Škaredé, ale lá(s)kavé medovníčky

boise - fotkaboise, 12. marca 2014
Škaredé, ale lá(s)kavé medovníčky
Foto: boise

Tieto medovníčky voňajú spomienkami, detstvom, starkou a už aj mojimi deťmi. Všetkým, čo som kedy milovala :)

Suroviny

600 g
500 g
100 g
4 ks
1/2 ČL
1 balíček
1 PL
Na potretie:
1 ks

Moje poznámky

Prihlás sa do Varechy a zapisuj si svoje poznámky k receptom.

Postup

  1. 1

    Tieto medovníky nie sú zrovna prototypom krásy a zdravého stravovania. Ale sú vôňou môjho detstva, radosťou a spomienkou. Ako som už písala, koncom roka sa starká rozhodla vypekať už len božstvám a pozemský život zabalila, nech si tam hore pomlsá aj starký. Ostal mi po nej zošit plný krásnych receptov a vždy keď ma prepadne smútok, tak sa k nim vrátim a vypekám a vyváram a vyprážam a dusím... Tu je ten dnešný:

    Škaredé, ale lá(s)kavé medovníčky - obrázok 1
  2. 2

    Zo všetkých surovín vypracujeme cesto. Starká stále nadávala že: "mám prsty už nedobré, slabé, mľandravé, krivé, škaredé a neohrabané...". Ale veru musím povedať, nie je to prstami. To cesto vďaka tomu, že tam nejde tuk, je ťažšie spracovateľné. Takže túto prácu dámy prenechajte polovičkám. Ja som tvrdohlavá, a tak som to robila sama a pri tom nadávala, že mám voľáke prsty už nedobré, mľandravé, slabé, neohrabané.... Cesto necháme do druhého dňa odpočinúť v chladničke.

    Škaredé, ale lá(s)kavé medovníčky - obrázok 2
  3. 3

    Na druhý deň cesto vyvaľkáme na hrúbku cca 8mm - 1cm (v recepte bolo 1cm, ale to mi pripadalo celkom dosť), povykrajujeme z neho požadované tvary a ukladáme na plech vystlatý papierom na pečenie. Dajte ich koťuhy ďalej od seba, lebo v snahe tváriť sa nejedlo sa na seba nalepia a budete ich musieť oddelovať nožom.

    Škaredé, ale lá(s)kavé medovníčky - obrázok 3
  4. 4

    Pečieme v rúre predhriatej na 180 stupňov, kým nechytia zlatohnedú farbu. Hoci budú stále mäkké, nedajte sa oklamať a vyberte ich, nenechávajte ich tam dlhšie, pretože potom ich okrem večerného testovania zubných náhrad môžete použiť aj na sebaobranu ako pevnú zbraň.

    Škaredé, ale lá(s)kavé medovníčky - obrázok 4
  5. 5

    Necháme vychladnúť a odložíme do 5 litrovej fľaše, do ktorej vložíme aj jablko (aby ostali mäkké). Po večeroch mlsáme a ak sme zabudli na to jablko, tak chrumkáme ;)

    Škaredé, ale lá(s)kavé medovníčky - obrázok 5

Diskusia k receptu

11 komentárov k receptu
Vďaka, že sa delíš o recept aj o spmienky.:-) Aj ja som si zaspomínala, aj slzička kvapla... Dnes som akási rozcitlivená. Ale perníček by som si aj tak dala a ani by mi nevadilo, že nie je výstavný kus, len keby tu bol. Aj mne sa občas podarí upiecť niečo, čo nevyzerá úžasne, ale len nech to chutí. Tak nech sa ti darí a pekne spomína pri kuchynskej práci.
Presne tento recept mám aj ja,milujem ho,aj keď doň ide toľko cukru a málo medu. Snažila som sa urobiť aj rôzne obmeny,zatial nie veľmi úspešne. Takto su naj!:-) Máš krásnu spomienku,ja síce obe starké stále mám,no dedkovia mi obaja odišli rýchlo po sebe... Ostali už len veľmi krásne spomienky...
Prečo škaredé? Čo už je len na nich škaredé? Veď nielen pri človeku je dôležité vnútro... darmo obal, ktorý predáva, keď vo vnútri ani náznak dobrej chuti... Sú krásne, dokonalé vo svojej nedokonalosti... a dojímavé rozprávanie k nim ako bonus... chválim :) 5*
krasne si to napisala,aj mne vypadla slzicka,aj ked moja babka odisla do nebicka pred 28 rokmi,mala som vtedy 10....ale v mojom pripade je to skor taka slzicka stastia,pretoze prave drzim v naruci moje 11dnove babatko,ktore ked otvori tie svoje belase ocka a sa na mna diva a diva a diva s takou bezhranicnou laskou ,chce sa mi z mojho prevelkeho stastia plakat(-:....recept si ukladam,ma v sebe nieco carovne(-.
čo Ty škaredé, krásne, tiež si pamätám ako moja mamka pekávala podľa tých receptov zo života, krásne spomienky... 5*
Jááj milí ste :) Pre mňa sú to tie najkrajšie medovníky, ale tak pre nestranného pozorovateľa nemusia byť ;) Nie sú krásne zdobené, ani krásne hladké, ale s láskou pečené. Starká by bola na mňa iste hrdá, že vyzerajú presne ako tie jej (ale ona by tam na vrch dala ešte polku vlašského orieška. Ja nemôžem, lebo by ma zabil - alebo sa o to minimálne pokúsil).
krásna spomienka na starkú, dúfam, že takto s láskou budú niekedy na mňa spomínať aj moje vnúčence, tie staré recepty zo Života mám ja osobne veľmi rada

Pridaj komentár k receptu: