Fedor Malík:
Skoro ako doma

Fedor Malík, 4. apríla 2012     2 minúty čítania

V rýchlovlaku TGV na ceste z Paríža do Luxemburgu som zbieral informácie o tamojšej kuchyni.


Foto: Pravda - Ivan Majerský

Fedor Malík


Marc, šéfkontrolór luxemburských vinárov v. v., mi odpovedal, že u nich sa papá „po francúzsky“. Skvelý obed v reštaurácii La Tourelle v mestečku Stadtbredimus ma však značne zneistil.

Losos v lístkovom ceste, slivky v prerastenej slanine, pórková polievka s mušľami sv. Jakuba, rostbif s dubáčikmi a napokon vyprážaný syr s restovanou cibuľou v karamelovom sóse. Pozri recepty na tému Slovenská kuchyňa v modernom šate Až na tie mušle to nebolo príliš „francúzske“. Zapili sme to šumivým luxemburským „crémantom“ a išlo sa ďalej proti prúdu Mosely. Návšteva dvoch vinárov i múzea v Schengene nás opäť vyhladovala.

Bol čas na večeru. „Privat–w_qnzer“ Jean Schlink– Hoffeld v Machtume vlastní i slušnú reštauráciu. Sadli sme si za masívne dubové stoly a domáci nás začali obskakovať.

Smotanová struková polievka so slaninou bola ako tá naša. Len slaninu by som vymenil za kôpor. I hlavné jedlo bolo na hony vzdialené od francúzskych zvyklostí. Marinovaný a plnený bravčový bôčik bol chrumkavo upečený do jantárova.

„Šťuchané“ zemiaky s cibuľou, dusená zelenina. Cítil som sa ako doma. Len varený zelený bôb mi akosi v prílohe nesedel. I vína boli podobné tým našim. Hádam len s výnimkou Elblingu a Auxerrois.

Napokon dezert na záver. Jablkový a slivkový koláč. Opäť podobný tomu nášmu. Len želatíne na vrchu koláča sa my akosi vyhýbame...




Diskusia k článku







 



TOPlist