Je viac než vínom hlavného spotrebiteľského prúdu. Súčasťou ponuky je aj kolekcia excelentných vín ovenčených zlatými medailami a titulmi šampiónov z prestížnych európskych súťaží, ktorým dominujú úspechy z Paríža a Viedne.
Práve tieto vína vrhli svetlo na výnimočnú hodnotu vinohradníckeho územia, ktoré obhospodarujú Vinárske závody Topoľčianky. Na to, aby sa prejavil ich nadpriemerný potenciál, muselo prísť niekoľko odvážnych strategických rozhodnutí.
Súviseli nepochybne s investíciami do technológií v samotnom spracovaní vína. Tie urobili všetky vinárstva. Nemenej dôležité boli rozhodnutia týkajúce sa vybudovania vinohradníckeho zázemia. V tom Topoľčianky vybočujú – až na zopár výnimiek – z rangu rovnako veľkých slovenských producentov vína.
Správny pohľad do budúcnosti
Postupne sa začali odpútavať od závislosti od tradičných pestovateľov a nahrádzali ich produkciou hrozna z vlastných vinohradov . Výmera vinohradov v Nitrianskej a Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti je dnes 600 hektárov. Priniesla možnosť dopestovať si hrozno na mieru potrieb, a tým postupne diferencovať výrobu vína podľa toho, ako sa vinársky začala rozvrstvovať sama slovenská spoločnosť.
Pri obnove vinohradov kvarteto zakladateľov Vinárskych závodov Milan Waldner, Karol Kríž, Vladimír Kukla a Vladimír Strieženec predvídavo myslelo na budúcnosť. Vinice boli založené tak, aby umožnili kombajnový zber. Posledných 5–6 rokov bol akútny nedostatok pracovníkov na ručný zber, nehovoriac o tom, že brigádnikom chýba zručnosť. V Topoľčiankach väčšinu plochy pozberajú kombajnmi, stroje sú už tak dobre skonštruované, že bobuliam neublížia. Len hrozno určené na najušľachtilejšie ína sa oberá ručne.
Topoľčianky roky konjunktúry v slovenskej ekonomiky nepremárnili, ale múdro investovali. Čas ukázal, že držali krok s vývojom spoločnosti a presne identifikovali zmeny, ktoré sa v nej odohrali. Všimli si postupný rast bohatstva slovenských domácností, ktorý sa prejavil aj v túžbe piť kvalitnejšie, chutnejšie víno.
Kým mnohé vinárstva na tento trend reagovali snahou presadiť sa v triede najdrahších prívlastkových vín, ktorú si mohla dovoliť len úzka vrstva nadpriemerne zarábajúcich Slovákov, Topoľčianky zveľaďovali svoje vzťahy s hlavným prúdom spotrebiteľov a súčasne ponúkali delikatesy.
Ich víno odkazovalo ľuďom, sme tu s vami, ale sme z roka na rok lepší. Ponúkame to, čo ste vždy pili, klasické slovenské odrodové vína. Vieme ich však vyrobiť lepšie, majú krajšiu aromatiku a vyjadrujú viacero odtienkov vám blízkych chutí, sú jednoducho obrazom prostredia, v ktorom ste vyrástli.
Medový jantár
Majstrovsky mok púta zrak sýtožltou jantárovou farbou. Zakrútiš pohárom a po stenách kalicha stekajú slzy šťastia princeznej. K nosu vystúpi vôňa ruží, medu a rozkvitnutej lúky, na jazyku rozdáva Devín chuť mnohorakej ovocnosti, je zaliečavo medový, objavuje sa aj pikantné ružové korenie a v dochuti krásna citrusová koncovka.
Zároveň uvádzali kolekcie vín na výnimočné príležitosti, ktoré sú súčasťou života. Boli to vína drahšie, ale vždy cenovo dostupné. Hodné jubileí a iných významných udalostí, pri ktorých kupujúci nehľadí na cenu. Chce výnimočné víno, ktoré povyšuje toho, kto obdarúva, i toho, kto dar prijíma.
Topoľčianky geniálne vystihli ducha doby premieňajúceho sa Slovenska.
Aj teraz, keď krajina čelí pandémii koronavírusu, ktorý podobne ako stredoveký mor ohrozuje ľudí bez ohľadu na ich spoločenské postavenie, je víno z Topoľčianok médiom, čo umožňuje ľahšie niesť kríž neistých čias. Napriek rôznym pandemickým obmedzeniam je nepretržite dostupné, pretože sa nachádza na pultoch stále otvorených obchodných sietí. Ponúka sa v mnohých podobách od klasického základu v podobe vína spríjemňujúceho stolovanie vo všedný deň až po víno vysoko prívlastkové.
Nie je to náhoda, že Chateau Topoľčianky je – a už nie prvý rok – jednotkou v predaji slovenských tichých vín s chráneným označením pôvodu.
Je to víno, ktoré žije s nami, ktoré nás sprevádza v dobrom i v zlom čase, nalieva optimizmus vo chvíli, keď ho najviac potrebujeme. Zároveň dvíha sebavedomie a hrdosť na krajinu, v ktorej žijeme. Veď či nie je povzbudením správa, že víno z Topoľčianok sa celkom nedávno stalo svetovým šampiónom v kategórii prírodne sladkých vín?
Vinárska moderna
Titul svetového premianta získal topoľčiansky Devín na najpočetnejšie obsadenej medzinárodnej súťaži AWC Vienna. Dovedna sa tu o najvyššie pocty uchádzalo 11-tisíc vín zo 41 krajín. Devín s prívlastkom slamový dosiahol nevídaný triumf. Svoju kategóriu vyhral po druhý raz, čím potvrdil, že nejde o náhodné víťazstvo, a súčasne sa stal najvyššie oceneným vínom AWC Vienna.
Devín zo Chateau Topoľčianky automaticky zaostril pozornosť na svoje rodisko, terroir, do nie príliš známej vinohradníckej dedinky Marcelová. Južanská vieska leží dákych 20 kilometrov severne od Komárna v mierne zvlnenej Dunajskej pahorkatine. Pestovanie viniča sa tu po stáročia odovzdávalo z jedného pokolenia roľníkov na druhé, potom tradíciu rozvíjalo miestne družstvo. Kvalitatívny zlom však prišiel až s momentom, keď do viníc vstúpili topoľčianski vinári.
Devín, odroda stelesňujúca slovenskú vinársku modernu, akoby čakal na hospodára, ktorý dokáže všestranne využiť jeho možnosti a vinárov.
Devín neprichádzal na svet ľahko. Vznikol v roku 1958, keď šľachtiteľka Dorota Pospíšilová vo Výskumnom ústave vinohradníckom a vinárskom v Bratislave skrížila Tramín červený s Veltlínskym červeno-bielym. Trvalo však takmer 40 rokov, kým odrodu v roku 1997 uznali. Počas nich pomáhal v pokusoch Devínu vyrásť do krásy Ondrej Korpás v Strekove.
No prešlo ešte zhruba desaťročie, kým sa Devín rozšíril do produkčných vinohradov a jeho nevídaný potenciál padol do oka slovenským majstrom vína. Na najvyšší svetový piedestál s prívlastkom svetový šampión ho v priebehu šiestich rokov dva razy posunuli vinári z Topoľčianok.
V súvislosti s Devínom prichodí obrátiť pozornosť na unikátne slamové víno. Podobne ako ľadové vzbudzuje medzi konzumentmi vína veľký záujem. Obe vína sú do istej miery raritné, pretože na trh sú uvádzané v malých sériách a na Slovensku sa objavili až po roku 2000. Boli to práve Vinárske závody Topoľčianky, ktoré sa postarali o to, že toto víno vošlo do vinárskeho povedomia a stalo sa relatívne dostupným. Umožňuje to vcelku veľká výrobná séria 10-tisíc fliaš slamového a ľadového vína.
Kedysi, ako spomína riaditeľ vinárskych závodov Miloš Ševčík, sa slamové vyrábalo z prebytkov hrozna. Vinohradníkom zoschlo a keď ho vylisovali, získali neobyčajne sladký muštový koncentrát. Keď mal patričnú kyselinovú výstuž, narodilo sa krásne prírodne sladké víno.
Majstrami v jeho tvorbe sa stali Rakúšania, v posledných rokoch im však konkurujú Slováci, z Topoľčianok predovšetkým. Umne totiž sušia strapce Devínu a Tramínu červeného, ale aj Alibernetu a Frankovky modrej na povale vinárstva. Po troch mesiacoch vylisujú zo zosušených strapcov síce len 20–30 percent muštu oproti čerstvému hroznu, ale na svete je nápoj, ktorý by uspokojil aj bohov z Olympu.
Vína silného kalibru
Podobným božským elixírom je ľadové víno, to potrebuje na svoj zrod aspoň sedemstupňový mráz – z posledných desiatich zím bolo až na ročník 2019 deväť dostatočne mrazivých – aby sa narodilo ľadové víno – znamenité sú najmä Rizling vlašský z Jelenca a Frankovka modrá z Topoľčianok.
Aj tieto vína hovoria o znovuobjavení a zvýraznení terroiru. Víno sa na území priľahlom k Topoľčiankam dorábalo nepretržite prakticky od čias založenia kláštora v Hronskom Beňadiku. Na začiatku vinárskej špirály boli benediktíni, potom šľachta, reprezentovaná aj cisárskymi Habsburgovcami. Na najlepšie tradície minulosti dnes nadväzuje Chateau Topoľčianky. Vínom, ktoré spĺňa nároky súčasníka.
Vo Viedni, pôžitkárskom svetovom veľkomeste, zažiaril nielen už spomínaný Devín, ale aj červené víno so sebavedomým názvom Caliber. Práve ono poukázalo na to, že v dobrých slnečných ročníkoch vie Slovensko vyprodukovať aj nádherné červené víno. Samo Waldner, obchodný riaditeľ vinárskych závodov, vysvetľuje, že cuvée Caliber vzniklo spojením Cabenetu Sauvignon a Alibernetu. Samo Waldner je jedným z predstaviteľov mladšej generácie vinárov. Ako je to pre pokračovateľov príznačné, trúfajú si odvážne experimentovať.
Oprúc sa o skúsenosti s tvorbou slamových vín, dostali technológovia voľnú ruku a nechali strapce oboch modrých odrôd viac zoschnúť. V rezultáte sa narodilo víno krásnej granátovej farby s tmavorubínovým lemom. Z pohára vyráža opojná vôňa už takmer zabudnutých moruší. Víno je šťavnaté, chuť dlhá s tónmi slivkového lekváru a arónie. Víno sprostredkúva krásny návrat do minulosti, ale aj výlet do budúcnosti slovenského červeného.
Slovensko hľadá, o čo by ako mladý európsky štát oprelo svoju identitu. Víno, ako ukazuje Chateau Topoľčianky, je produkt, ktorý ju vari najlepšie vyjadruje. Je obrazom priestoru, kde sme sa narodili, kde žijeme a ktorého farebnosť, chuť a vôňu spontánne sprostredkúva. Je naše, také sa inde neurodí, podčiarkuje nielen originalitu územia, ale aj tvorivosť našich ľudí.
Diskusia k článku