K veľkým vínam patria legendárne príbehy. Hubert nie je výnimkou. Kde sa vzal príbeh o zranenom napoleonovskom vojakovi, ktorého v Prešporku vyliečila krásna sestrička a spoločne začali vyrábať víno, čo dovtedy vedeli iba v Champagni?
S odstupom 200 rokov ťažko presne povedať, ako táto legenda vznikla. Vinárstvo sa zrodilo na začiatku 19. storočia, ktoré sa nieslo v znamení vynálezov, rozvoja priemyslu a železničnej dopravy. Vinári už vtedy vedeli, ako predaju vína pomáha krásny príbeh. Na sile naberala žurnalistika ovplyvňujúca verejnú mienku a spolu s ňou reklama, rodil sa marketing. Faktom je, že z nevydareného Napoleonovho ťaženia do Ruska sa aj cez Bratislavu vracali vojaci Grande Armée. Prečo by sa zranený Jeanne – Johann, ktorý sa podľa stále živej legendy liečil v bratislavskom lazarete, nemohol zaľúbiť do krásnej ošetrovateľky Paulíny? Faktom je, že Paulína naozaj existovala, bola dcérou bohatého mešťana Habermana. Vydala sa za Johanna Evangelistu Huberta, ktorý dal meno dnes slávnej značke. Áno, niečo sú fakty a niečo mýtus, ktorý vznikol nepochybne aj vďaka tomu, že víno rozväzuje jazyky a napomáha atmosfére rodiacej sa legendy, ktorá je naplnená pozitívnymi emóciami, strhujúcim príbehom, a preto aj ľahko zapamätateľná.
My však vieme, že reálne pri zrode vína stáli na samom začiatku dvaja vynaliezaví zámožní mešťania Michael Schönbauer a Johann Fischer. Hubertovci, ktorí od nich prevzali štafetu bublinkového vína, sa objavili o polstoročie neskôr.
S takými detailmi si obyčajne tvorcovia spontánne vznikajúcich legiend hlavy nelámu. Ten príbeh tu jednoducho je a žije svojím životom. Ľudia ho milujú, lebo v ňom dobro a láskavosť, základ každého veľkého aj biblického príbehu, víťazia. Samotní Michael Schönbauer a Johann Fischer vyjadrovali podnikavého ducha doby. Jeden bol lekár a druhý obchodník s koloniálnym tovarom a vínom. Jeden rozumel kvasinkám premieňajúcim mušt na víno a nezávisle od slávneho Francúza Doma Perignona vyrobil výnimočné šumivé víno. Druhý sa postaral o obchod, marketing, ktorý dal vínu a obom podnikateľom krídla.
Vo vínach s veľkým príbehom objavujeme mužský a ženský element. Francúzi majú Veuve Clicquot – vdovu Cliquotovú, slávnu, len o čosi staršiu značku, ako je Hubert. Čo vniesla Paulína Hubertová do rozvoja značky?
Naozaj, v Huberte sa spája mužský a ženský princíp. Na začiatku dominovala Johannova mužská energia, kúpil a prevzal firmu, dal jej názov, ktorý nesie doteraz. Po jeho predčasnej smrti vzala do rúk riadenie firmy len 24-ročná Paulína, matka troch detí. V 19. storočí plnom revolúcií a emancipačných snáh to bola jediná situácia, keď sa ženy mohli dostať na úroveň muža podnikateľa a riadiť firmu. V tomto je osud vdovy Paulíny Hubertovej a Veuve Clicquot navlas rovnaký. Obe spájala veľká vnútorná sila, odhodlanie a nepochybne aj manažérske nadanie. Táto výbava zušľachťovaná dennou obchodnou a výrobnou praxou im umožnila nielen jednoducho viesť, ale aj zveľaďovať a rozvíjať rodinné vinárstva. Paulína úspešne riadila vinárstvo koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Zaslúžila sa o zviditeľnenie Huberta na všetkých vtedajších svetových výstavách – v Paríži, v Bordeaux, vo Viedni, v Budapešti – čo otvorilo vínu cestu do sveta. Vinárstvo Hubert sa stalo dvorným dodávateľom šumivého vína na cisársky dvor Františka Jozefa II. Bol to výsledok jej podnikateľského úsilia a kreativity. Slovensko ani netuší, akú mimoriadne schopnú manažérku mu prinieslo búrlivo sa rozvíjajúce 19. storočie.
Kde sa vzal manažérsky talent? Pomohlo jej podnikateľské prostredie, z ktorého vzišla?
Na to existuje v nemčine odpoveď „jain“ – áno aj nie, nezabúdajme, že Paulína ako obyvateľka Pressburgu žila v multikultúrnom slovensko-nemecko-maďarskom prostredí, a to ľudí duchovne obohacuje, inšpiruje kultúrne aj hospodársky. A teraz k podstate otázky. Poznám veľa súčasných podnikateľov, ktorí boli úspešní, ale ich deti zlákal úplne iný svet – niekedy svet umenia či čaro iných profesií. Nazdávam sa, že tu funguje princíp, ktorému sa v orientálnej filozofii hovorí dharma. Človek sa rodí s nejakým cieľom. Závisí od našich rozhodnutí a konania, či tento cieľ splníme. Dharmou pre Paulínu bola pravdepodobne výzva postarať sa o rodinu udržaním a rozvojom vinárstva, ktoré nieslo značku Hubert. Možno v tom bol materinský inštinkt voči deťom a súčasne voči firme, do ktorej priniesla nemalé veno.
Víno na rozlet a podmanenie si spoločnosti krásou – vôňou, chuťou a opojnosťou momentu, ktorý navodzuje, potrebuje nápady, inovácie. Kde sa v Hubertovi brali v priebehu 19., 20. a 21. storočia?
Šumivé víno je krásny nápoj. Z jednej strany je konzervatívny, ctí si tradíciu, a z druhej je otvorený inováciám, inak by nemal budúcnosť. Ak sa dlhodobo kultivuje, vzniká prostredie, ktoré akoby prirodzene priťahuje ľudí s talentom. V archíve máme fľaše, ktoré dokumentujú, že vizuálne sa produkt zásadne veľmi nezmenil, napriek tomu je vo víne ako vo svojráznej časovej schránke uložený koncentrát technologického umu a majstrovstva jeho tvorcov. Inovácie boli, sú a budú dôležité. Zračí sa v nich aj pohľad, názor každej generácie na víno, jej chuť a vkus. To, čo sa počas 200 rokov výrazne nezmenilo, bola napríklad kvalita skla. To musí vydržať veľké vnútorné tlaky. Fľaša šumivého vína čelí dvojnásobne vyššiemu tlaku ako pneumatika osobného auta (5 barov oproti čosi viac ako 2 barom). Druhá vec je aj spôsob uzatvárania vína vo fľaši. Tradíciu stelesňujú tradičné korkové zátky, ale sú tu aj umelohmotné, výdobytok nových technológií. Menil sa, samozrejme, dizajn fľaše, dizajn etikety, ale v zásade je to stále Hubert, víno prinášajúce a podčiarkujúce radosť zo života.
Ľudí na šumivom víne fascinuje perlenie, jemné reťazenie bubliniek, ktoré mu dodávajú sviežosť, hravosť, ľahkosť. Z množstva vašich šumivých vín vyniká Hubert De Luxe, ktorý v priebehu desaťročí nič nestratil zo svojej popularity. Čo je za úspechom, akým sa nemôže popýšiť žiadne iné slovenské víno?
Fenomén Huberta De Luxe spočíva v neodolateľnej aróme, lahodnej sladkej chuti a elegantnej zlatistej farbe. Tieto harmonicky zladené atribúty prežívajú z generácie na generáciu ako symbol elegancie, plnej aromatiky a výnimočnej chuti. Podarilo sa nám ich zachytiť vo víne. Jedným zo spolutvorcov tohto vína bola veľká postava slovenského vinárstva Michal Valachovič. Už v mladosti na konci štyridsiatych rokov sa zaskvel na slepých degustáciách bezchybným rozoznávaním odrodových vín. Keď sa potom začiatkom sedemdesiatych rokov kreovala súčasná podoba Huberta De Luxe, vytypoval s kolegami aromatické muškátové odrody v kombinácii s Irsaiom Oliverom. Francúzi si zakladajú na šampanskom vyrobenom Méthode Traditionelle. Hubert ju zvládol už pri svojom zrode pred dvesto rokmi. Oproti tomu je Hubert De Luxe produktom Asti metódy, pri ktorej kvasenie prebieha v uzavretých nádobách. Nie náhodou sa hovorí, že v jednoduchosti je krása a príťažlivosť. Víno má veľmi jemné bublinkovanie a nízky, len 7-percentný obsah alkoholu, výraznú muškátovú vôňu, prirodzenú cukornatosť. Táto kombinácia oslovuje ľudí naprieč generáciami od 18-ročných až po zrelých milovníkov vína. Práve to hovorí o jeho úžasnej nadčasovej kompozícii.
Vedeli by sme dnes vyrobiť šumivé víno spred 200 rokov?
Pri 190. jubileu Huberta, bolo to pred desiatimi rokmi, sme takéto víno vyrobili. Voľakedy sa do šumivých vín pridával expedičný likér – koňak. Keďže v ponuke našej spoločnosti je aj Karpatské Brandy Špeciál, spojili sme oba ikonické nápoje do jedného. Vznikol svojím prejavom jedinečný Hubert XO, kde sme použili ako expedičný likér zopár kvapiek vyše 10-ročného Karpatského brandy XO. Šumivé víno bolo vyrobené klasickou technológiou zrením vo fľašiach Méthode Traditionelle.
Ako chutilo?
Pri takomto víne ide aj o nastavenie našej mysle. Hubert XO nie je bežné šumivé víno, cítiť v ňom tóny brandy. Ohlas bol výborný. Bublinky Huberta XO vracali ľudí do atmosféry začiatku 19. storočia. Nie náhodou po ochutnaní vína ktosi povedal, že víno sa zmenilo na zázračný stroj času.
Môžeme víno ako stroj času nájsť v archíve? Čo by sa v tom vašom našlo?
Vína narodené pred 30 až 50 rokmi. Naozaj pri ochutnávke archívnych vín cestujeme v čase. Niekedy je to veľmi príjemné prekvapenie, ale niekedy čas víno poznamená rovnako ako človeka rôznymi šrámami. Víno ukazuje, akí sme boli, akí sme a kam smerujeme. Je obrazom našich snažení a zápasov, víťazstiev a prehier. Jedny aj druhé patria neodmysliteľne k životu.
Teraz mnohí hľadajú zdravý životný štýl a striktne odmietajú alkohol. Hubert vyrába aj nealkoholické šumivé víno. Nepripravuje bezalkoholické víno človeka o isté povznesenie, ktoré prostredníctvom alkoholu prináša? Ako víno a spoločnosť prekonajú túto etapu vývoja?
Naše šumivé vína majú veľkú históriu. Alkohol je ich prirodzenou zložkou. Ľudia, ktorí majú radi šumivé víno, si ho vychutnávajú predovšetkým kvôli chuti, potešeniu a príbehu, čo sa s ním spája. Spoločnosť sa však vyvíja, žijeme inak ako v minulosti. Súčasťou života je motorizmus, šport, ale aj snaha žiť striedmejšie. To mení pohľad na víno, technológie nám umožňujú vyrobiť víno aj bez alkoholu. Takýto nápoj je dobrou voľbou jednak pre ľudí, čo šoférujú, jednak pre tých, čo alkohol z najrôznejších dôvodov nepijú. Je dobré ponúknuť alternatívu a my sme s ňou prišli.
A nestojí otázka trochu inak, a to, že by sme mali vedieť trochu viac o víne, jedle a jeho účinkoch na naše zdravie?
Súhlasím, dôležité je pochopiť súvislosti. Keď zjeme ovocie, ale aj iné potraviny obsahujúce cukry, v žalúdku sa vytvorí alkohol, je to výsledok prirodzeného procesu kvasenia a trávenia. Tisícročia prežité s vínom nás poučili, že keď sa prijíma s mierou, môže mať pozitívne účinky, keď nadmieru, naopak, negatívne. Počas stredoveku sa používal alkohol ako liečivo, predávali ho v lekárňach. Alkohol pomáha nápoj konzervovať, a teda uchovať na dlhšie obdobie. Rimania si víno riedili, v stredoveku sa pili ťažšie vína s vyšším obsahom alkoholu. Mnohé choroby sa šírili preto, lebo ľudia pili nezdravú kontaminovanú vodu. Víno bolo preto bezpečným a zdravým nápojom. Takým zostane aj dnes, pokiaľ ho budú ľudia konzumovať s mierou. Spolužitie s vínom nás učí vzájomnému rešpektu.
Počas dvesto rokov značky Hubert sa rozpadla habsburská monarchia, vzniklo a zaniklo Československo, prvé kroky robí Slovenská republika. Značiek, ktoré prežili vývoj štátov, a pritom zostali majákmi identity pre krajiny, kde vznikli, veľa niet. O čom to hovorí?
Minimálne o životaschopnosti Huberta a jeho obľube bez ohľadu na štátne zriadenie. Takých nadčasových značiek zasa nie je tak veľa ani v samotnej Európe. Mohli by sme povedať, že vznik šumivého vína Hubert bol svojím spôsobom reakciou na napoleonovské vojny. S Napoleonom sa však nespájajú len vojny, dal Francúzsku a štátom, do ktorých vkročil, občiansky zákonník otvárajúci cestu k demokratizácii európskej spoločnosti. Rýchlo sa menilo aj skostnatené Rakúsko-Uhorsko a nemalú rolu hybnej podnikateľskej sily zohralo víno nesúce názov Hubert. Ak je značka stále spolu s nami, stáva sa súčasťou nášho bytia, našej identity, príslušnosti k územiu, ku krajine, k jej životnému štýlu. Ak sa Slováci spontánne hlásia k Hubertovi, jasne tým deklarujú, že je to ich – naše víno. To je pocta, ktorá sa nedá kúpiť. Treba si ju zaslúžiť i vyslúžiť.
Pri 200-ročnici Huberta nemôžeme opomenúť miesta, kde sa víno narodilo a rozvíjalo až po súčasnosť. Čo dal Hubert Prešporku-Bratislave, Seredi a čo Slovensku?
Obom mestám a celej krajine celkom nepochybne nielen krásny nápoj zvyšujúci pocit spolupatričnosti, hrdosti, sebavedomie, že sme ako vinárstvo obstáli v skúške časom a zvládli nielen tradičné, ale aj najmodernejšie vinárske technológie. Podčiarkuje to aj status krajiny a dnes Serede, kde sa od roku 1952 slovenské šumivé vyrába. Schopnosť dlhodobo vyrábať víno, po ktorom je dopyt, jasne hovorí o vitalite firmy a ľudí, ktorí v nej pracujú.
Ako sa cítite v role manažéra, ktorý nadväzuje na dielo veľkých predchodcov?
Rozprávame sa v našej zasadacej miestnosti, ktorej dominujú portréty Paulíny a Johanna Hubertovcov. Ich prítomnosť dáva priestoru aj rokovaniam, ktoré sa tu odohrávajú, osobitnú motivačnú emóciu a povzbudenie do každodenných výziev. Johann Hubert nám zanechal odkaz: „Čestnosťou a pracovitosťou usiluj sa ísť vpred“. To je motto, ktoré mňa aj ostatných kolegov v J.E. Hubert Sereď inšpiruje a motivuje.
Vraveli ste, že človek sa rodí s nejakým cieľom. Tušili ste, že raz svoj život spojíte s vari najznámejšou slovenskou značkou vína?
Neuvažoval som nad tým, že raz budem robiť s vínom, že spoznám ľudí, čo pracujú s vínom. No ako študent som inklinoval k Hubertovi, keď som mal peniaze a niečo s priateľmi oslavoval, kúpil som fľašu Huberta, podvedomé prepojenie na značku tam bolo. Tá symbióza pretrváva, stále sa učím spoznávať rôzne odtiene vína. Vďaka vínu stretávam veľa ľudí, ktorých spája láska k tomuto nápoju. A aj jeho prispením transformujem náš slogan „Hubert – Keď život chutí“ do svojho osobného životného postoja.
Diskusia k článku