Môj priateľ Peter Cpin to však zvládol v plnom zdraví. Ďalej tvorí a výtvarne má rozrobené ďalšie dve knihy. Treba si však aj vydýchnuť a stretnúť sa s priateľmi. Pri dobrom jedle, pri dobrom víne. U vás, ale aj u nás. U nás v čarovnej Modre...
Minulý štvrtok v minivýstavných priestoroch Štúrovho múzea bolo tesno, pretesno. Stovka Petrových priateľov sa nevedela nasýtiť farbami majstrových ilustrácií z kníh Jula Satinského, Jožka Pavloviča, Jaroslava Reznika i Kamila Peteraja. Obrázky spaľovali dušu a v žalúdku začalo škvŕkať. Našťastie tu boli prestreté stoly.
Obložené misy, šunkové chlebíky, pagáče, scískanice, šaláty. To najlepšie som si nechal na koniec. Kačacie fašírky pani učiteľky Božky Soldánovej. Také chutné, šťavnaté a pikantné dvojhubky. Už dávno som takú dobrotu nemal na jazyku. Božka sa len usmievala, recept prezradiť však nechcela. Pri tretej čaši skvelého cyrifandla zo Starých hôr sa však preriekla. Zmes mletého pečeného kačacieho mäska i s kožou, za dve naberačky mletej teľaciny, cibuľka, cesnak, lyžica bavorskej horčice, čierne korenie, sušený zelerový list. Fašírky boli pečené na kačacej masti a pojedané so šenkvickým „friškým“ chlebíkom. Modranská gastronomická paráda. Vy to ani neskúšajte, pretože sa vám to nepodarí. Taký dobrý zelený silván nemajú totiž ani Limbašania...
neviem preco by to malo byt barbarstvo, ved dobra fasirka nie je zla. Napriklad ak su na kacku doma len dvaja, dost zostane, tak preco nie? Musim si to niekam zapisat, keby nahodou...
Nuž v päťdesiatych rokoch sme veru v nedeľu mávali kačacie fašírky. S mamčkou sme išli do tržnice, tam sme od tetiek kúpili väčšiu domácu kačaciu alebo aj husiu štvrť a nejaké droby. Mamička mäso vykostila, pomlela z kostí a drobov uvarila polievku, z mäsa urobila fašírku a ako lahôdkovo sme sa štyria dobre naobedovali. V pondelok sme mali rizoto z drobov alebo ich inak spracovala a v utorok bol nejaký prívarok ešte s kúskom fašírky. Maminka ju pekávala v celku.
Pravda, kto by sa s tým dnes toľko babral a takú štvrť v pečenom stave zbodne jeden chlap, nanajvýš sa podelí s partnerkou, ktorej stačí menší kus...
hm, mas pravdu. Nefunguje to. Mozno @redakcia vysvetli. A mozno sa iba zasekol srdieckovaci server.
U článků se nesrdíčkuje - snad od začátku Varechy. Krabička je Pekný komentár je v tomto případě pouze soliter.
Ano, něco jako ministr bez portfeje.
Hlavne, že nie bez portmonky.
Z babiččina a maminčina vyprávění vím hodně věcí z let šedesátých a sranda to nebyla - to už jsem rostla. Příběhy z válečných let a následných padesátých znám také, jak od babiček, dědečků, maminky a otce. Dnes je hodně věcí jinak a těžko se vysvětluje či popisuje něco, co už je zaváté prachem. Zdravý selský rozum, otevřené srdce a trocha pokory je cesta, která mě zatím nezklamala. Dav lidí se chová stádově a nejde z něj usuzovat na to, že všichni jsou omezení a bijí se kvůli máslu. Největší problém je, že do stádovosti nás dnešní doba vede hlavní bránou - branou manipulací a lží. A lidé si vůbec neuvědumují, jak moc si nechávají ukrojit ze své svobody a jak moc se vzdalují přírodě - přirozenosti. To jsem se od kačací fašírky hodně odklonila.
Server sa nezasekol :) Pri komentároch pod článkami sa doteraz nedalo srdiečkovať a ani sa nedá. Zatiaľ. Sfunkčnenie tlačítka máme na zozname úloh.
Suhlas, babka vykrmovala takto odporne hus a ja som sa vzdy preto s nou vadila, tak ked som tam bola, nerobila to a predpokladam, ze len co som vytiahla paty, pokracovala v tom dalej :-(.
Odklonila, ale mas svatu pravdu.
www.saveur.com/sites/saveur.com/files/styles/1000_1x_/...
Súhlas, ono sa dosť zle niekedy niečo píše čo lieta hlavou a zle sa sformuje do jedného komentu. Toho je tak veľa, čo chce básnik povedať naraz.
@Afi chápem ťa, muselo to byť zlé na pohľad. Ja som napríklad ako decko bojkotovala zabitého kapra. Prišlo mi strašné, že pláva vo vani a zrazu nemá hlavu a všade je krv... Potom už bolo len filé a bol v rodine kľud. Čo oči nevidia srdce nebolí, alebo šťastný, kto je slepý.