Foto: Pravda - Ivan Majerský
Takže treba na to ísť úplne inak a pokúsiť sa jedlami preniesť do iných miest alebo do iného obdobia. Pri spomienkach, čo ste s kým jedli a prečo, na chvíľu zabudnete na aktuálne opatrenia alebo čo všetko práve teraz nemôžete.
Napríklad taký demikát. Je to svojím spôsobom unikát, odolám mu len málokedy. Miesto, kde som jedol poctivý, dobrý, domáci demikát, mi ostalo hlboko vryté v pamäti.
Moju slabosť pre vnútornosti ste si už mohli všimnúť. Považujú sa za delikatesy a nemohli chýbať na kráľovských hostinách. Ale ani na chudobnejších stoloch nechýbali, predovšetkým z praktických dôvodov. Bola škoda niečo vyhodiť. Okrem srdiečok, žalúdkov či pľúc stojí za pozornosť aj teľací jazyk.
V Taliansku mi zase veľmi chutila piccata. A čo mi nesmie chýbať každú zimu, je cisársky trhanec. Spájam si ho s lyžovačkou na rakúskych kopcoch a keďže teraz ju asi absolvovať nebudem, spravím si ho doma a v myšlienkach sa prenesiem na slnkom zaliaty svah.
Takže nezúfajte, vyrazte na nákupy a šup zaspomínať si. Dobré jedlo je receptom na pochmúrne myšlienky. Mám to overené.
Diskusia k článku