Foto: Pravda - Robert Hüttner
Fedor Malík
Keď bol vo forme, Modra nemohla prehrať. Majstrovské zápasy sa hrávali vždy cez víkend, v sobotu poobede, v nedeľu doobeda. Pozri recepty na tému Chlapské recepty Keď sa nám darilo, vždy niekde „vonku“ sme si dali i dobrú večeru, sýty obed. Väčšina z nás uprednostnila chlapskú klasiku. Bravčový „šniceľ“. Šimon sa mu vyhýbal. Tvrdil, že je to nechutná, na starej masti prepečená viedenská špecialita.
Jeho favoritom bol pečený bôčik. Opäť bravčový, dobre prerastený, dostatočne vysoký, chrumkavý, šťavnatý, do zlata vypečený. Nenávidel bôčiky plnené. „Tam nikdy nevieš, čo do tej plnky nasúkali,“ vravel.
A na bôčiku museli byť dva–tri strúčiky cesnaku a nakrájané kolieska cibule. Najlepšie červenej. Korenín na povrchu muselo byť tak akurát. Trochu rasce, sladkej i štipľavej papriky, štipka čierneho korenia.
Na prílohe až tak nezáležalo. Dusená kapusta mohla byť sladká i kvasená, zemiaky varené i pečené, knedľa parená i varená, ryža dlhá aj guľatá. Dôležité bolo tiež pitie. Šimon nebol Modran, takže dobrý ostrý družstevný rizling mu nič nehovoril.
Krígeľ – dva dobre oroseného piva ho však vždy oslovili. Miloval bratislavský Stein. K tomu by ste sa dnes už asi ťažko dostali...
Že si my všetko dobré zničíme ......