Martin Záhumenský učil nedávno variť aj našich Varecháčov v škole varenia Radosť variť. Všetci si pochvaľovali...
Ako žije šéfkuchár Martin Záhumenský dnes?
Láska ma zaviala do Toskánska. So Zdenkou sme sa zoznámili cez sociálnu sieť ešte keď som bol v Londýne, máme veľa spoločných priateľov. Vedel som o nej, že pre klientov poriada gurmánske pobyty v talianskom Toskánsku s rôznymi kuchármi. Tak sme jeden zorganizovali aj so mnou. Sadli sme si nielen pri práci, ale aj ako ľudia. Zhodou okolností to bolo
v čase, keď som sa v Londýne rozchádzal so svojou priateľkou a Zdenka so svojím partnerom. Zaľúbili sme sa do seba a rozhodli sa spoločne žiť
v Toskánsku, kde má Zdenuška agentúru.
Bolo to pre vás asi ťažké rozhodnutie. Veď vzdať sa milovaného Londýna a práce vo vychýrených reštauráciách...
Práveže tá voľba bola pre mňa celkom jednoduchá. Do Anglicka som išiel, aby som sa naučil dobre variť, získal nové vedomosti, rozhľad, čo sa týka kuchyne, a naučil sa jazyk. Ani v duchu som si nepredstavoval, že skončím v michelinovských reštauráciách, chcel som len dobre a poctivo variť. Bol som v Londýne 11 rokov a väčšinu času som strávil v kuchyni. Spával som štyri hodiny, bol som v kuchyni každý deň od siedmej ráno do jednej v noci. Keď som mal deň voľna, tak som ho väčšinou prespal... A do toho prišlo Toskánsko, pocítil som, že sa chcem usadiť, profesionálne som sa dostal na taký level, že si to môžem dovoliť. A mám už na to aj vek. Chcem začať žiť normálny život, vytvoriť si so Zdenuškou rodinné zázemie a zmeniť životný štýl. Získali si ma tamojšie domáce farmy, výborné produkty, skvelí ľudia, krásna príroda, kultúra. Išiel som síce trochu do neznáma, nevedel som, čo presne v Taliansku budem robiť, čomu sa budem venovať. Ale časom sa to všetko vyjasnilo.
Martin je zvyknutý mať v kuchyni všetko pod kontrolou. Na varecháčsky kurz varenia sa prišla pozrieť aj jeho priateľka Zdenka (vzadu v pásikavom), s ktorou teraz žije v Toskánsku.
A ako?
Na farmách v Toskánsku produkujú úžasné poctivé potraviny, oleje, vína... Také v supermarketoch nekúpite, tak som sa s farmármi dohodol, že budem ich produkty ponúkať cez eshop, neskôr v Bratislave aj v kamennej predajni a spolu s kamarátom sa budem podieľať aj na koncepte jeho bratislavskej reštaurácie s využitím, týchto poctivých produktov. Okrem toho budem
v Taliansku s jednou pani z malej dedinky pripravovať vlastné cestoviny, plnky a omáčky, ktoré budem tiež dovážať na Slovensko a používať aj
v reštaurácii. Prenajali sme si tam vilu a 400 olivovníkov, takže budem vyrábať aj vlastný olivový olej.
Takže sa môžeme tešiť na novú dobrú reštauráciu. Mimochodom, ako sú na tom podľa vás slovenské reštaurácie?
Určite sa už aj u nás dajú nájsť dobré reštaurácie. Ale v drvivej väčšine sú na Slovensku podniky s dvadsaťstranovým menu, kde varia všetko od ázijskej kuchyne, cez pizzu, steaky, sushi a vyprážaný syr. To nemôže fungovať. Mali by sa viac špecializovať na niečo a v tom sa snažiť byť dobrí. Ale už sa to vyvíja, i keď pomaly. Myslím si, že kuchári nemajú rozhľad. Každý by mal na čas vycestovať do zahraničia, aby načerpal vedomosti a získal prehľad.
Aj vy ste boli na skusoch vo svete. Aký bol Gordon Ramsay šéf? Je naozaj taký tvrdý ako ho poznáme z televízie?
On už moc v tej kuchyni neuvarí, je to skôr biznisman a celebrita. Býval blízko reštaurácie a chodil za nami, keď sme napríklad menili menu
a testovali nové jedlá. Vedel byť veľmi tvrdý ale aj veľmi férový.
Čomu ste sa u neho najviac naučili?
Čistote, disciplíne a precíznosti v kuchyni.
Varíte doma často? A s radosťou?
Veľmi rád, vôbec ma to neotravuje. Rád varím karí, ragú. Zdenuška je
z Komárna, má rada pikantné jedlá rovnako ako ja. Ale nemám veľmi rád recepty. Radšej otvorím chladničku a snažím sa vymyslieť niečo z toho, čo
v nej nájdem. Dôležité je, aby bolo jedlo pripravené poctivo a z poctivých produktov.
Foto: Stanislava Melcherová, Radosť variť - Škola varenia v Poluse
Diskusia k článku