Foto: Pravda - Robert Hüttner
Chodím tam rád, ohmatávam plody, voniam pučiace kvietky. Aj minulú sobotu som sa motal v tej záplave jarnej zelene. Kúpil som aj to, čo som nechcel. Zemiaky. Jeden ako druhý a po prekrojení žltučké ako májové slniečko. Pán Zoltán z Lehníc mi odvážil dve kilá a ja som „mastil“ domov. V hlave som mal už uvarené...
Zemiaky som nechal uvariť v šupke. Po vychladnutí som ich prerezal, vnútro polievkovou lyžicou vydlabal a potom ich plnil bryndzovou plnkou. S tou som sa pohral. Štvrť kila bryndze, dve lyžice jemného tvarohu, na malé kocky pokrájané moravské údené, posekaná jarná cibuľka, soľ, biele korenie. Zemiakovo– bryndzové polovičky som potom nechal zapiecť v horúcej rúre a keď chladli, posypal som ich petržlenovou vňaťou.
Vnuci sa išli zadrhnúť a aj dospelým sa to páčilo. Bodaj by aj nie. V pohároch mali totiž naliaty náš dvojročný barikový Devín...
muž kúpil-ale nechutili-akési boli"riedke"...musíme ešte počkať na vlastné..a to ešte potrvá..ved ešte len začali vyliezať zo zeme...
- "tá je enem pro nás a pro naše dzeci!" - a just nepožičali ........