Foto: Pravda - Robert Hüttner
Fedor Malík
Načo vraj obedovať, keď si „pošmáknem“ na modranskom vinobraní. Od kaplnky až po Hornú bránu bolo stánkov ako maku. Pozri recepty na tému Husacie a kačacie hody Všetky ponúkali dobroty dnešného sveta. Slinky sa zbiehali a nedalo sa odolať. Prím tohto roku hrala „cigánska“. V bravčovej i hydinovej podobe. Bola veľká a nestála veľa. Toľko ako liter nedôveryhodného burčiaka.
Mohli ste ju dostať s horčicou, kečupom, kôpkou restovanej cibule. To všetko vo veľkej žemli... Hitom číslo dva bol grilovaný oštiepok s brusnicami. A potom varená kukurica, grilované prasa, vysmážané ryby, divinový guláš, horúce podplamenníky a škoricový trdelník. Nie originálny skalický.
Nuž a lokše. Také i onaké. Omastená lokša za 80 centov! Ľudia ich jedli „len tak“. Bez husaciny, bez kačaciny. Táto tradičná špecialita bola tohto roku akosi v defenzíve...
Našiel som však „svoj“ stánok. Husacie prsia i stehná boli do zlata vypečené, teplé a chrumkavé. Nemali chyby–chybičky. Požiadal som o dve uhorky, baraní roh, suchú lokšu a predstavte si... ja... aj o dve deci burčiaka!
Naliali mi ružový. Dobre čítate. Ružový burčiak. Starí vinohradníci a vinári sa museli v hrobe obracať. Žijeme však inú dobu, iný čas. Zvykneme si aj na ružové čudo...
Diskusia k článku