Foto: Andrea Červenková
Roy Littlesun
Od roku 1960 cestujem intenzívne po svete. Pred pár rokmi som v Českej republike organizoval akciu Tanec jedného srdca, kam prišlo mnoho ľudí aj zo Slovenska, a tak som si získal známych, ktorí ma na Slovensko pozvali. Odvtedy som tu bol asi 5 krát.
Aká bola vaša cesta k makrobiotickej filozofii?
V roku 1958 som emigroval z Holandska do Kalifornie. Trvalo mi ďalších približne 12 rokov, aby som zistil, že som prišiel do USA nie kvôli komfortu, no moja úloha spočíva v presviedčaní ľudí, že ich hlavným poslaním je ich spolupráca so Zemou.
Čo musíme robiť, aby sme to dokázali?
Zmena je základný zákon prírody. Zmena sa môže udiať len v ľudskom tele a pre zmenu sa musí rozhodnúť každý z nás individuálne, preto ju nemôžu za nás dosiahnuť napríklad politici alebo ekonómovia. Musíme sa naučiť, ako uvoľniť pamäť potravín, aby sme sa rozpamätali na základné princípy prírody a zmenili svoje myslenie. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné zmeniť kvalitu jedla. Tu treba vyzdvihnúť úlohu ženy. Jedlo väčšinou pripravovali a pripravujú ženy, ženy vlastne kŕmia svoje deti už od ich počatia ešte v maternici. Kuchyňa bola prvým centrom domu, chrámu, nemocnice, školy, centrum ekonomiky, keďže prvým platidlom boli poľnohospodárske produkty, obilie. To najdôležitejšie, čo môže ľudstvo teraz urobiť, je začať si variť.
To znie celkom jednoducho, varí sa predsa skoro všade.
No varenie nie je len to, že sa pripraví jedlo, aby sme neboli hladní alebo sa uspokojili naše potreby. Správne varenie dochádza iba pri použití skutočného ohňa, iba ten spôsobí uvoľnenie pamäti z jedla. V súčasnosti chcú ľudia všetko rýchle a praktické. Používame mikrovlnné rúry, elektrické, indukčné sporáky, ale variť by sme mali iba na skutočnom ohni (napríklad plynovom sporáku). Dôležité je aj správne prežúvanie, preto sa musíme učiť, aj ako správne jesť a naučiť sa vychutnať tento proces na jazyku. Keď je úplne uvoľnená pamäť jedla, dostáva sa cez črevá do krvi a vďaka tomu si my – ako bytosti – vieme rozpomenúť, kto sme. Čiže, kto kontroluje jedlo, kontroluje krv. A cez stravu sa takto dá kontrolovať myseľ ľudí. Kto sa stravuje napr. v reštaurácii alebo používa polotovary, nemôže skontrolovať proces varenia, a teda ani tú skutočnú pamäť potravín. Bez tejto pamäti sme emocionálne blokovaní, v myšlienkach rozbití, chorí – máme všetky problémy, ktoré bežní ľudia moderného sveta majú.
Ako dosiahneme, aby sme uvoľnili pamäť potravín?
Začína to procesom varenia. Oheň je element vzostupu, bez neho to nejde. V hrnci prebieha celý proces – musíme kontrolovať, koľko, čoho, ako a kedy do neho vložíme, ako krájame zeleninu, akú má formu. Dlhým a krátkym varením, rôznym tlakom – varením s pokrievkou a bez nej, rôznymi teplotami dosiahneme vždy iný výsledok. Dôležité je, kedy pridáme soľ, vodu a koľko. Toto už dnes ľudia nevedia.
Je dôležité, ako sa suroviny na prípravu jedla uskladňujú?
Samozrejme, aj to je veľmi dôležité. Kedysi mali na uskladňovanie ľudia drevené debny, ktoré sa pravidelne obracali, zeleninu preberali, obilniny presýpali – teda suroviny sa pohybovali. Bola to zároveň aj prevencia proti znehodnoteniu, napadnutiu hlodavcami, hmyzom, plesniam.
Aký druh riadov odporúčate pri príprave stravy používať?
Keramické riady sú je najlepšie, ale môžu byť aj kovové, emailové a prípadne i z nerezovej ocele. Vyhnúť by sme sa mali hliníku, teflónu, plastu a všetkým ostatným moderným materiálom.
Ako krájať potraviny?
Správne krájanie je veľké umenie – vtedy totiž polarizujeme – vytvárame z jedného viac kusov. Proces krájania potom pokračuje žuvaním. Drevená doska je základný oltár kuchyne a spolu s nožom, s ktorým krájame, sú to dva hlavné nástroje, ktoré musíme mať v super kvalite a vždy tip-top pripravené. My často položíme na dosku hocičo – napríklad ju používame ako podložku pod hrnce, krájame na nej čokoľvek, nože mávame tupé a nedôkladne umyté. To by sa nemalo stávať.
Čo je ešte dôležité pri samotnom procese varenia?
Aj vrstvy ingrediencii majú svoju postupnosť pri vkladaní do hrnca. Najprv vkladáme rastliny, ktoré sa ťahajú do výšky, ako napríklad pór, potom nasledujú rastliny, ktoré rastú pri zemi, ako povedzme kapusta, a nakoniec tie, ktoré rastú v zemi (koreňová zelenina). Týmto spojíme energie, ktoré sú hore aj dole, uvoľníme energiu a pamäť. Varením takto získame okrem kalórií, vitamínov a minerálov aj hodnotu navyše v podobe energie tejto potraviny.
Kde kupovať suroviny na prípravu nášho jedla?
Všetky suroviny sú dnes stále dostupné. Aj keď nie sú dostupné v supermarkete, treba ich ísť hľadať inde alebo požiadať vedenie supermarketu, aby sa tento druh tovaru doplnil.
Je dôležité, kde rastliny a zvieratá, ktoré chceme konzumovať, rastú alebo sa chovajú?
Najlepšie je, ak sa pestujú alebo chovajú vo vlastnej záhrade, na vlastnom dvore alebo v okruhu povedzme 500 míľ.
Vadí, ak sa napr. z Ameriky dovezie na Slovensko nejaká nová odroda zeleniny?
Mali by sme jesť, čo sa urodí v našom klimatickom pásme.
U nás sa ale už bežne dá vidieť, že ľudia v záhradách pestujú napríklad exotické ovocie.
Ale toto naše telo nepotrebuje, telo človeka je uspôsobené energii tej časti Zeme, v ktorej sa narodil. Citrusy povedzme prirodzene rastú v južnejších častiach a prirodzene ľudí z týchto oblastí aj ochladzujú, nás však ochladzujú až priveľmi. Preto treba pri výbere surovín pre našu stravu dodržiavať klimatickú oblasť a sezónu – jesť sezónne ovocie a zeleninu. Ale keď dostaneme semená z inej krajiny a tieto u nás prirodzene vyrastú, môžeme takéto plodiny konzumovať.
Je pri makrobiotickom štýle stravovania dovolené jesť mäso, mliečne výrobky?
Bios znamená život, stvorenie. Vylučuje náš život mäso? Nie. Je tu všetko, vrátane mäsa. V reálnom živote mikrobiotického životného štýlu nie je nič zlé a dobré, nie je nič správne a nesprávne. Môžete jesť čokoľvek, ale musíte vedieť ako. V našich podmienkach nie je nutné, aby človek jedol mäso, ale napríklad na Aljaške je mäso v strave nevyhnutné. Musíte však vedieť, ako kŕmiť zviera a ako jesť jeho mäso. A hlavne, nemalo by to byť mäso napríklad z Texasu.
Ak teda tomu dobre rozumiem, makrobiotika nemá striktné pravidlá, čo jesť a čo nie?
Áno, je to presne tak. Dôležité je, kde žijete, ako žijete, váš vek a zdravotný stav. Takže nie ste fixovaný. To, čo hlásajú dnes tak populárne diéty, je fixovanie na tézy, čo ľudia môžu a nemôžu jesť. Napríklad jedna z dnešných najpopulárnejších raw food diet (surová strava) – tým, že nepoužíva tepelné spracovanie stravy – oheň – prichádza o uvoľnenie pamäti z jedla, o ktorom som hovoril pred chvíľou. Týmto by sa mali ľudia odlíšiť od zvierat, ktoré tiež jedia surovú stravu.
Čo by mala byť podľa vás základná zložka stravy Slovákov?
Hlavné jedlo dňa by malo byť celorzrnné jedlo (obilie, strukoviny, ryža), je to hlavné jedlo ľudstva. Celozrnné obilniny sú univerzálna strava, ktorá má schopnosť byť vypestovaná kdekoľvek na svete – je to v našom ponímaní jediná globálna potravina. Mletím zŕn však obilnina oxiduje, a teda sa znehodnocuje, preto je najlepšie zrná pred konzumáciou čerstvo zomlieť, aby sa pamäti tejto potraviny uvoľnilo čo najviac.
Aký je váš názor na bio stravu?
Je móda stravovať sa bio potravinami (po anglicky organic). Ľudia si myslia, že organic je pestovanie bez chemikálii, ale nemajú poňatia, čo to v skutočnosti znamená. Organic znamená prírodný, vzájomne spätý – keď teda pestujete rastliny v skleníkoch a fóliovníkoch, na fóliách – to nie je organické, lebo v takomto prípade je prerušené spojenie so Zemou.
Dnes sú veľmi populárne rôzne diéty, prezradíte našim čitateľom váš názor na ne?
Všetky dnešné diéty sú jednostranné – sústreďujú sa na jednotlivé zložky potravy, napríklad na uhľovodíky, bielkoviny, enzýmy, surovú stravu a neberú do úvahy jedlo ako také, je to len analytické pozorovanie. Ľudia pri týchto diétach väčšinou sledujú, koľko kalórii, vitamínov a minerálov tá-ktorá potravina obsahuje. Zároveň z toho ťažia firmy, ktoré predávajú potraviny a potravinové doplnky. Takéto sú všetky diéty okrem jednej, ale to nie je diéta, ale životný štýl – makrobiotika.
Odkiaľ ku nám prišli myšlienky makrobiotického stravovania?
Moderná makrobiotika pochádza z Japonska. Po 2. svetovej vojne sa rozšírila do Francúzska, odtiaľ do USA, kde vznikli dve veľké makrobiotické centrá v Bostone a v Los Angeles, odkiaľ sa táto filozofia postupne rozšírila do celého sveta. V 70. rokoch, keď sme začali presadzovať tieto myšlienky v USA, neboli žiadne celozrnné potraviny, sójové produkty, mlieka rastlinného pôvodu. V tom čase neboli ani žiadni farmári, ktorí by pestovali bio potraviny. Takže začiatky boli neľahké.
Ako jedia ľudia na Slovensku?
Slovensko bola kedysi obilnica strednej Európy, obilie slúžilo aj ako platidlo. Pozrite sa, čo majú ľudia na tanieri dnes. Kto dnes konzumuje obilniny? Radšej si dajú mäso so zemiakmi. Polia sa neobrábajú, menia sa na stavebné pozemky. Ľudia síce hovoria po slovensky, ale nie sú to už Slováci. Slováci vždy mali pôdu a pracovali na nej. Dnes to už, žiaľ, tak nie je. Málokto na Slovensku vie, že v Poľnohospodárskom múzeu v Nitre máte úplný klenot – archivovanú pamäť starých Slovanov – ako sa pestovali a uskladňovali obilniny, čo s nimi robili. Preto pripravujeme na 11. novembra 2013 akciu Zrno Zeme, na ktorej sa stretnem so študentmi Poľnohospodárskej školy a obyvateľmi Nitrianskeho kraja. Cieľom je, aby si ľudia zobudili to povedomie a uvedomili si, akú vzácnu zem máte. Zároveň by som chcel natočiť dokumentárny film, ktorý plánujem nazvať Totálna agrikultúra. V ňom túžim zdôrazniť, akú dôležitú rolu máte nielen v slovanskej histórii, ale aj v histórii celého ľudstva.
@evka8 , pridané na fb,
citujem: taketo clanky by mali citat ludia denno denne.
a VARECHA by bola veľmi tenučká...
nuž aj ja by som bola tenučká .... som bývala .-.-