O víne:
Salón vrhá nový pohľad na domovinu

Jozef Sedlák, Pravda, 18. decembra 2019     13 minút čítania

Ročne sa na Slovensku uskutoční 280 väčších či menších vinárskych podujatí, rôznych festivalov, putovaní za vínom, ale iba Národný salón vín ponúka prehliadku sto najlepších mokov na jednom mieste. Porovnať ročníkovú stopu, vplyv terroiru a napokon samo majstrovstvo vinohradníkov a vinárov možno v Apponyiho paláci v Bratislave.

Národný salón vín 2019 Pezinok
Víno do Národného salónu vín vyberali najlepší slovenskí degustátori.
Autor: ,

Aktuálna kolekcia top sto vín ukazuje, kam sa za posledných 14 rokov, čo je salón otvorený, dostalo slovenské vinárstvo. Kým pamätný prvý ročník, ktorý sa odohral v roku 2006 v Limbachu, reflektoval predovšetkým na vinársku tvorbu z predchádzajúceho ročníka 2005, teraz odzrkadľuje vína v priereze rokov 2000 až 2018.

Muselo uplynúť takmer dvadsať rokov, aby sa dala hlbšie zhodnotiť cesta, ktorú prešlo vinohradníctvo a vinárstvo. Na začiatku salónu robilo len prvé samostatné kroky. Vo víne bolo veľa entuziazmu, menej skúseností, čo vyplývalo z toho, že vinárstva mali za sebou len desať – pätnásť rokov rozvoja, teraz generácia zakladateľov dosiahla či blíži sa k vrcholu svojich možností.

Vidno to aj na víne, ktoré sústredil štrnásty ročník. Tak ako vinári, aj ich produkty sú bohatšie, viacvrstvové, a to nielen pokiaľ ide o spomínané ročníkové zastúpenie. Vína odzrkadľujú dozrievanie vinárov i vstup novej generácie, ktorá zvyšuje konkurenčné prostredie. Celkovo sa zlepšuje technologické vybavenie pivníc a spolu s ním aj fľaše vína. Forma drží krok s vínom. Etikety sú krajšie, modernejšie, výtvarne na vyššej úrovni.

Potulka jedinečnou pivnicou

To všetko si uvedomíme, keď sa ocitneme vo Vinohradníckom múzeu, ktoré je domovom Národného salóna vín. Možno treba pripomenúť, ako sa sem dostať. Námestie SNP v hlavnom meste, pozná vari každý. Jeho spodnú časť premenovali nedávno na Námestie Nežnej evolúcie. Keď z neho odbočíme na Primaciálne a vojdeme na nádvorie Starej radnice, ocitneme sa na malom námestíčku, ktorého súčasťou je Apponyiho palác. V jeho podzemí je salón s vínom.

Paradoxne viac ako Slováci a sami Bratislavčania ho navštevujú cudzinci. Tí nevnímajú hlavné mesto Slovenska len očami, ale chcú krajinu ovoňať a ochutnať aj prostredníctvom vína. A robia dobre, pretože sa zoznámia s nečakane krásnym vínom, presvedčia sa, že mladá krajina má bohatú vinohradnícku a vinársku históriu.

Mnohých zahraničných návštevníkov prekvapí, že Slovensko (Uhorsko) hneď po Francúzsku ako druhé v Európe zvládlo výrobu šumivého vína. A keď ochutnajú aktuálneho víťaza 14. ročníka Cabernet Sauvignon blanc de noir, sú zaskočení po druhý raz. Najstaršia slovenská vinárska značka Hubert si dovolila zaexperimentovať a vyrobiť šumivé z kabernetu. Nie Chardonnay ani Pinot noir, ale ikona z Bordeaux perlí v pohári ako biele šumivé víno z modrého hrozna.

Je to jeden z mnohých dôvodov, prečo sa zastaviť na degustáciu vín v Národnom salóne vín. Tá sa totiž stane zábavným a príjemným túlaním po krajine vína. Žijeme v nej, myslíme si, že sme ju už spoznali, ale kdeže. Keď prídete na regionálne festivaly, zväčša sa tam ponúkajú miestne vína, zato salón je prehliadkou produkcie celej krajiny. Zoznámme sa teda s tou aktuálnou.

Lídri v pohári

Sto najlepších vín 14. ročníka zahŕňa produkciu 33 vinárskych domov, do salóna sa však po regionálnych nomináciách pokúšal dostať zhruba dvojnásobný počet. Na jarné a jesenné finále postúpilo dovedna 489 vín, ale na policiach salónu sa ocitlo len každé piate víno. Ukazuje sa, že do salónu sa v najhojnejšom počte dostali zavedené značky. Víno Mrva&Stanko má v kolekcii top sto osem vín, J&J Ostrožovič a Víno Matyšák sedem, tak ako mladé Zámocké vinárstvo Pezinok. Krok s nimi tradične držia Golguz Hlohovec a Villa Víno Rača.

Nájdeme tu produkciu mnohých známych firiem Karpatskej perly, otca a syna Pavelkovcov, Chateau Topoľčianky až po nedávno založené vinárstva, ako povedzme juhoslovenské vinárstvo Angel wines Vladimíra Turčana zo Želiezoviec či Chateau Rúbaň alebo Baynach Bojničky.

Slovensko sa zdá našincovi napohľad známou a preskúmanou krajinou, ale sú to práve nové vinárstva, ktoré ukazujú na znovu objavovaný potenciál zabudnutých vinohradníckych viesok. Kľúčom k nemu sú talentovaní ľudia. Človek chutná víno a dostáva sa bližšie do prvého kontaktu s vinármi. Ak vám víno zachutí, je to podnet vybrať sa rovno k vinárovi, človek uvidí krajinu s vinohradmi, pivnice a najmä zanietených vinohradníkov. Preto odporúčame salón ako inšpiráciu pre budúce výlety po Slovensku.

Ale vráťme sa k samotnému vínu, lebo práve ono ukazuje, kam sa krajina 30 rokov po nežnej revolúcii, výročie ktorej práve oslavujeme, dostala.

Najväčšie zastúpenie vín majú v salóne Malokarpatská, Nitrianska a juhoslovenská vinohradnícka oblasť. Peletón vedú vinári z Malokarpatskej oblasti, napriek úbytku vinohradov si udržiavajú postavenie lídra, hneď za nimi je južné Slovensko. Vinárska emancipácia tejto kedysi najmä surovinovej základne malokarpatských vinárov rýchlo pokračuje. Trio uzatvára Nitrianska vinohradnícka oblasť a neodmysliteľnou súčasťou expozície sú, samozrejme, vína z vinohradníckej oblasti Tokaj.

Riaditeľka Národného salóna vín Jaroslava Kaňuchová-Pátková by si želala väčšie zastúpenie stredoslovenskej a najmä východoslovenskej vinohradníckej oblasti. Vraví, že obe majú veľký potenciál ľudský aj terroirový, len ho treba viac prezentovať.

Konečne rešpekt pred ročníkom

Osudom vína je ročník. Vinári to veľmi dobre vedia. Muselo však uplynúť zhruba desať rokov, kým sa predovšetkým v červených vínach začal rešpektovať ročník a do salóna začali prichádzať naozaj vyzreté vína. Všimnime si, že víťazom 14. ročníka červených vín sa stal Cabernet Sauvignon od pezinského vinohradníka a vinára Milana Skovajsu. Potomok jedného z pezinských richtárov ho dorobil v Limbachu v roku 2015 a do salóna priniesol, až keď víno riadne vyzrelo v sude. Práve na Skovajsovom produkte možno podľa Jaroslavy Kaňuchovej-Pátkovej ilustrovať zmenu, ktorou prešla výroba červených vín.

Kým pre prvé ročníky salóna bola typická netrpezlivosť, snaha dostať červené víno čím skôr na jeho police a tým aj na trh, teraz vidíme, že vinári prichádzajú s troj- až päťročnými vínami.

"Červené vína sú odležané, okrúhle, majú charakter a nie ako kedysi, keď boli zväčša mladé, a preto drsné. Namiesto toho, aby boli v pivnici, predčasne ich posúvali na konzumáciu. To dnes salón ponúka vína, ktoré hovoria o veľkom posune v myslení vinárov, ale aj o žičlivosti počasia,“ konštatovala Jaroslava Kaňuchová-Pátková.

Prechod k vyzretosti badať aj pri kľúčovom produkte slovenských vinárov – bielych vínach. Pátková si všíma, že kým v predchádzajúcich ročníkoch vyhrávali mladé biele vína, ktorých hlavnou prednosťou bola primárna aromatika, teraz badať posun k vyzretejším starším ročníkom, "k vínam s väčšou štruktúrou, hĺbkou a telom“. Ostatne, tieto atribúty napĺňa šampión kategórie bielych suchých vín Veltlínske zelené, ročník 2017, výber z hrozna vyrobené metódou sur lie.

Neprekvapuje autor tohto vína – Roman Janoušek zo Zámockého vinárstva Pezinok mal vždy blízko k zložitejšie štruktúrovaným vínam. Mal naporúdzi aj vynikajúcu surovinu, pochádzajúcu zo šenkvického honu Kozara. Nachádza sa tu zrelá štyridsaťročná výsadba veltlínu, s podivuhodným terroirom. Hon leží na rozhraní malokarpatského masívu a Podunajskej nížiny.

Toto spojenie ílu, hliny a malokarpatskej horniny podarovalo šenkvickým družstevníkom neobyčajne mnohotvárne hrozno. Jednak to dokazujú ich vlastné vína, ale v salóne je aj veltlín, ktorý vyrobil Vladimír Mrva kryomaceráciou, keď pomalým kvasením v chlade vzniká víno s neobyčajne krásnym aromatickým profilom.

Už jednu dekádu trvá slovenské zaľúbenie v ružových vínach. V salóne nájdeme sedmičku týchto vín, a to jednak suché, jednak polosuché a polosladké. Príťažlivosť týchto vín stúpla po tom, čo pred desiatimi rokmi v Paríži Slovensko získalo šampióna s Cabernetom Sauvignonom. Šlo o dielo vinárstva Mrva&Stanko, ktoré s týmto vínom žalo úspech aj v tohtoročnom salóne. Opäť potvrdilo výnimočnosť terroiru vinohradu z Vinodolu a typický esprit, šťavnatosť a čiernoríbezľovú chuť vína.

V kategórii polosladkých ružových bodoval opäť kabernet, ktorý stvorili Svätojurčania Bohumil Dubovský a Miloš Grančič. Do istej miery opulentné víno, vznešené a dobrotivé, láskavé a milé. Slovenský ideál ružového vína tvorí momentálne nové čerstvé jednoročné víno a nemusí byť práve suché, ale s vyšším zvyškovým cukrom.

Esencie viníc

Toľko proklamovaná suchosť v skutočnosti podľa riaditeľky vinohradníckeho a vinárskeho zväzu existuje u mnohých iba slovne, proklamačne, v skutočnosti si ľudia nechajú radi dosládzať svoje chuťové poháriky, preto rastie produkcia polosuchých a polosladkých vín, ktoré majú vyšší obsah zvyškového cukru – viac ako 9 gramov na liter vína.

Slovensko je krajinou odrodových vín. Najväčšie zastúpenie mal Cabernet Sauvignon (11), ale to preto, že z neho vyrábajú vinári jednak červené, ale aj ružové vína a dokonca aj šumivé. Z dvoch rizlingov má v salóne 9 umiestnení rýnsky, vlašský 4, rulandské 8. To je dobrá pripomienka pre konzumentov, ktorí radi nakupujú Rulandské šedé.

Kolísavé zastúpenie jednotlivých odrôd je dané ročníkovými odchýlkami, nevyspytateľné počasie praje raz viac tej, raz inej odrode. Možno niekomu bude chýbať väčšie zastúpenie novošľachtencov – nájdeme tam Dunaj uznaný pred 20 rokmi a úplnú novinku z dielne Ondreja Korpása, vlani regisrovaný Rizling rituál známy aj ako korenistý.

V salóne prišli s nápadom, že predstavia všetky novošľachtence, ktoré sa pokúšali dostať do stovky, a práve tak robia aj edíciu tokajských vín. V nej sa totiž spravidla objavujú síce mimoriadne, ale veľmi drahé tokajské výberové esencie. Tohto roku je takým klenotom esencia z roku 2000 od Jaroslava Ostrožoviča z Veľkej Tŕne. Je to dobrý nápad predstaviť paletu všetkých tokajských vín.

Mimochodom, bol to Ostrožovič, ktorý ukázal, že v Tokaji sa formuje aj moderný prúd výroby vín z klasických tokajských odrôd. Jeho Furmint, víťaz kategórie bielych polosuchých a polosladkých vín, je víno pikantné, o čo sa postarali jeho kyselinky. Nepochybne dar územia sformovaného sopkami a, samozrejme, zrkadlo vinárových schopností, ktorý ich uchoval vo víne.

Protipólom Tokaja – zemepisne aj zložením pôdy – je Suchý vrch. Leží na mohutných nánosoch spraše na úpätí Malých Karpát. Pred dvadsiatimi rokmi tu založili v obkľúčení dubiny vinohrad Margita a Ladislav Šebovci. Ich Aurelius, šampión prírodne sladkých vín, majstrovský cibébový výber, je nápojom, aký sa narodí raz za čas.

Október priniesol báječné babie leto. Hmlistý, sychravý november pozýva na mladé vína, ale len Národný salón vín ukazuje celostnú zbierku toho najlepšieho, čo ponúka slovenská vinárska tvorba. Zmeňte tradičný program voľného času a skúste ho stráviť na degustácii vín v salóne. Umožní vám pozrieť sa na krajinu všetkými zmyslami.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Diskusia k článku







TOPlist