Končí sa prvá štvrtina nového storočia, ktorá priniesla množstvo nových často až protirečiacich si pohľadov na víno. Aký bol milovník vína zhruba pred tridsiatimi rokmi a aký je dnes? Čo je za jeho veľkou zmenou?
Žijeme v neobyčajne kritickej dobe, a zároveň v dobe nevídanej hojnosti, čo vidno aj na ponuke slovenských a zahraničných vín. Je umenie vybrať si. Čelíme záplave informácií, ktoré nás zneisťujú. Odrazu akoby nič nebolo sväté, ani víno, pritom je to od vekov nielen nápoj potešenia, opojenia, ale aj obradný a mystický mok. Začiatkom 90. rokov sa víno bralo ako zdroj radosti a ľudia ho popíjali pre jeho opojné účinky. V rokoch konjunktúry sa víno stalo postupne meradlom spoločenskej prestíže. Slováci sa rozcestovali, niektorí z vinárov začali pracovať v špičkových zahraničných vinárstvach, o víne sme sa dozvedali veci, ktoré sme si prv neuvedomovali. Vznikli výborné podmienky na dialóg milovníkov vína s vinármi, najmä s tými, ktorí vedeli zaujímavo vyrozprávať príbeh vína, porovnať slovenské so zahraničnými. To bol náš prípad. Začali sme si utvárať jedinečný vzťah s milovníkmi vína, ktorý trvá vlastne dodnes. Kráčali sme od jednoduchšieho k zložitejšiemu, získavali si ľudí nielen vínom, ale aj priestormi, v ktorých vznikalo, dozrievalo a podávalo sa. Podzemie, vínna pivnica, archívne priestory majú svoje čaro. Keď sme k tomu pridali snúbenie vína s jedlom, vygradovali sme gurmánsky zážitok. Tento vzrušujúci dialóg pokračuje, ale naším partnerom je dnes náročnejší, vzdelanejší, do istej miery aj komplikovanejší konzument.
Ľudia aj vinári boli a sú odrazom doby, ktorú žijeme. Do akej éry vína sme vlastne vstúpili?
Panta rhei, všetko plynie, vraveli starý Gréci a dodal by som, že všetko sa výrazne mení. Keď Slovensko v roku 2004 vstúpilo do EÚ, bol tu minimálny vplyv zahraničných vín. A hoci vtedy vznikali nové vinárstva jedno za druhým, konkurencia nebola taká veľká ako dnes, keď je na trhu víno z celého sveta. Dostali sme sa do mimoriadne konkurenčného prostredia. Preto je dôležité intenzívne komunikovať s milovníkmi vína. Sú to naši klienti, ktorých treba povýšiť do stavu partnerského. Pokračujeme s nimi v dialógu, ukazujeme im, kde sa víno tvorí. V rozhovore s nami, najlepšie počas degustácie, si utvárajú názor na značku a vinárstvo. To umožňuje vytvoriť spoločenstvo priateľov našej značky, pevné jadro klientely. Krásne víno nemá vzorec, každý rok je iné. Naši priaznivci k nám prichádzajú rok čo rok a vždy im vieme ponúknuť úplne nové zážitky. Čo ročník, to nová kapitola histórie. Aj ročník 2025 je iný ako predchádzajúce, veľa zákazníkov sa už teraz pýta, aký to bude ročník.
Môžete sa oprieť o veľkú skupinu verných zákazníkov. Spoločnosť sa však obmieňa, jedni na svet prichádzajú, iní odchádzajú, taký je zákon života. Ako si udržujete a rozširujete kmeň oddaných milovníkov vína?
Sme na trhu odo roku 1997, teda 28 rokov. To sú dve generácie ľudí, ktorí si obľúbili naše vína. Jadro najvernejších klientov tvoria privátni zákazníci, mnohí z nich kráčajú s nami od vzniku spoločnosti. Cenia si priamosť, otvorený rozhovor, ktorý vedieme s nimi počas degustácií. Urobíme ich spolu s Petrom Stankom a našimi kolegami do roka okolo tristo. Tu sa dozvedáme, aké sú túžby, želania našich priateľov, a zároveň oni vidia, kam sa posúva výroba vín, ako sa mení v prúde času degustovanie. Teraz nemám na mysli len technickú stránku, rokmi pribúdajú skúsenosti na jednej i druhej strane. Témou diskusií je, samozrejme, víno, ale víno poskytuje množstvo iných námetov na rozhovor – od dizajnu a estetiky pivnice, sudov cez gastronómiu a víno až po večné ľudské témy, akými sú politika, šport, šoubiznis. Pivnica je scénou, kde padajú bariéry a pravdovravné víno dáva priechod tomu, čo ľudí trápi. Francúzi mali salóny, nuž a my na Slovensku pivnice, kde sa utvrdzujeme nielen v tom, v čom spočíva podstata dobrého vína, ale aj ľudského šťastia. Stále ho hľadáme. Ľudia, ktorí nás navštívia, šíria o nás skúsenosť, a keďže na osobné poznanie dáme najviac, pričinia sa o to, že na dvere našej pivnice zaklopú potom noví zákazníci.
Do života spoločnosti vstúpili sociálne siete. Ako ste sa prispôsobili tomuto novému fenoménu? Komunikáciou na nich možno veľa získať, ale aj veľa stratiť. Ako ich vnímate?
Sme na FB, Instagrame, dávame o sebe vedieť. Možno nie tak intenzívne ako mladšia generácia, pre ktorú je to hlavný kanál zviditeľňovania sa, ale rozhodne sociálne siete nepodceňujeme. Keď máme vo vinárstve zákazníkov, do pár minút je na sieti nejaká fotka, informácia o degustácii v spoločnosti Mrva&Stanko. Ide o bleskurýchle šírenie správ. O to dôležitejšie je, aby ľudia, ktorí ich oznamujú, boli spokojní. Koľko očí, toľko postrehov. Sociálne siete umožňujú sprostredkovať osobné zážitky geometrickým radom, preto im pripisujeme veľký význam. Vidíme, že tento typ komunikácie je neodmysliteľnou súčasťou života mladej generácie, musíme ju akceptovať. Naozaj platí – kto nie je na sociálnych sieťach, akoby ani nebol.
Akokoľvek krásne víno opíšeš, akokoľvek krásnu fotografiu zverejníš, ešte stále nevieš, aké víno je. Víno nie je virtuálny nápoj, ale taký, ktorý treba ochutnať.
Sociálne siete fungujú ako dobrá návnada. Vytvoria dopyt, chuť na víno, ale víno sa nedá ochutnať cez sociálne siete. Dá sa len vytvoriť atmosféra, nálada, záujem. Fyzicky, bytostne ho precítiť znamená prísť do vinárstva. Nuž a tomu sociálne siete napomáhajú. V tom je ich prínos. Čítať o víne je jedno, vidieť druhé, ale najdôležitejšie je ochutnať ho. A najlepšie na mieste, kde sa narodilo, teda v pivnici, tento zážitok je neprekonateľný.
Koľko vín ste ponúkali okolo roku 2000 a koľko dnes?
Prvé roky sme ponúkali 7 až 8 odrôd vína. Dnes ich je spolu s cuvée vínami 23 až 24. Mysleli sme si, že podobne ako v zahraničí zúžime ponuku na 4 či 5 odrôd, ale ukázalo sa, že to nie je pre Slovensko cesta vína. Burgundsko alebo Bordeaux sú násobne väčšie ako celé Slovensko. No máme nemenej rozmanitú vinohradnícku krajinu, ktorú nechávame prehovoriť cez víno. Pestrosť chutí a vôní je pozitívom, pridanou hodnotou. Počas degustácií ľudia chcú ochutnať stále niečo nové. Ponúknuť im 5 či 6 vín nejde, je to proti slovenskej povahe. Dnes núkame bezmála 25 vín, sektom počnúc cez biele, ružové, červené, sladké, fortifikované čiže likérové vína a bodkou je vínny destilát. Ľudia túto rozmanitosť milujú. Spracúvame hrozno z rôznych vinohradníckych oblastí Slovenska, preto naše vína majú úplne rozdielne charakterové vlastnosti, jasný terroirový výraz. Veľmi široká paleta rôznorodých vín ho umožňuje identifikovať.
Už niekoľko rokov slávite úspech s Veltlínom zeleným Kryo. Tohto roku rok ste priniesli na trh novinku Pinot Gris Pink. Čím je výnimočné?
Po úspechu s oceňovaným Veltlínskym zeleným Kryo prichádzame s vínkom, ktorá zaujme už na prvý pohľad aj dúšok – Pinot Gris Pink. Ide o víno vytvorené modernou technológiou kofermentácie, ktorá je vo svete čoraz populárnejšia, no na Slovensku sa objavuje vôbec prvýkrát. V tomto ročníku sme sa rozhodli experimentovať s metódou, ktorá spája dve ušľachtilé odrody – Pinot Gris (92 percent) a Pinot Noir (8 percent). Spoločná fermentácia týchto vín priniesla nečakanú harmóniu farby, vône a chuti. Výsledkom je mimoriadne atraktívne víno s delikátnou medeno-zlatou farbou, so sviežou ovocnosťou a s krémovou textúrou. Kofermentácia zvýraznila aromatický prejav, priniesla plnosť, hebkosť a elegantnú štruktúru, ktorá oslovila milovníkov vína doma aj v zahraničí.vínkomZáujem o tento štýl nás príjemne prekvapil, preto sme sa rozhodli rovnakú technológiu zopakovať aj v novom ročníku. Verím, že Pinot Gris Pink si opäť získa priazeň všetkých, ktorí hľadajú vo víne originalitu, jemnosť a moderný rukopis.
Na Slovensku sú populárne novošľachtence. Aké máte s nimi skúsenosti?
Pred 30–40 rokmi červené odrody typu Cabernet Sauvignon nemali šancu dozrieť na Slovensku do plnej zrelosti. Preto boli šľachtené slovenské odrody Rimava, Rudava, Hron či Váh, ktoré dozrievajú skôr. Dnes, vďaka otepľovaniu, dosahujú tieto odrody kvalitu porovnateľnú s juhom Európy.
Ako obstoja v porovnaní s etalónom červených vín Cabernetom Sauvignon?
Vinohradník aj vinár majú v tom jasno. Novošľachtence skôr dozrievajú, dosahujú vysokú kvalitu, lepšie sa s nimi pracuje vo vinohrade aj v pivnici a dávajú vysoký predpoklad na výrobu kvalitných červených vín. Akákoľvek odroda však bude porovnávaná s klasikou. Ak ich porovnávame s Cabernetom Sauvignon z južanských krajín, je to ťažká konfrontácia, ale v mimoriadne dobrých slnečných rokoch, aké prinieslo oteplenie, majú podľa mňa novošľachtence prevahu nad Cabernetom Sauvignon. No ešte to stále nie je pravidelnosť.
Covid a po ňom kríza na Ukrajine priniesli novú situáciu na trhu s vínom. Aký je dnes o víno záujem? Vstúpili sme do kritického obdobia pre vinárstva?
Treba priznať, že víno zažíva krízu naprieč celou Európu. Na Slovensku sa predáva 70 až 80 percent vína v retaili. O predaji rozhoduje leták, akcia, zľava. My oslovujeme kategória privátnych klientov, gastronómiu – hotely, reštaurácie, kaviarne a vínotéky. Aj tu vládne obrovský boj o zákazníka. Novým faktorom sa stala Čína, ktorá vysadila vinice na ploche jedného milióna hektárov. Naopak, v Kalifornii v dôsledku sucha a recesie neobrali tretinu úrody. Vinársky svet je prepojený ako nikdy predtým. To, čo slovenské víno potrebuje, sú lojálni zákazníci, takí, akých má Taliansko, Francúzsko či Španielsko. Slovenské víno je prinajmenej konkurencieschopné, a v bielych vínach aj kvalitnejšie ako zahraničné vína. To treba ľuďom vravieť a pripomínať.
To však zrejme nestačí. Dôležitá je vernosť? Z čoho plynie?
Z dobrej skúsenosti. Značka Mrva&Stanko sa opiera o silnú skupinu zákazníkov, ktorá vyrástla na osobnom kontakte s nimi. Práve preto je veľmi dôležité, aby dvere vinárstva zostali otvorené pre každého, kto chce zažiť víno ako príbeh, nie ako produkt.
Diskusia k článku