rozžiarilo a začalo mi opisovať svoje strasti pri jej príprave.
Vysvitlo, že Victory uplatnila naplno svoju fantáziu a preto v káve vylúhovala vanilkovo čerešňový čaj ( odtiaľ tá krásna farba a vôňa )a namiesto mlieka to zaliala šľahačkovou smotanou. :-) Osobne by som si také kafé nerobila, ale verte mi, to, čo mi predviedla dcéra, bolo skutočne dokonalé!!! Neostávalo mi iné, len ju oficiálne menovať dvornou "varičkou kávy" a z vďačnosti jej upiecť jej obľúbený koláčik...
sikovnica mala :-)
vyskusam jej recept, ale bez slahacky, len s mliekom :-)
žeby nový recept na oddychové pitie..??hmmm.so šľahačkou-to super by bolo žitie...ale-aj moja otázka tam mieri:ako sa potom vpratať do klasických dverí..??
máš písania dar-hoc je obloha mračná-po slnku som lačná-rozjasnila sa mi úsmevom tvár..:-)
závidím-okrem toho-o čom spieva N.Urbánková-aj šikovné malé dcéry..
:-))
A čo sa týka tých dverí... no, veď je tu ešte obývačkové okno 2x2 metre. Tým som za svojich tínedžerských čias unikala na nočné výpravy s kamoškami. Tak sa do tých čias vrátim a budem ním loziť znova. Basta. :-D
nie som ešte mama ,ale potešilo ma aj to keď mi môj 8 ročný bratranec urobil jednohubky "očká" ,mala som obavu o jeho malé prstíky aby sa neporezal. Stačil rožok+bambino+klobása+červená paprika a ja som jedla tie najlepšie a najkrajšie očká na svete :) úprimne to poteší pri srdiečku :)
Máš šikovnú dcéru @martina0812 , dobré základy má z domu!