Foto: Pravda
Na desaťročia sa vytratil z môjho taniera. Až nedávno. Na Silvestra. Pristavil som sa v supermarkete v oddelení rýb a oči mi ťahalo na pult s konzervami. Dominoval tuniak. Atún en salsa de tomate, „tuna salad“ s mrkvičkou, hráškom, kukuricou, syrom, s kuskusom (!),... Tuniak španielsky, thajský, francúzsky, taliansky.
Do košíka som vložil „tonno al naturale“, tuniaka v slanomnáleve. Na Nový rok som bol už pred desiatou v kuchyni. Červenú, žltú i zelenú papriku som nakrájal na kocky a červenú cibuľu na plátky. Zmes som osolil, pridal štipku bieleho korenia, mletej rasce a veľa majoránu. Všetko som nakrátko podusil na oleji a na záver som na panvicu pridal kúsky tuniaka.
Novoročného tuniaka som si naložil na tanier a dzobkal ho vidličkou. Nalial som si Petríkov leseps z modranskej Kolébky. Pred trinástou hodinou som zapol televízor. Novoročný prejav prezidenta som si však už nevypočul.
História sa po polstoročí zopakovala. „Tuniakový efekt“ ma opäť vyhnal do prírody...
Vyskúšajte p. Malík!
...pri tom prejave by vám ten tuniak isto nechutil....