Varené zemiaky s maslom a petržlenovou vňaťou fotorecept
Foto: sracz
Až 15. septembra som uvidel nové zemiaky. V tej chvíli ma pochytilo „zachcivaňe“ – slinotok, ako u Pavlovovho psa: toto musím a hneď! Presne, Zobraziť celý popisAž 15. septembra som uvidel nové zemiaky. V tej chvíli ma pochytilo „zachcivaňe“ – slinotok, ako u Pavlovovho psa: toto musím a hneď! Presne, ako jedna z mojich tiet, vie ho Pán z koľkého kolena, Maňanény, dávno už na pravde Božej, niekedy v 60-tych rokoch trpela zvláštnou psychickou poruchou ľudovo nazývanou „zachcievanie“. Skrátka, keď ju chytil amok, tak musela. Hoci aj dieťaťu! Uždibnúť kúsok keksíka, čokoládky, cukríka, alebo odliznúť zo zmrzliny. Tak toto sa stalo teraz mne, so zemiakmi!
porcie
príprava
Postup
-
1
12 ÷ 14 „orechových“ nových zemiakov (teda veľkých asi ako orechy I. akosti, ale v prípade núdze sa musíme uspokojiť aj so starými zemiakami) ~ 1 000 g, vložíme do pomocného hrnca so studenou vodou a posediačky, s hrncom medzi stehnami, ich škrabaním zbavíme šupky; rozrežeme ich na ¼ , vložíme do čistého hrnca, zalejeme vodou, podľa chuti osolíme a dáme variť – vychádza to asi na 12÷15´; uvarené zemiaky scedíme a presypeme do porcelánovej servírovacej misky
-
2
medzi zemiaky priložíme 3÷4 PL čerstvého masla, misku prikryjeme pokrievkou, pritlačíme poskladaným „handgerlíkom“ – utierkou – podchytíme a natriasaním premiešame; podľa potreby dosolíme
-
3
zasypeme dvomi hrsťami na hrubo pokrájaných lístkov čerstvej petržlenovej vňate, opätovným pretriasaním spojíme všetku dobrotu do pestrofarebného celku, do hrnčekov nalejeme studené plnotučné mlieko, priložíme vidličky a po „bratsky“ sa deliac, striedavo, z jedného zdroja, ujedáme so svojou najsamlepšejšou a najsamkrajšejšou polovičkou; nebíčko v papuľkách, teplúčko v bruškách a dušičky naše, blahom a šťastím, na pokoji! Teraz som už iba zvedavý, čo sa mi zachce na budúce (jake zachcivaňe me ulapi na druhiraz)! P. S.: táto jednoduchá dobrota je opäť nádhernou spomienkou na moje detstvo; zvlášť chuťovo úžasný zážitok mám z roku 1952, kedy sme s mojimi rodičmi a bratom, boli na návšteve u Kulangovcov v Tatranskej Lomnici a jedli sme tam práve túto dobrotu posypanú domácim kravským tvarohom, no kyslé mlieko sme nepili, ale ho lyžicami krájali a také veľké hrudky vkladali do úst. Aj mlieko je dnes už nie také ako kedysi, no ……! -:)-:)-:)
Ale inac - mnam :)