Fedor Malík:
Modranské želé

Prečítala som si váš príspevok. A pripomenulo mi to poslednú prechádzku po chotári nášho mesta. Teda po tom zvyšku, čo nad našim mestom ešte zostal. Ešte minulý rok som tam často zabehla a vždy som si pooberala bohatú úrodu zo stromov, ktoré lemovali cestu na Kejdou. Lebo ja milujem toto drobné ovocie a vždy z neho urobím chutný lekvár, alebo sa nimi napráskam tak, že ledva dýcham. Aké bolo moje sklamanie. Veľa sa toho v našom chotári za posledné roky zmenilo! Chotár sa akosi scvrkol, pribudlo plotov, nových areálov a ďalšie sa plánujú. Z veľkej lúky, ktorá sa môže kľudne nazvať ako posledným priestranstvom, kde človek mohol voľne prejsť krížom krážom sa v dohľadnej dobe stane golfové ihrisko - vraj pre mladé rodinky, aby mali kam s deťmi tráviť voľné chvíľky v prírode. Dobre, to je vedľajšie, vieme aj to, že sa tam chystá vybudovať zimný štadion, a iné a iné . Voľne sa pasúce kravičky vystriedali kone. Okolo reštaurácie pribudli síce parkoviská, ale sa zatvorili - pre VIP návšteníkov a personál. Ale i to je vedľajšie, o tom nechcem písať. Chcem písať o mirabelkách, ktoré lemovali asfaltovú cestu popod vinohrady. Vymizli, vypílili ich, tak ako i kríky šípok, popod vinohrady na ich miestach je dočista skosená trávička. Stratil sa ich tieň pri západe slnka. Zostalo ich iba zopár,a ich životnosť je tiež ohrozená. Domov som sa vracala sklamaná, stratila som aj chuť na mirabelky, a bolo mi smutno - za našim chotárom, ktorý donedávna bol prístupný všetkým, kto mal rád prechádzky prírodou. A tak isto miznú i ďalšie voľné plochy, lúky okolo mesta, dlhé pásy rolí zostali už len v spomienkach tých skorej narodených, škridlové strechy, vysoké múry okolo domov sa ťahajú čím ďalej , tým viac smerom k hore. A srnky plačú. Už im chotár nepatrí, dnes sa po ňom pasú developeri.
A mirabelky sa vytrácajú takisto, ako i dlhé rady šípok, trniek, či košaté koruny agátu.
Ale veď z nich nikto nič nemal - ale až pribudnú ploty a parkoviská pre VIP, či iných návštevníkov - to bude už ináč sypať - niekomu!

@arasidka , je mi smutno s tebou, lebo mam okolo nas podobny pripad. Miesto kam sme roky chodili na prechadzky, oberala tam cierne maliny (ostruziny) , ktore som jedla, varila zele, stavu naraz nie je dostupne. Bolo predane pre tych MULTI-milionarov, kde iba pozemok stal 1- 2 miliony dolacov. Dom je tam za niekolko milionov. Oplotene, nemame pristup, ale tie malinove kriky su prec, museli vyrubat pre dom a s 3. garazami , bazenom atp. Nezavidim jim to, iba mi je luto tej divokej zveri., ktora uz nema svoj domov. Vsetko jim zobrali, tak preto navstevuju a devastuju nase zahradky. Nic nemozem pestovat pre seba, iba pre srny, jelene a zajace.

tak veru, dievča mojo, taký je svet... :((( Vysekali husté kríky šípok, a ja si vravím, čert ho ber, hádam si ich posadím na záhradu a budem ich mať po ruke, keď príde čas oberania šípok. :)))))) Vieš si to predstaviť?:)